znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 406/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Viglaským, advokátska kancelária, Mlynská 54,Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1,čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenompod sp. zn. 3 T 29/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 29/2013 (ďalej tiež „namietané konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   okresnému   súdu   bola   26.   februára   2013   podanána sťažovateľku obžaloba. Okresný súd 11. marca 2013 vydal trestný rozkaz, proti ktorémusťažovateľka podala 27. marca 2013 odpor.

Okresný súd následne vo veci nariadil hlavné pojednávanie na 16. máj 2013.

K ďalšiemu priebehu konania sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:«Písomným   podaním   zo   dňa   30.   04.   2013   sťažovateľka   podala   prostredníctvom svojho obhajcu návrhy na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní. Navrhla aj, aby v pojednávacej   miestnosti   súdu   bola   možnosť   prehratia   DVD   nosiča.   V   prípade,   že   to nebude technicky možné, prinesieme na hlavné pojednávanie prenosný notebook, na ktorom by sme so súhlasom predsedu senátu DVD prehrali. Neskôr z dôvodu svojej pracovnej neschopnosti ospravedlnila svoju neúčasť na tomto hlavnom pojednávaní a požiadala o jeho odročenie.

Okresný   súd   nariadené   hlavné   pojednávanie   dňa   16.   05.   2013   začal   a   vyhlásil uznesenie, že hlavné pojednávanie sa nemôže konať a odročil ho na deň 25. 06. 2013. Dňa 25. 06. 2013 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní.... Písomným podaním zo dňa 20. 08. 2013 sťažovateľka podala prostredníctvom svojho obhajcu opätovný návrh na vykonanie dôkazu na hlavnom pojednávaní, a to predvolať a vypočuť znalca ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛, ktorý podal vo veci znalecky posudok obstaraný obhajobou, a to k dopravnému značeniu v mieste   dopravnej   nehody.   Navrhla,   aby   znalec   bol   prítomný   počas   celého   hlavného pojednávania,   aby   mu   mohli   byť   položené   doplňujúce   otázky   a   aby   pred   vyhlásením dokazovania   za   skončené   mohol   upresniť   podaný   znalecký   posudok   v   súvislosti s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní.

Dňa 10. 09. 2013 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní a vypočul svedka Holečku, avšak len za prítomnosti znalca ⬛⬛⬛⬛, ktorý podal vo veci odborné vyjadrenie na základe opatrenia OČTK, ale bez prítomnosti znalca

, ktorého súd poučil a vypočul za prítomnosti znalca ⬛⬛⬛⬛, ktorý bol na pojednávaní následne vypočutý bez prítomnosti znalca ⬛⬛⬛⬛, pričom sa vyjadroval   aj   k   znaleckému   posudku ⬛⬛⬛⬛,   čím   súd   podľa   názoru sťažovateľky porušil jej základné právo na spravodlivý proces.

Písomným podaním zo dňa 15. 09. 2013 sťažovateľka podala prostredníctvom svojho obhajcu návrhy na doplnenie dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Dňa 17. 10. 2013 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní a vypočul svedka.

Písomným podaním zo dňa 03. 12. 2013 sťažovateľka predložila prostredníctvom svojho obhajcu otázky, na ktoré by mal na odročenom hlavnom pojednávaní odpovedať znalec.

Písomným podaním zo dňa 04. 12. 2013 sťažovateľka predložila prostredníctvom svojho   obhajcu   návrh   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   na   zodpovedanie   otázok položených v tomto podaní sťažovateľky.

Písomným podaním zo dňa 30. 12. 2013 sťažovateľka predložila prostredníctvom svojho obhajcu návrhy na doplnenie dokazovania.

Dňa 09. 01. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní a vypočul obžalovanú, ktorá k veci podrobne vypovedala až do času, kedy jej prokurátor začal klásť sugestívne a kapciózne otázky, kedy využila svoje právo a na takto položené otázky už potom ďalej neodpovedala. Druhýkrát bol vypočutý znalec, ktorý vypracoval a súdu predložil znalecký posudok bez toho, aby súd o tom rozhodol uznesením, čím súd sťažovateľke odňal možnosť podať podľa ust. § 142 ods. 3 TP sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca a porušil tým základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces. sa na tomto pojednávaní (str. 15-16 zápisnice) vyjadroval k „čistému lomu“. Na podanie posudku k tejto otázke by bolo potrebné ustanoviť znalca z odboru metalurgia (hutníctvo), odvetvie metalografía, lebo nie je znalcom v tomto odbore a odvetví. Opätovne sa vyjadril aj k znaleckému posudku ⬛⬛⬛⬛ bez jeho prítomnosti, čím súd porušil základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces.

