znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 409/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., pre namietané porušenie práv zaručených v čl. 6   ods.   1, čl.   13   a čl. 14   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/80/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie práv   zaručených   v čl.   6   ods.   1,   čl.   13   a   čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/80/2008.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 3. apríla 2008 na okresnom súde žalobu, ktorou sa proti správcovi bytového domu na... v B. domáhal rozhodnutia   o neplatnosti   hlasovania   vlastníkov   bytov   uvedeného   bytového   domu na schôdzi   konanej   26.   marca   2008,   ako   aj   uloženia   povinnosti   žalovaným   zaplatiť v prospech fondu opráv uvedeného bytového domu po 50 000 Sk ako „... satisfakciu... za podpísanie pochybnej zápisnice z domovej schôdze zo dňa 26. 03. 2008...“ a správcovi bytového domu – spoločnosti B., s. r. o., B., uloženie povinnosti zaplatiť 300 000 Sk, taktiež v prospech   fondu   opráv   uvedeného   bytového   domu „... za   úmyselné   zavádzanie a podvody...“.   Okresný   súd   listom   z 10.   apríla   2008   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie súdneho poplatku v sume 15 500 Sk.

Sťažovateľ podal 21. apríla 2008 okresnému súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov v označenom konaní. Okresný súd zaslal sťažovateľovi v prílohe listu z 28. apríla 2008 tlačivo na preukázanie jeho osobných, príjmových a majetkových pomerov pre účely rozhodnutia   o   oslobodení   od   súdnych   poplatkov   s výzvou,   aby   tlačivo   v lehote   15 dní mu vyplnené a potvrdené príslušnými orgánmi doručil.

Sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu podaním z 8. mája 2008 doručeným 13. mája 2008, v ktorom uviedol: „... Zákonná sudkyňa nerešpektuje skutočnosť, že žalobca je   plne   invalidný   a nevládze   lietať   po   úradoch   a potvrdzovať   listiny   a nemá   peniaze na zaplatenie   overenia   podpisu,   že   nemá   žiaden   príjem   a nemá   ako   platiť   poplatky za bývanie B., spol. s r. o.

Nech mi súd pridelí osobu – asistenciu a nech behá tá. Ja nevládzem.“

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   10C/80/2008–38   z   27. mája 2008   sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal s odôvodnením, že neposkytol súdu potrebnú súčinnosť   na   preukázanie   jeho   osobných,   príjmových   a majetkových   pomerov,   ktoré by v zmysle § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov v predmetnej veci. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol: „... Súd ustálil, že navrhovateľ nezdokladoval svoju žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov... Pre zdôvodnenie rozhodnutia o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov   je   nevyhnutné   predložiť   také   pravdivé   dôkazy,   ktoré   vyvracajú   akékoľvek pochybnosti   o pomeroch   účastníka   tak   v rovine   sociálnej,   ako   aj   majetkovej.   Súd nie je povinný si tieto dôkazy obstarávať sám, ani pri ich obstarávaní asistovať, okrem prípadu, že účastník nemôže tieto dôkazy priložiť bez svojej viny. Aj túto skutočnosť je však povinný   súdu   preukázať.   Navrhovateľ   sa   správne   domnieva,   že   má   zo   zákona   nárok na prejednanie   veci,   avšak   za   splnenia   ďalšej   zákonnej   podmienky   a tou   je   zaplatenie súdneho poplatku, ktorý je splatný súčasne s podaným návrhom. V opačnom prípade môže súd konanie zastaviť, o čom bol navrhovateľ poučený.“

Podaniami zo 6. júna 2008 sťažovateľ napadol prvostupňové rozhodnutie okresného súdu   č.   k.   10C/80/2008–38 z 27. mája 2008 a taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní.

