znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 406/08-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   februára 2009 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa Tkáčika   prerokoval   sťažnosť   Ing.   L.   R.   a Ing.   M.   R.,   obaja   bytom   B.,   zastúpených advokátkou   JUDr. M.   H.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava   IV   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4 C   144/92   a postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 16 Co 124/01 a sp. zn. 2 Co 225/03 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   L.   R.   a Ing.   M.   R.   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 16 Co 124/01 a sp. zn. 2 Co 225/03 p o r u š e n é   n e b o l o.

2. Základné   právo   Ing.   L.   R.   a Ing.   M.   R.   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 144/92   p o r u š e n é   b o l o.

3. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 144/92 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Ing. L. R. a Ing. M. R. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 3   500   €   (slovom   tritisícpäťsto   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný   súd   Bratislava   IV j e   p o v i n n ý   uhradiť   Ing.   L   R..   a Ing.   M.   R. spoločne   a   nerozdielne   trovy   konania   v sume   362,61   €   (slovom   tristošesťdesiatdva   eur a šesťdesiatjeden   centov)   na   účet   ich   právnej   zástupkyne   advokátky   JUDr. M.   H.,   B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti Ing. L. R. a Ing. M. R.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 406/08-19 zo 4. decembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ing.   L.   R.   a Ing.   M.   R.(ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 144/92 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 16 Co 124/01 a sp. zn. 2 Co 225/03.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 3492/08 z 20. novembra 2008, v ktorom okrem iného uviedol:

„Podaním zo dňa 30.4.1992 navrhovatelia Ing. P. V., B. a spol., žiadali o zrušenie práva osobného užívania parcely č.... v k. ú. L. manželom R. a navrátenie tejto parcely pôvodným vlastníkom. Podanie bolo registrované pod sp. zn. 4 C 144/1992 a pridelené zákonnému sudcovi. V konaní boli vykonané k dnešnému dňu nasledovné úkony súdu a účastníkov:

- úpravou z 20. 8. 93 bol určený termín informatívneho výsluchu na 7. 9. 93

-informatívny výsluch navrhovateľa - doplnenie návrhu

-podanie zo 17. 9. 93 - opravený návrh, návrh doručený účastníkom

--pojednávanie dňa 8. 11. 93, odročené na deň 13. 12. 93

-pojednávanie dňa 13. 12. 93, výsluch účastníkov, odročené na deň 7. 2. 94

-podanie navrhovateľov zo 16. 12. 93 -doplnenie

-pojednávanie dňa 7. 2. 94, odročené, určený termín pojednávania na deň 2. 5. 94

-pojednávanie dňa 2. 5. 94, výsluch účastníkov, odročené na deň 13. 6. 94

-procesné úkony súdu

-pojednávanie dňa 13. 6. 94, z dôvodu neprítomnosti zák. sudkyne, odročené na deň

29. 9. 94

-pojednávanie dňa 29. 9. 94, výsluch prítomných účastníkov, vyhlásený rozsudok

-podanie z 13. 12. 94 - žiadosť o doručenie rozsudku

-podanie navrhovateľov z 2. 1. 95 - odvolanie proti rozsudku

-podanie navrhovateľov z 12. 1. 95 - doplnenie odvolania

-spis   sp.   zn.   4   C   144/92   doručený   dňa   4.   9.   96   odvolaciemu   súdu   na   konanie   a rozhodnutie o odvolaní

-spis doručený späť z Krajského súdu v Bratislave dňa 2. 4. 97, uznesenie Krajského sudu v Bratislave doručené účastníkom v decembri 1997

-výzva súdu z 28. 8. 98 na doplnenie návrhu

-podanie z 3. 3. 99 - urgencia na vytýčenie pojednávania

-úprava zák. sudkyne z 20. 4. 99 na určenie termínu pojednávania na deň 3. 5. 99 bez volania účastníkov

-pojednávanie dňa 3. 5. 99, vyhlásenie uznesenia o zastavení konania

-podanie z 3. 6. 99 - odvolanie

-podanie z 21. 7. 99 - doplnenie odvolania

-spis sp. zn. 4 C 144/92 doručený dňa 16. 8. 99 na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Bratislave

-spis   doručený   späť   z   Krajského   súdu   v   Bratislave   dňa   22.   3.   00   bez   meritórneho rozhodnutia na doplnenie

-procesné úkony súdu

-spis   sp.   zn.   4   C   144/92   doručený   dňa   2.   4.   01   Krajskému   súdu   v   Bratislave   na rozhodnutie o odvolaní

-Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní dňa 30. 4. 01, spis bol doručený späť tunajšiemu súdu dňa 2. 7. 01

-podanie zo 17. 8. 01 - žiadosť o určenie termínu pojednávania

-úpravou z 25. 10. 01 určený termín pojednávania na deň 13. 12. 01

-pojednávanie dňa 13. 12. 01, odročené na deň 17. 1. 02

-pojednávanie dňa 17. 1. 02, odročené na deň 28. 2. 02

-podanie navrhovateľov z 24. 1. 02 - upresnenie petitu návrhu

-pojednávanie dňa 28. 2. 02, odročené na neurčito

-úpravou zákonnej sudkyne z 2. 10. 02 určený termín pojednávania na deň 14. 11. 02