Dňa 18. 02. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní, z ktorého sa sťažovateľka ospravedlnila a výslovne požiadala, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jej neprítomnosti. Tretíkrát bol predvolaný a vypočutý znalec, avšak bez prítomnosti znalca Ing. Součeka, čím súd porušil základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces. Dňa   26.   03.   2014   sťažovateľka   prostredníctvom   svojho   obhajcu   objednala vypracovanie znaleckého posudku u znalca ⬛⬛⬛⬛, čo písomným podaním z toho istého dňa oznámila   súdu a navrhla, aby predseda senátu tohto   znalca pred podaním posudku   poučil   o   význame   znaleckého   posudku   a   o   trestných   následkoch   vedome nepravdivého znaleckého posudku – § 144 ods. 1 Tr. poriadku (§ 347 TZ) a požiadala, aby mu súd dal spis k dispozícii.

Listom   zo   dňa   07.   04.   2014   súd   vyrozumel   sťažovateľku,   že   predmetný   posudok obstaráva ako strana trestného konania v zmysle § 119 odsek 3 TP, teda znalca neprihral súd, v dôsledku čoho je návrh sťažovateľky irelevantný, aby znalca pred podaním posudku poučil   v   zmysle   §   144   TP,   keďže   bol   sťažovateľkou   objednaný   a   poznamenal,   že   ak po predložení znaleckého posudku súd vykonanie takéhoto dôkazu neodmietne, vykoná sa dôkaz znaleckým posudkom tak, ako keby išlo o znalca pribratého OČTK alebo predsedom senátu podľa § 142 ods. 1 TP, zároveň dal sťažovateľke na vedomie ust. § 69 ods. 1 TP, že obžalovaná   či   obhajca   majú   právo   na   svoje   trovy   obstarať   si   kópiu   predmetného trestného spisu a následne ju predložiť nimi pribratému znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Keďže obhajca sťažovateľky mal kópiu celého spisu, požičal ju znalcovi

, ktorý obhajobou objednaný znalecký posudok vypracoval a obhajca sťažovateľky ho 07. 05. 2014 predložil súdu, pričom požiadal o zrušenie termínu pokračovania hlavného pojednávania odročeného na deň 06. 05. 2014 a o jeho odročenie, z dôvodu, že nemohol posudok načas dokončiť, lebo dňa 04. 05. 2014, kedy mal na dokončení posudku celý deň pracovať a večer ho odovzdať obhajcovi, nastala v jeho sídle vplyvom silného vetra dlhodobá, vopred nepredvídateľná, porucha v dodávke elektrickej energie, ktorá trvala od 08:30 až do 17:30 hodiny.

Dňa 17. 06. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní, na ktoré bol štvrtýkrát   predvolaný   znalec,   znalcov ⬛⬛⬛⬛ ani ⬛⬛⬛⬛ súd nepredvolal a neumožnil im tak prítomnosť počas celého hlavného pojednávania, aby im mohli byť položene doplňujúce otázky a aby pred vyhlásením dokazovania za skončené mohli upresniť podané znalecké posudky v súvislosti s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní,   čím   súd   porušoval   základné   právo   sťažovateľky   na   spravodlivý   proces. sa na tomto pojednávaní vyjadroval aj k znaleckému posudku ⬛⬛⬛⬛. Na podnet samosudcu a prokurátora sťažovateľka na tomto pojednávaní súhlasila, aby sa začalo konanie o zmieri, na základe čoho súd hlavné pojednávanie prerušil s tým, že spis bude predložený probačnej a mediačnej úradníčke za účelom vykonania zmierovacieho konania.

Písomným   podaním   zo   dňa   06.   08.   2014   sťažovateľka   predložila   súdu prostredníctvom   svojho   obhajcu   nesúhlas   s   uzavretím   zmieru,   lebo   skutok,   za   ktorý   je stíhaná,   nespáchala   a   preto   nemôže   slobodne   a   vážne   urobiť   zákonom   predpokladané vyhlásenie; sťažovateľka ako obžalovaná po prednesení obžaloby v súlade s ust. § 257 ods. 1 písm. a) vyhlásila, že je nevinná a na tomto svojom vyhlásení v celom rozsahu trvá, žiadneho   protiprávneho   úkonu   sa   nedopustila,   k   existencii   škody   sa   nevie   vyjadriť, poškodený   si   zatiaľ   celkovú   výšku   škody   nevyčíslil.   Poškodený na   hlavnom pojednávaní dňa 25. 06. 2013 vyhlásil, že v danej veci si bude náhradu škody uplatňovať v občianskoprávnom konaní....

