znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 409/2010-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   októbra   2010 predbežne prerokoval sťažnosť doc. Ing. B. B., CSc., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 982/09 a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP 1374/OEK-B1-2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť doc. Ing. B. B., CSc., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2010 doručená sťažnosť doc. Ing. B. B., CSc. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len   „okresná   prokuratúra“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Pn   982/09   a   Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP 1374/OEK-B1-2009.

Sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť tým, že 28. mája 2009 podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) „Podnet na žalobu vo veci nevydaných oprávnených reštitučných nárokov“ z dôvodu   nezákonného postupu Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj   „ministerstvo“) pri „nezaradení   reštitučných   nárokov   do   privatizačného   projektu“,   ktorým   boli   podľa sťažovateľa porušené jeho „ústavné vlastnícke práva k majetku“.

Podnet   sťažovateľa   bol   generálnou   prokuratúrou   odstúpený   Krajskej   prokuratúre v Košiciach a následne Okresnej prokuratúre Košice II, ktorej prokurátorka sťažovateľa 3. júla 2009 „vypočula a úradný záznam zo dňa 21.08.2009, príloha č. 4, aj s ďalšími dôkaznými prílohami postúpila GP SR (generálnej prokuratúre, pozn.) trestnému odboru ako vecne príslušnej prostredníctvom KP Košice (Krajská prokuratúra v Košiciach, pozn.). Generálna prokuratúra SR postúpila podnet na žalobu Okresnej prokuratúre Bratislava I, ktorá sťažovateľa 27.10.2009 upovedomila o postúpení kauzy na ďalšie konanie Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Bratislava I, príloha č. 5.“.

K ďalšiemu priebehu konania sťažovateľ uviedol:„Proti upovedomeniu OP Bratislava 1, č. k. 1 Pn 982/09 - 4 z 27.10.2009 sťažovateľ podal námietku 12.11.2009, príloha č. 6.

OR PZ v Košiciach Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície sťažovateľa   predvolal   na   doplnenie   trestného   oznámenia   na   1.12.2009,   príloha   č.   7. Sťažovateľ   výpoveď   doplnil   písomným   svedectvom,   príloha   č.   8.   Sťažovateľ   požiadal Okresnú prokuratúru   Bratislava I,   príloha   č.   9,   ako aj OR   PZ   Bratislave I   o   podanie informácie o výsledku šetrenia dňa 13.01.2010, príloha č. 10.

OR   PZ   ÚJ   a   KP,   Odbor   justičnej   polície,   Oddelenie   ekonomickej   kriminality UZNESENÍM ČVS: ORP-1374/OEK-B1-2009-ZÍ zo dňa 24.02.2010, príloha č. 11, podnet na žalobu podanú na GP SR 28.05.2009 odmietla bez akéhokoľvek reálneho zdôvodnenia uvedených   dôkazov.   Všetky   dôkazy   uvedené   pani   vyšetrovateľkou   sú   irelevantné, nezdôvodnené a nerešpektovateľné, viď Sťažnosť príloha, č. 12.

SŤAŽNOSŤ   zo   dňa   08.03.2010   na   PREZÍDIUM   POLICAJNÉHO   ZBORU,   Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície bola odstúpená Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Bratislave I na ďalšie konanie, príloha č. 13.

Oznámenie o postúpení som obdržal 22.03.2010. Do   dnešného   dňa,   t.   j.   do   podania   tejto   sťažnosti   na   ÚS   SR   sťažovateľ   nebol informovaný o výsledkoch šetrenia ani OP Bratislava I a ani vyšetrovacím orgánom OR PZ Bratislava I.“

