SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 406/2020-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves vedenom pod sp. zn. 2 C 19/2018 a takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
2. Žiadosti ⬛⬛⬛⬛ na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2020 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) vedenom pod sp. zn. 2 C 19/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie ním uvedených základných práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní a uviedol, že 17. apríla 2018 podal na okresnom súde žalobu o ochranu proti neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Popísal priebeh napadnutého konania, v ktorom bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, samotné jeho podanie odmietnuté a bolo mu uložené zaplatenie súdnych poplatkov. Z ústavnej sťažnosti tiež vyplýva, že proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 362/2018 z 26. apríla 2019 bolo podané dovolanie, pričom podľa sťažovateľa „Dôsledkom toho, že splnomocnený právny zástupca nespolupracoval s klientom a v dôsledku nerešpektovania odvolania splnomocneného advokáta súdom, Okresný súd Sp. Nová Ves uznesením sp. zn. 2C/19/2018 zo dňa 10. 1. 2020 konanie o dovolaní zastavil.“. Proti uvedenému uzneseniu bola podaná sťažnosť, ktorá bola okresným súdom zamietnutá. Sťažovateľ vytkol, že „napadnuté rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves a Krajského súdu v Košiciach sú ústavne neudržateľným spôsobom odôvodnené a možno ich považovať za arbitrárne“.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ ako spoluvlastníka nehnuteľnosti podľa čl. 46 ods. 1, 2, 3 Ústavy SR postupom Okresného súdu Sp. Nová Ves, vedené pod sp. zn. 2C/19/2018 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 25.000 €, ktoré je Okresný súd Sp. Nová Ves povinný mu zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Sp. Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/19/2018 porušené bolo.
4. Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2C/19/2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“
4. Ústavný súd výzvou z 3. augusta 2020 podľa § 56 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti v lehote 10 dní od doručenia výzvy s tým, že v opačnom prípade ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom. Vo výzve uviedol, že ústavná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje dostatočne určitý a zrozumiteľný konečný návrh rozhodnutia, tzv. petit, ktorý by slúžil ako východisko pre vymedzenie predmetu konania pred ústavným súdom. Z ústavnej sťažnosti totiž nie je zrejmé, či sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu v uvedenej veci alebo aj konkrétnym rozhodnutím, keďže vo 4. bode petitu navrhuje zrušiť uznesenie okresného súdu sp. zn. 2 C 19/2018, ktoré však nie je dostatočne konkretizované (dátumom jeho vydania). Sťažovateľ tiež nepripojil kópiu právoplatného rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
5. Ústavný súd v predmetnej výzve poukázal aj na obsahový nedostatok ústavnej sťažnosti spočívajúci v tom, že k nej nebolo pripojené plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľa advokátom v zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
6. Sťažovateľ uvedené nedostatky ústavnej sťažnosti neodstránil, hoci mu lehota v zmysle výzvy ústavného súdu uplynula 31. augusta 2020 (výzva z 3. augusta 2020 bola podľa doručenky doručená sťažovateľovi 21. augusta 2020, pozn.). Sťažovateľ síce na predmetnú výzvu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 3. septembra 2020, avšak v uvedenom podaní iba požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ale ostatné vo výzve vytýkané nedostatky ústavnej sťažnosti neodstránil.
7. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti uvádza viaceré rozhodnutia okresného súdu sp. zn. 2 C 19/2018, v petite navrhuje zrušiť uznesenie okresného súdu sp. zn. 2 C 19/2018 bez jeho bližšej špecifikácie dátumom jeho vydania alebo číslom listu, pričom skutočnosť, ktoré konkrétne uznesenie okresného súdu je napadnuté ústavnou sťažnosťou, nemožno ani z odôvodnenia ústavnej sťažnosti vyvodiť. Zároveň, ako bolo uvedené v predmetnej výzve, petit ústavnej sťažnosti nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný aj v tom smere, že nie je zrejmé, či sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní alebo aj konkrétnym rozhodnutím. Sťažovateľ tiež napriek výzve nepripojil kópiu právoplatného rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
II.
Relevantná právna úprava
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
11. Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
12. Podľa § 39 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a podpis.
13. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
14. Podľa § 43 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.
15. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
16. Podľa § 123 zákona o ústavnom súde:
(1) Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
(2) Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
(3) Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
17. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
18. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
19. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
20. Keďže sťažovateľ napriek výzve v lehote určenej ústavným súdom neodstránil všetky nedostatky svojej ústavnej sťažnosti, ústavný súd ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) v spojení s § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (bod 1 výroku tohto uznesenia).
21. Odmietnutie ústavnej sťažnosti vedie ústavný súd k záveru, že v danom prípade ide zo strany sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, I. ÚS 210/2019). Pretože nebol splnený jeden zo zákonných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia) bez toho, aby pokračoval v procese skúmania jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov na účel rozhodovania o jeho žiadosti.
22. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2020
Martin Vernarský
predseda senátu