O prvom   podaní   zo   6.   júna   2008,   ktoré   bolo   podľa   jeho   obsahu   posúdené ako odvolanie,   rozhodol   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením č. k. 14Co/381/2008–102   z   21. augusta 2008   tak,   že   prvostupňové   uznesenie   okresného súdu č. k. 10C/80/2008–38 z 27. mája 2008 potvrdil, okrem iného dôvodiac: „... súd prvého stupňa   odôvodnil   napadnuté   rozhodnutie   tým,   že   navrhovateľ   v spore   nepreukázal pravdivosť   tvrdení   o jeho   majetkových   pomeroch.   Bez   ohľadu   na   skutočnosť   v koľkých súdnych   konaniach   už   bol   navrhovateľ   oslobodený   od   súdneho   poplatku,   je   povinný v každom konkrétnom súdnom konaní na výzvu súdu preukázať, že jeho aktuálne majetkové a osobné   pomery   odôvodňujú oslobodenie   od súdnych   poplatkov.   Navrhovateľ potrebné dôkazy nedoložil ani v odvolacom konaní...“

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   7. októbra 2008   podanie   z   3. októbra 2008 označené   ako   dovolanie,   v ktorom   napadol   uznesenie   krajského   súdu č. k. 14/Co/381/2008–102   z   21. augusta 2008   (aj   keď   ho   presne   výslovne   neoznačil, neuviedol v akom rozsahu označené rozhodnutie napáda a čoho sa svojím podaním domáha – petit dovolania).

Ďalším   podaním   z   3.   októbra   2008   doručeným   okresnému   súdu   7. októbra 2008 zmenil   petit   žaloby   podanej   okresnému   súdu   3.   apríla   2008   tak,   že   vzal   návrh   v časti týkajúcej sa zaplatenia peňažných súm 50 000 Sk a 300 000 Sk späť.

Okresný   súd   listom   z   15. októbra 2008   vyzval   sťažovateľa,   aby   v lehote   10 dní doplnil podané dovolanie doplnením plnej moci osvedčujúcej splnomocnenie konkrétneho advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní s poučením, že v tomto konaní (o podanom dovolaní)   musí   byť   účastník   podľa   zákona   (Občianskeho   súdneho   poriadku)   povinne zastúpený advokátom.

Sťažovateľ   namieta,   že   okresný   súd   svojím   postupom   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 10C/80/2008 porušuje jeho práva zaručené dohovorom v čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14. Procesný postup okresného súdu má podľa sťažovateľa charakter šikanovania vzhľadom na vyrubenie   súdneho   poplatku,   vyžadovanie   predloženia   dôkazov   o osobných, majetkových   a príjmových   pomeroch   sťažovateľa,   ako   aj   nepriznaním   mu   oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania. Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde, napriek tomu je z jej obsahu zrejmé, že námietky sťažovateľa smerujú k porušeniu jeho práv zaručených v čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu (ako súdu prvého   stupňa)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10C/80/2008   v súvislosti   s vyrubením súdneho   poplatku   sťažovateľovi   a jeho   následnou   žiadosťou   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov v predmetnej veci.

Ustanovenie   čl.   127   ods.   1 ústavy limituje právomoc ústavného súdu   vo vzťahu k všeobecným   súdom   princípom   subsidiarity,   podľa   ktorého   rozhoduje   ústavný   súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných   práv   alebo   slobôd   v tých   prípadoch,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   ochrany   svojich   práv   v   súvislosti   s vyrubením   súdneho   poplatku a následným   nepriznaním   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 10C/80/2008   (uznesením   okresného   súdu   z   27. mája 2008)   mohol   podľa   platnej právnej úpravy občianskeho súdneho konania domáhať priamo pred všeobecnými súdmi vyššej   inštancie   využitím   opravných   prostriedkov   (odvolania   a prípadne   aj   dovolania, ak by nezákonné rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa spôsobilo vo svojich dôsledkoch odňatie možnosti sťažovateľa konať pred súdom), ktorú možnosť   aj využil, a toto   rozhodnutie bolo preto   predmetom   prešetrenia   pred   krajským súdom.

Právomoc   všeobecných   súdov   poskytnúť v tomto   smere   ochranu   sťažovateľovmu právu   na spravodlivé   súdne   konanie na základe   opravných   prostriedkov,   ktorá   vyplýva priamo z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku [§ 201 a nasl., § 237 písm. f) OSP], vylučuje (s ohľadom na znenie čl. 127 ods. 1 ústavy) právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať   o   sťažnosti   smerujúcej   priamo   proti   procesnému   postu   a rozhodnutiu okresného súdu ako súdu prvého stupňa.

Ústavný   súd   z uvedeného   dôvodu   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2008