Písomným podaním zo dňa 30. 09. 2014 sťažovateľka predložila prostredníctvom svojho   obhajcu   návrh,   aby   súd   neodmietol   dôkaz   znaleckým   posudkom a pripustil   jeho   vykonanie   na   hlavnom   pojednávaní   odročenom   na   deň   23.   10.   2014. Požiadala   súd   o   oznámenie,   či   súd   tento   obhajobou   navrhnutý   dôkaz   na   odročenom hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2014 vykoná a ak áno, či znalca predvolá súd alebo môže jeho účasť zabezpečiť obhajca. Znalec bol pripravený zúčastniť sa tohoto pojednávania. Sťažovateľka navrhla, aby znalec bol prítomný počas celého hlavného pojednávania,   aby   mu   mohli   byť   položené   doplňujúce   otázky   a   aby   pred   vyhlásením dokazovania   za   skončené   mohol   upresniť   podaný   znalecký   posudok   v   súvislosti s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní.

Na tento návrh Okresný súd v Leviciach sťažovateľke písomne odpovedal dňa 03. 10. 2014,   že   hlavné   pojednávanie   bolo   prerušene   z   dôvodu   zmierovacieho   konania   a   nie odročené, ale nijako sa nevyjadril k jej návrhu zo dňa 30. 09. 2014.

Písomným   podaním   zo   dňa   08.   10.   2014   sťažovateľka   opätovne   predložila prostredníctvom svojho obhajcu návrh, aby súd neodmietol dôkaz znaleckým posudkom a   pripustil   jeho   vykonanie   na   hlavnom   pojednávaní   dňa   23.   10.   2014. Požiadala   súd   o   oznámenie,   či   súd   tento   obhajobou   navrhnutý   dôkaz   na   odročenom hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2014 vykoná a ak áno, či znalca predvolá súd alebo môže jeho účasť zabezpečiť obhajca. Znalec bol pripravený zúčastniť sa tohoto pojednávania....

Dňa 23. 10. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní, z ktorého sa sťažovateľka ospravedlnila a výslovne požiadala, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jej neprítomnosti.   Súd   pokračoval   v   prerušenom   hlavnom   pojednávaní   čítaním   listinných dôkazov. Obhajca sťažovateľky požiadal prečítať znalecký posudok č. 6/2014, ktorý sťažovateľka predložila súdu ešte v máji 2014 a následne predvolať a vypočuť na hlavnom pojednávaní znalca ⬛⬛⬛⬛, a to aj z toho dôvodu, že znalec je vo veci zaujatý.

Dňa 02. 12. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní, na ktoré bol piatykrát   predvolaný   znalec,   znalcov ⬛⬛⬛⬛ ani ⬛⬛⬛⬛ súd nepredvolal a neumožnil im tak prítomnosť počas celého hlavného pojednávania, aby im mohli byť položené doplňujúce otázky a aby pred vyhlásením dokazovania za skončené mohli upresniť podané znalecké posudky v súvislosti s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní,   čim   súd   porušoval   základné   právo   sťažovateľky   na   spravodlivý   proces. Uznesením vydaným podľa § 272 ods. 3 TP súd vykonanie dôkazu znaleckým posudkom od ⬛⬛⬛⬛ č. 6/14 zo dňa 03. 05. 2014, ktorý obstarala a predložila obvinená, odmietol, nakoľko dôkaz nemal byť vykonaný v súlade so zákonom. Súd neodôvodnil, v čom nemá   byť   tento   dôkaz   v   súlade   so   zákonom,   čím   porušil   základné   právo   sťažovateľky na spravodlivý proces. Súd vypočul znalca... súd čítal ďalšie listinné dôkazy a obhajca sťažovateľky opätovne navrhol predvolať a vypočuť znalca ⬛⬛⬛⬛ a súd tento návrh opätovne podľa § 272 ods. 3 TP odmietol a dokazovanie vyhlásil za skončené, čím porušil základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces a podľa § 274 odsek 1 TP udelil slovo na záverečné reči, ktoré boli prednesené a vyhlásil rozsudok.