Podľa názoru sťažovateľa „Nekonaním hore uvedených orgánov verejnej moci boli porušené nasledovné práva sťažovateľa: Ústavné práva čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 v plnom znení, čl. 48 ods. 2., Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1, čl. 8, 13,17 a čl. 1 - O ochrane majetku Dodatkového protokolu k Dohovoru.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ sformuloval tento petit: „Ústavný súd prosím aby v zmysle čl. 127 ods. 2 Ústavy SR prikázal hore uvedeným orgánom verejnej moci, aby vo veci konali v zmysle zákonov uvedených v podnete na žalobu s rešpektovaním petitu. Svojou nečinnosťou porušili moje ústavné práva podľa ods. 1.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 20 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z obsahu a príloh pomerne nejasného podania sťažovateľa vyplýva: Podaním   označeným   ako „Podnet   na   žalobu   vo   veci   nevydaných   oprávnených reštitučných nárokov“ z 28. mája 2009 so značne zmätočným obsahom sa sťažovateľ obrátil na   generálnu   prokuratúru   a   domáhal   sa   podania   žaloby   proti   Slovenskej   republike. Generálna   prokuratúra   jeho   podnet   postúpila   z   dôvodu   vecnej   a   miestnej   príslušnosti Krajskej prokuratúre v Košiciach, ktorá listom z 22. júna 2009 upovedomila sťažovateľa o postúpení   jeho podnetu   na vybavenie Okresnej   prokuratúre Košice   II.   Sťažovateľ bol prokurátorkou Okresnej prokuratúry Košice II predvolaný na podanie vysvetlenia. Na   základe   zistených   skutočností   prokurátorka   Okresnej   prokuratúry   Košice   II ustálila, že sťažovateľ namieta v časti svojich tvrdení skutočnosť, že mu bola spôsobená škoda Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, na základe čoho postúpila žiadosť   sťažovateľa   ministerstvu.   Časť   úradného   záznamu   z   podania   vysvetlenia sťažovateľom   z   3.   júla   2009,   ktorá   obsahovala   tvrdenia   nasvedčujúce   podozreniu zo spáchania   trestného   činu   (ďalej   len   „trestné   oznámenie“),   bola   postúpená   trestnému odboru generálnej prokuratúry, keďže obsahovala podozrenie zo spáchania trestného činu. O týchto skutočnostiach bol sťažovateľ vyrozumený listom č. k. Pc 72/2009-6 z 21. augusta 2009. Trestné oznámenie sťažovateľa bolo postúpené na vybavenie okresnej prokuratúre, ktorá listom č. k. 1 Pn 982/09-4 z 27. októbra 2009 informovala sťažovateľa o odovzdaní trestného oznámenia sťažovateľa na ďalšie konanie okresnému riaditeľstvu PZ. Proti tomuto listu   podal   sťažovateľ   písomnú   námietku   12.   novembra   2009,   v   ktorej   konštatoval,   že nesúhlasí s trestným stíhaním zamestnancov ministerstva a že sám podozrenie so spáchania trestného činu zamestnancom, resp. zástupcom ministerstva nikdy neuviedol.

Úradom   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru Košice bol sťažovateľ 13. novembra 2009 predvolaný na doplnenie trestného oznámenia. Sťažovateľ svoje oznámenie doplnil písomne 1. decembra 2009.

Listom z 13. januára 2010 sa sťažovateľ obrátil na okresnú prokuratúru a na okresné riaditeľstvo PZ so žiadosťou o podanie informácie o výsledkoch doterajšieho konania. Uznesením okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ČVS: ORP-1374/OEK-BI-2009-Zi bolo trestné oznámenie sťažovateľa odmietnuté.

Proti uzneseniu okresného riaditeľstva PZ podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú adresoval Prezídiu   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Bratislava   (ďalej   len „Prezídium Policajného zboru“). Listom Prezídia Policajného zboru sp. zn. PPZ-JKP-OJP-169/001/2010   zo   17.   marca   2010   bol   sťažovateľ   informovaný,   že   jeho   sťažnosť   bola postúpená z dôvodu vecnej a funkčnej príslušnosti okresnému riaditeľstvu PZ.

Z   celého   obsahu   sťažnosti   adresovanej   ústavnému   súdu   vrátane   petitu,   ako   aj z obsahu jej príloh a na základe už uvedených skutočností ústavný súd usúdil, že podstatou sťažnosti   sú   namietané   zbytočné   prieťahy   v   postupe   okresnej   prokuratúry   a   okresného riaditeľstva PZ v trestnej veci sťažovateľa, v ktorej vystupuje ako poškodený, a teda zásah do základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. obsahovo totožného práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ síce na inom mieste svojej sťažnosti namieta aj porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ústavy, práv podľa čl. 8 a čl. 13 dohovoru, porušenie čl. 17   dohovoru   a   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   dohovoru   (ďalej   len „dodatkový protokol“), avšak na podporu svojich tvrdení o ich porušení vo svojej sťažnosti neuviedol   žiadne   argumenty,   ktoré   by   akýmkoľvek   spôsobom   takéto   porušenie signalizovali. Rovnako tak námietku porušenia už uvedených článkov ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu sťažovateľ nepremietol do petitu svojej sťažnosti. Ústavný súd preto ustálil predmet konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

Ústavný súd na tomto mieste poukazuje aj na to, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa zákonom   predpísané   náležitosti,   keďže   sťažovateľ   jej   petit   neformuloval   zrozumiteľne a určito.

Ústavný súd už opakovane judikoval svoju viazanosť návrhom rozhodnutia, pričom viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia   domáhajú   v   petite   svojej   sťažnosti   (m.   m.   II.   ÚS   19/05,   III.   ÚS   2/05, I. ÚS 157/2010).

Formulácia   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   sťažovateľom   uvedená samostatným odsekom označeným ako „PETIT“ je neúplná, keďže sťažovateľ sa domáha iba   príkazu   označeným   orgánom   konať   bez   návrhu   na   vyslovenie   porušenia   konkrétne označených základných práv alebo slobôd. Ústavný súd tu poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,   podľa   ktorej   vyslovenie   príkazu   konať   predpokladá   nález   ústavného   súdu o porušení   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   mutatis   mutandis   IV.   ÚS   251/04, III. ÚS 200/09).

