znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 407/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   7420/2012,   sp.   zn.   Rvp   7421/2012,   sp. zn. Rvp 7422/2012, sp. zn.   Rvp   7423/2012,   sp.   zn.   Rvp   7424/2012,   sp. zn. Rvp 7425/2012, sp. zn. Rvp 7426/2012,   sp.   zn.   Rvp   7427/2012,   sp. zn. Rvp 7428/2012, sp. zn. Rvp 7429/2012,   sp.   zn.   Rvp   7430/2012,   sp. zn. Rvp 7431/2012, sp. zn. Rvp 7432/2012,   sp.   zn.   Rvp   7433/2012,   sp. zn. Rvp 7434/2012, sp. zn. Rvp 7435/2012,   sp.   zn.   Rvp   7436/2012,   sp. zn. Rvp 7437/2012, sp. zn. Rvp 7438/2012,   sp.   zn.   Rvp   7439/2012,   sp. zn. Rvp 7440/2012, sp. zn. Rvp 7441/2012,   sp.   zn.   Rvp   7442/2012,   sp. zn. Rvp 7443/2012, sp. zn. Rvp 7444/2012,   sp.   zn.   Rvp   7445/2012,   sp. zn. Rvp 7446/2012 a sp. zn. Rvp 7447/2012 vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   práva   užívať   majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 7420/2012, sp. zn. Rvp 7421/2012, sp. zn. Rvp 7422/2012, sp. zn. Rvp 7423/2012, sp. zn. Rvp 7424/2012, sp.   zn.   Rvp   7425/2012,   sp. zn. Rvp 7426/2012,   sp.   zn.   Rvp   7427/2012,   sp.   zn.   Rvp 7428/2012,   sp. zn. Rvp 7429/2012,   sp.   zn.   Rvp   7430/2012,   sp.   zn.   Rvp   7431/2012, sp. zn. Rvp 7432/2012,   sp.   zn.   Rvp   7433/2012,   sp.   zn.   Rvp   7434/2012, sp. zn. Rvp 7435/2012,   sp.   zn.   Rvp   7436/2012,   sp.   zn.   Rvp   7437/2012, sp. zn. Rvp 7438/2012,   sp.   zn.   Rvp   7439/2012,   sp.   zn.   Rvp   7440/2012, sp. zn. Rvp 7441/2012,   sp.   zn.   Rvp   7442/2012,   sp.   zn.   Rvp   7443/2012, sp. zn. Rvp 7444/2012,   sp.   zn.   Rvp   7445/2012,   sp.   zn.   Rvp   7446/2012 a sp. zn. Rvp 7447/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 407/2012.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   o d m i e t a   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp.   zn.   Rvp   7420/2012,   sp.   zn.   Rvp   7421/2012,   sp. zn. Rvp 7422/2012,   sp.   zn.   Rvp 7423/2012, sp. zn. Rvp 7424/2012, sp. zn. Rvp 7425/2012, sp. zn. Rvp 7426/2012, sp. zn. Rvp 7427/2012, sp. zn. Rvp 7428/2012, sp. zn. Rvp 7429/2012, sp. zn. Rvp 7430/2012, sp. zn. Rvp 7431/2012,   sp.   zn.   Rvp   7432/2012,   sp.   zn.   Rvp   7433/2012, sp. zn. Rvp 7434/2012,   sp.   zn.   Rvp   7435/2012,   sp.   zn.   Rvp   7436/2012, sp. zn. Rvp 7437/2012,   sp.   zn.   Rvp   7438/2012,   sp.   zn.   Rvp   7439/2012, sp. zn. Rvp 7440/2012,   sp.   zn.   Rvp   7441/2012,   sp.   zn.   Rvp   7442/2012, sp. zn. Rvp 7443/2012,   sp.   zn.   Rvp   7444/2012,   sp.   zn.   Rvp   7445/2012, sp. zn. Rvp 7446/2012   a   sp.   zn.   Rvp   7447/2012,   ktorými   namietala   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd (ďalej len „dohovor“),   čl.   14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v bližšie nekonkretizovaných konaniach (u súdneho exekútora   boli   veci   vedené   pod   sp.   zn.   EX   32192005,   EX   552007,   EX   4872005, EX 15812007,   EX   31152003,   EX   522007,   EX   922005,   EX   1872005,   EX   362004, EX 12772006, EX 18492007, EX 22462005, EX 49352006, EX 862004, EX 33022005, EX 5442007,   EX   4682006,   EX   4742005,   EX   13012006,   EX   41652007,   EX   13402003, EX 9772007,   EX   23102005,   EX   872005,   EX   1672004,   EX   5722007,   EX   2832002 a sp. zn. EX 15892007, pozn.).

Sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora   o   vykonanie   exekúcie.   Súdny   exekútor   postupoval   podľa   procesnej   úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a   doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Sťažovateľka „pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym   exekútorom“ podala   návrh „na   zmenu   súdneho   exekútora“,   ale   okresný   súd nerozhodol   o   jej   návrhu   v   zákonom   ustanovenej   lehote   napriek   tomu,   že   tieto   veci nevykazujú prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu   s   účastníkmi   konania,   ktorá   by   mohla   podstatne   ovplyvniť   jeho   posúdenie,   resp. rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom   na   nedôvodnú   nečinnosť   a   neefektívny   postup   okresného   súdu sťažovateľka podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi   okresného   súdu   sťažnosti   na   prieťahy   v   ňou   iniciovaných   exekučných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného   súdu   v   konaniach   (bližšie   nekonkretizovaných)   boli   porušené   ňou   označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke bol okresný   súd   zaviazaný   zaplatiť finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 7420/2012,   sp.   zn.   Rvp   7421/2012,   sp.   zn.   Rvp   7422/2012, sp. zn. Rvp 7423/2012,   sp.   zn.   Rvp   7424/2012,   sp.   zn.   Rvp   7425/2012, sp. zn. Rvp 7426/2012,   sp.   zn.   Rvp   7427/2012,   sp.   zn.   Rvp   7428/2012, sp. zn. Rvp 7429/2012,   sp.   zn.   Rvp   7430/2012,   sp.   zn.   Rvp   7431/2012, sp. zn. Rvp 7432/2012,   sp.   zn.   Rvp   7433/2012,   sp.   zn.   Rvp   7434/2012, sp. zn. Rvp 7435/2012,   sp.   zn.   Rvp   7436/2012,   sp.   zn.   Rvp   7437/2012, sp. zn. Rvp 7438/2012,   sp.   zn.   Rvp   7439/2012,   sp.   zn.   Rvp   7440/2012, sp. zn. Rvp 7441/2012,   sp.   zn.   Rvp   7442/2012,   sp.   zn.   Rvp   7443/2012, sp. zn. Rvp 7444/2012,   sp.   zn.   Rvp   7445/2012,   sp.   zn.   Rvp   7446/2012 a sp. zn. Rvp 7447/2012   a   z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   sťažovateľkou   označených   práv   postupom okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia § 20 ods. 1 až 3 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde),   čo   osobitne   platí   v   prípadoch,   v   ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu v texte sťažnosti ani v jej petite neuviedla spisovú značku, pod ktorou je ňou namietané konanie pred okresným súdom   vedené, a ani ústavnému súdu s návrhom nedoručila relevantné (na návrh sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci napr. na prvom liste návrhu uvádza, že tvoria prílohu tohto návrhu.

Uvedené nedostatky podania indikujú v prvom prípade taký stupeň neurčitosti petitu, že   ho   treba   považovať   za   nevykonateľný,   a   v   druhom   prípade   (absencia   príloh)   zase neumožňujú ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažnosti viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné konania vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť.

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25 ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde)   a   s   ním   spojené   náležitosti,   ktoré   musí   každý   návrh obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV.   ÚS   409/04,   IV.   ÚS   168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je   možné   preskúmať   splnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným súdom. Preto opísaný dôvod považoval ústavný súd za dostatočný na odmietnutie sťažností pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už   pri   ich   predbežnom   prerokovaní   (obdobne   III.   ÚS   263/2012,   III.   ÚS   391/2012, III. ÚS 393/2011).

Rozhodovaním   o   ďalších   procesných   návrhoch   sťažovateľky   sa   už   ústavný   súd nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto v danej veci stratili opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012