Sťažovateľka   sa   niekoľkokrát   bezúspešne   domáhala   doručenia   zápisnice   o   tomto pojednávaní   a   preto   dňa   04.   12.   2014   podala   predsedovi   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní,   lebo   nedoručením   žiadanej   zápisnice   súd   znemožňuje   sťažovateľke   riadne odôvodniť   svoje   odvolanie,   obzvlášť   za   situácie,   keď   ústne   odôvodnenie   na   hlavnom pojednávaní   neobsahovalo   podstatnú   časť   a   preto   je   nedostatočné,   nezrozumiteľné, vnútorne   rozporné   a   nepreskúmateľné,   čím   súd   sťažovateľke   prakticky   skracuje   lehotu na kvalifikované odôvodnenie odvolania a porušuje základné práva obžalovanej zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, a to v čl. 48 ods. 2, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom a v čl. 50 ods. 3, podľa ktorého obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu...

Predseda súdu vyhodnotil sťažnosť ako neopodstatnenú, lebo obhajca sťažovateľky žiadnu kópiu zápisnice od sudcu nežiadal, pravdepodobne o tom hovoril s asistentkou, keďže aj v minulosti mu posielala zápisnice z hlavných pojednávaní.

S   týmto   názorom   predsedu   súdu   sťažovateľka   nesúhlasí,   lebo   obhajca   už v splnomocnení zo dňa 26. 04. 2012 predloženom v prípravnom konaní, vopred požiadal o vyhotovenie kópií alebo rovnopisov zápisníc o každom úkone trestného konania a túto žiadosť zopakoval aj v sťažnosti obvinenej proti uzneseniu, ČVS:ORP-180/OVK-LV-2012, zo   dňa   18.   04.   2012,   o   vznesení   obvinenia.   Hlavné   pojednávanie   riadi   sudca   a   nie asistentka, takže nie je možne, aby súd považoval žiadosť obhajcu za adresovanú asistentke. Napriek skutočnosti, že obhajca vopred požiadal o vyhotovenie kópií alebo rovnopisov zápisníc o každom úkone trestného konania, každú zápisnicu musel niekoľkokrát e-mailom a telefonicky urgovať, kým mu ich súd doručil.»

Sťažovateľka tiež uviedla, v čom vidí zásah do svojho základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy:

„Vo   veci   nejde   o   ojedinelú   nečinnosť   súdu,   ale   o   niekoľkonásobné   porušovanie základných ústavných práv sťažovateľky Okresným súdom v Leviciach a sťažovateľka sa nedomohla nápravy ani po podaní sťažnosti predsedovi súdu zo dňa 04. 12. 2004 (správnemá byť 2014, pozn.).

Popísané predlžovanie súdneho konania sťažovateľka vníma ako odmietnutie výkonu spravodlivosti.

Prejednávanú vec nemožno považovať ani za skutkovo ani za právne zložitú. Súd nevykonáva vo veci úkony efektívne a práve preto odročoval či prerušil hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo až v deviatich termínoch, čím spôsobuje zbytočné významné prieťahy v konaní.

Sťažovateľka svojím správaním nezavdala žiaden dôvod na predlžovanie konania pred súdom a správa sa aktívne a súčinnostne.

Zbytočné prieťahy v konaní priamo vyvolávajú aj zbytočné trovy súdneho konania, a to   nielen   tie,   ktoré   musí   znášať   účastník   konania,   aj   tie,   ktoré   znáša   štát.   Takýmto spôsobom   je   hrubo   porušovaná   zásada   hospodárnosti   súdneho   konania,   čím   dochádza k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.“

S poukazom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodoltýmto nálezom:

„Postupom   Okresného   súdu   Levice,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3T/29/2013 základné právo sťažovateľky na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   a   základné   právo   sťažovateľky   na   spravodlivý   proces,   zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušené boli.

Ústavný   súd   ukladá   Okresnému   súdu   Levice,   aby   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľke, primerané finančné zadosťučinenie za porušovanie jej základného práva na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov, zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivý proces, zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní   vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 3T/29/2013 v rozsahu 20.000,- €.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Levice, aby do 15 dní od doručenia nálezu zaplatil   náhradu   trov   konania   sťažovateľky   na   účet   jej   zástupcu,

.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   ak   namietaným   postupom   alebo   rozhodnutím   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   tohto   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   alebo rozhodnutím   orgánu   štátu   a   základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

Ústavný súd v súvislostiach tejto námietky sťažovateľky poukazuje na svoju stabilnújudikatúru,   podľa   ktorej   formuláciou   uvedenou   v   čl.   46   ods.   1   ústavy   ústavodarcav základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére právana   súdnu   ochranu   s   právnym   režimom   súdnej   ochrany   podľa   dohovoru.   Z   uvedenéhodôvodu   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (obdobnenapr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07, III. ÚS 24/2010).