Napriek uvedeným skutočnostiam ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov   podania,   pretože   sťažnosť   bolo   potrebné   odmietnuť   z   dôvodov   uvedených v nasledujúcej   časti   odôvodnenia,   ktoré   vylučujú   možnosť   vyslovenia   porušenia sťažovateľom označených práv.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namietal   zásah   do   svojho   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahovo totožného práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva PZ a okresnej prokuratúry.

Vo vzťahu k časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v postupe okresného   riaditeľstva   PZ,   je   sťažnosť   sťažovateľa   potrebné   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú.   Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   okresné   riaditeľstvo   PZ v trestnej   veci   sťažovateľa   uznesením   sp.   zn.   ČVS:   ORP-1374/OEK-BI-2009-Zi z 24. februára 2010 odmietlo podnet sťažovateľa, keďže nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania. Proti tomuto rozhodnutiu mal sťažovateľ možnosť podať sťažnosť podľa § 197 ods. 3 Trestného poriadku. Túto svoju možnosť sťažovateľ aj využil a sťažnosť podal 8. marca 2010.

Súčasťou   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   je   aj   názor   (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), že ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05).

Preto,   ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu   doručená, už k prieťahom   v   konaní   činnosťou   sťažnosťou   napadnutého   orgánu   nedochádza   (a   to   aj napriek   tomu,   že   vo   veci   nebolo   ešte   právoplatne   rozhodnuté),   je   daný   dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

V čase podania sťažnosti ústavnému súdu bola subjektom oprávneným rozhodovať vo   veci   sťažovateľa   okresná   prokuratúra,   a   to   na   základe   ním   uplatneného   opravného prostriedku, z čoho vyplýva objektívna nemožnosť okresného riaditeľstva PZ zasiahnuť do označeného základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. II. ÚS 67/06, II. ÚS 77/2010). Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vo vzťahu k sťažovateľom namietaným prieťahom v postupe okresnej prokuratúry bolo potrebné sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv.

Podľa   §   210   zákona   č.   301/2005   Zb.   Trestného   poriadku   v   znení   neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo   kedykoľvek   v   priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné   nedostatky   vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť prokurátorovi   bez   meškania   predložiť.   Prokurátor   je   povinný   žiadosť   preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   6   ods.   1   písm.   a)   a   b)   zákona   o   prokuratúre   je   nadriadený   prokurátor oprávnený   vydať   podriadenému   prokurátorovi   pokyn,   ako   má   postupovať   v   konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

S poukázaním na citované zákonné ustanovenia ústavný súd už opakovane vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že tak Trestný poriadok, ako aj zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinné právne prostriedky nápravy, ktorými sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti   postupu   povereného   prokurátora   okresnej   prokuratúry,   ako   aj   vyšetrovateľa Policajného   zboru   v   predmetnej   veci.   Sťažovateľ,   ktorý   namieta   porušenie   svojich základných   práv   zbytočnými   prieťahmi   zo   strany   orgánov   činných   v   trestnom   konaní v prípravnom   konaní   (pred   podaním   obžaloby,   príp.   po   vrátení   veci   na   došetrenie),   je povinný   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   využiť   všetky   dostupné   a   účinné prostriedky nápravy, teda v danom prípade najmä prostriedky podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre (m. m. napr. III. ÚS 365/04, I. ÚS 361/09).

Sťažovateľ v sťažnosti nepreukázal a ani netvrdil, že by podal opakovaný podnet v zmysle   §   31   až   §   36   zákona   o   prokuratúre,   na   základe   ktorého   by   postup   okresnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetu bol preskúmaný nadriadeným prokurátorom, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, t. j. nevyčerpal opravné, resp. iné právne prostriedky na ochranu svojich práv vyplývajúce zo zákona, v dôsledku čoho bola sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd v závere konštatuje, že na celkovej doterajšej dĺžke konania má nemalý podiel   samotný   sťažovateľ,   ktorého   podania   boli   vo   väčšine   prípadov   nejasné   alebo zmätočné,   resp.   adresované   nepríslušným   orgánom,   v   dôsledku   čoho   boli   orgány prokuratúry   a   Policajného   zboru   nútené   vykonávať   ďalšie   procesné   úkony   na   účely objasnenia skutočného obsahu sťažovateľových podaní či ich postúpenia miestne a funkčne príslušným orgánom.

Napriek uvedenému odmietnutie tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v prebiehajúcom trestnom konaní, avšak iba za predpokladu splnenia   všetkých   ústavných   a   zákonných   predpokladov   a   podmienok   konania   pred ústavným súdom vrátane preukázania, že sťažovateľ účinne využil iné právne prostriedky na ochranu svojich práv.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2010