znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 409/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., B., zastúpenej obchodnou spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. J., PhD., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C/102/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s.,   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2013 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   A.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C/102/2013.

Z obsahu   sťažnosti   a príloh   k nej   pripojených   vyplýva,   že   8.   februára   2008   bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa od odporcu domáhala zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom.

Podaním   z   15.   júla   2009   (expedovaným   23.   októbra   2009)   okresný   súd   vyzval sťažovateľku na vyjadrenie, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v rozsahu uvedenom vo výzve.

Podaním zo 6. novembra 2009 sa sťažovateľka domáhala zmeny návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Dňa   19.   marca   2010   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Podaním   z 23.   novembra   2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   ozrejmenie skutočností uvádzaných vo výzve.

Podaním   z 8.   apríla   2010   sa   sťažovateľka   domáhala   zmeny   návrhu   na   vydanie platobného rozkazu.

Keďže   okresný   súd   vo   veci   ďalej   nekonal,   9.   apríla   2013   podala   sťažovateľka v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, ktorú tento listom sp. zn. Spr 2039/2013 zo 6. mája 2013 vyhodnotil ako dôvodnú, za vzniknuté prieťahy sa ospravedlnil a zároveň uviedol, že „na základe úpravy zákonnej sudkyne zo 16. apríla 2013 bol vo veci vytýčený najbližší možný termín pojednávania na deň 10. 09. 2013“.

Podľa názoru sťažovateľky v predmetnom konaní, ktoré je poznačené nečinnosťou okresného súdu, dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jej označených práv,   čo   odôvodňuje   tým,   že   dosiaľ   nebol   dosiahnutý   samotný   účel   súdneho   konania, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty medzi účastníkmi konania.

Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C/102/2013 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby okresnému súdu prikázal zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C/102/2013.

Sťažovateľka uviedla, že ochrany svojich práv sa domáhala aj podaním sťažnosti na prieťahy   v predmetnom   konaní,   ktorú   predseda   okresného   súdu   listom   sp.   zn. Spr 2039/2013 zo 6. mája 2013 vyhodnotil ako dôvodnú.

Preskúmaním danej veci ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľka podala predtým, ako sa obrátila na ústavný súd (9. júla 2013), sťažnosť na prieťahy v konaní (9. apríla 2013), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   nepredstavuje   dostatočný   časový   priestor   na   poskytnutie   možnosti okresnému   súdu,   aby   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   svojou   „nečinnosťou“ (ako to hodnotí sťažovateľka). Z odpovede predsedu okresného súdu navyše vyplýva, že „na základe úpravy zákonnej sudkyne zo 16. apríla 2013 bol vo veci vytýčený najbližší možný termín pojednávania na deň 10. 09. 2013“.

Vychádzajúc   z uvedeného,   ako   aj   zo   svojej   rozhodovacej   činnosti (napr. IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, III. ÚS 126/2010, III. ÚS 256/2010) ústavný súd zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany sťažovateľky iba formálnym   úkonom,   ktorému   nemožno   pripísať   účinky,   ktoré   by   inak   takáto   sťažnosť mohla   mať.   Tým,   že   v blízkej   budúcnosti   okresný   súd   nariadil   pojednávanie,   vykonal opatrenie,   aby   k zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní   nedochádzalo. Je predovšetkým v záujme účastníkov konania, aby svojím správaním napomohli splneniu účelu nariadeného pojednávania, a tým aj samotného súdneho konania.

Ústavný   súd preto   považuje sťažnosť   sťažovateľky   za neprípustnú   a z uvedeného dôvodu ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

V prípade, že okresný súd by v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by vykazoval   určitú   nečinnosť,   sťažovateľka   má   možnosť   opakovane   podať   sťažnosť ústavnému   súdu,   v rámci   ktorej   bude   zohľadnený   celý   doterajší   priebeh   konania, to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 24a zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2013