Vo vzťahu namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavya čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukázalana viacero procesných pochybení v postupe okresného súdu. Porušenie svojho základnéhopráva   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   sťažovateľka   vidí   najmäv skutočnosti,   že   okresný   súd   opakovane   neumožnil   prítomnosť   znalcov   navrhovanýchsťažovateľkou, ktorí podali vo veci znalecké posudky obstarané obhajobou, a to napriektomu, že sťažovateľka sa prítomnosti týchto znalcov pri vykonávaní dôkazov na hlavnompojednávaní opakovane domáhala svojimi písomnými návrhmi.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že jeho právomoc podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého môže o ústavných sťažnostiach konať len vtedy, ak o ochrane označených základných práv a slobôd sťažovateľov (porušenie ktorých   sa   namieta)   nerozhoduje   iný   (všeobecný)   súd.   Princíp   subsidiarity   právomoci ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach predstavuje ústavný príkaz a zaväzuje každú fyzickú a právnickú osobu. Ak teda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že o porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa je oprávnený rozhodovať iný súd na základe dostupného a účinného právneho prostriedku nápravy v systéme všeobecného súdnictva, ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľky   ústavný   súd   zistil   existenciupráve   takejto   situácie,   pretože   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu   mala   sťažovateľkak dispozícii   účinný   právny   prostriedok   na   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôdposkytovaný   zákonom   (odvolanie),   ktorý   aj   využila.   V rámci   podaného   odvolaniasťažovateľka má možnosť namietať aj všetky z jej pohľadu významné procesné pochybeniaokresného súdu. Z obsahu sťažovateľkou podaného odvolania, ktoré sťažovateľka doručilaústavnému súdu ako prílohu svojej sťažnosti, je možné jednoznačne ustáliť, že sťažovateľkarovnaké   procesné   pochybenia,   aké   vytkla   okresnému   súdu   v sťažnosti   adresovanejústavnému súdu, namietala aj vo svojom odvolaní, ktorým sa bude zaoberať Krajský súdv Nitre (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací. Vzhľadom na to, že na zabezpečenieúčinnej   ochrany   práv   údajne   porušených   postupom   okresného   súdu   mala   sťažovateľkak dispozícii   účinný   právny   prostriedok   nápravy,   bolo   potrebné   jej   sťažnosť   v tejto   častiodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavnéhosúdu.

K   namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný súd si aj pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdupre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitostiv primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno vidieť   zásadnú   odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Sťažovateľka v sťažnosti podáva podrobný chronologický prehľad procesných úkonovúčastníkov konania aj okresného súdu, z ktorého vyplýva, že okresný súd uskutočnil vo vecispolu   9   pojednávaní,   pričom   na   poslednom   pojednávaní   konanom   2.   decembra   2014vyhlásil vo veci samej rozsudok.

Proti   rozsudku   podala   odvolanie   sťažovateľka   13.   decembra   2013.   V súčasnostina základe   podaného   odvolania   rozhoduje   vo   veci   krajský   súd,   ktorému   bol   okresnýmsúdom predložený spis 2. apríla 2015.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní   pred   všeobecným   súdom,   v   ktorom   už   súd   meritórne   rozhodol   pred   podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 12/01, I. ÚS 16/04, II. ÚS 184/06, III. ÚS 316/2010).   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   označených   práv môže vyplývať aj z toho, že ich porušenie sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. IV. ÚS 147/04). V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že judikatúra ústavného súdu v zhode s rozhodovaním Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   považuje   za   primeranú   dobu   súdneho   konania   dva až   tri roky na jednom stupni podľa zložitosti veci.

Ako už bolo v tomto uznesení uvedené, okresný súd vykonal v období od podania obžaloby   na   sťažovateľku   (26.   februára   2013)   deväť   pojednávaní   a meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 3 T 29/2013 z 2. decembra 2014.

Vzhľadom   na   to,   že   po   vydaní   meritórneho   rozhodnutia   a   vykonaní   úkonovspojených   s podaním   odvolania   sťažovateľkou   okresný   súd   vykonal   všetky   zákonompredpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a tedauž žiadnym ústavne relevantným spôsobom nemohol ovplyvniť priebeh ďalšieho konania,pričom ani trvanie prvostupňového konania (jeden rok a desať mesiacov) nie je zjavneneprimerané a porušenie označených práv sťažovateľky nesignalizuje, ústavný súd dospelk záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015