-pojednávanie dňa 14. 11. 02, vyhlásený rozsudok

-podanie z 5. 3. 03 - odvolanie navrhovateľov

-spis sp. zn. 4 C 144/92 doručený dňa 24. 9. 03 Krajskému súdu v Bratislave na konanie a rozhodnutie o odvolaní

-spis sp. zn. 4 C 144/92 doručený späť tunajšiemu súdu dňa 26. 1. 05 s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave o odvolaní

-procesné úkony súdu

-úpravou z 20. 1. 06 určený termín pojednávania na deň 2. 5. 06

-pojednávanie dňa 2. 5. 06, odročené na neurčito

-podanie z 8. 9. 06 - vyjadrenie odporcov

-úpravou z 20. 9. 06 určený termín pojednávania na deň 8. 2. 07

-pojednávanie dňa 8. 2. 07, odročené na neurčito

-podanie z 22. 2. 07 - vyjadrenie navrhovateľov

-úpravou z 23. 2. 07 určený termín pojednávania na deň 11. 9. 07

-pojednávanie dňa 11. 9. 07, odročené na neurčito

-podanie zo 7. 11. 07 - urgencia na určenie termínu pojednávania

-úpravou z 9. 11. 07 určený termín pojednávania na deň 18. 3. 08 - nerealizované

-podanie zo 17. 12. 07 - stanovisko navrhovateľov

-procesné úkony súdu

-podanie z 28. 4. 08 - stanovisko odporcov k listu navrhovateľov

-úpravou z 28. 5. 08 volaná práv. zást. navrhovateľov na informatívny výsluch na deň

19. 6. 08, z dôvodu jej ospravedlnenia určený termín výsluchu na deň 16. 7. 08

-úpravou z 11. 11. 08 je určený termín pojednávania na deň 19. 1. 09, predvolanie sa účastníkom doručuje

Z   prehľadu   vykonaných procesných   úkonov   Okresným súdom   Bratislava IV s poľutovaním   konštatujem,   že   vo   veci   sú   prieťahy   v   konaní.   Tieto   sú   spôsobené   najmä náročnosťou sporu, spočívajúcou v rozsiahlom dokazovaní, najmä čo sa týka prechodu kompetencií   pôvodného   účastníka   na   strane   odporcu   v   treťom   rade,   nakoľko   ani   do dnešného   dňa   nie   je   zrejmé,   na   koho   prešli   spisové   dokumentácie   účastníkov   po   ich predchodcoch.   Do   značnej   miery   prieťahy   v   konaní   spôsobila   aj   právna   zástupkyňa navrhovateľov,   nakoľko   súd ju   musel   opakovane   vyzývať   na   doplnenie   podaní, predloženie   navrhnutých   dôkazov, viackrát navrhla odročiť pojednávanie na neurčito, opakovane menila a dopĺňala petit návrhu, žiadala zámenu účastníka na strane odporcu v treťom rade, ktorého opakovane neoznačila.

Pre objektívne posúdenie veci chcem zdôrazniť aj skutočnosť, že v predmetnej veci doposiaľ pojednávalo viacej zákonných sudcov,   terajšej zákonnej sudkyni bolo oddelenie 4 C pridelené rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava IV na rok 2008. K   procesným   úkonom   Krajského   súdu   v   Bratislave   nám   neprislúcha   sa vyjadrovať.

Vzhľadom na to, že v konaní sa bude pojednávať dňa 19.1.2009, prosíme o vrátenie spisu v primeranej lehote pred pojednávaním.“

Obsah   spisu   okresného   súdu,   ktorý   bol   daný   k nahliadnutiu   ústavnému   súdu 27. novembra 2008, potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení okresného súdu, a preto ich ústavný súd považuje za preukázané.

Navyše ústavný súd zistil, že na pojednávaní 19. januára 2009 vydal okresný súd uznesenie, proti ktorému sa účastníci konania odvolali a v súčasnosti sa spis nachádza na krajskom súde. Vec nie je právoplatne skončená.

Krajský   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr 3750/2008 z 15. januára 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

„Predmetnú žiadosť, uznesenie a sťažnosť predložil vyšší súdny úradník dňa 16. 12. 2008 na vyjadrenie predsedníčke senátu 16 Co a 2 Co, ktorá sa k veci po akceptovaní ÚS SR žiadosti tunajšieho súdu o predĺženie lehoty do 19. 01. 2009 na vyjadrenie sa k sťažnosti pre práceneschopnosť, predložila písomné vyjadrenie listom, doručeným dňa 15. 01. 2009. K veci uviedla, že ohľadom dĺžky sporu sa domnieva, ktorá nesporne od roku 1993 je neprimerane dlhá, nezavinil Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací.

Sťažovatelia v podstate ani nenamietajú, že by v štádiu odvolacieho konania boli prieťahy, i keď vzhľadom na počet vecí v oddeleniach, nieje a ani v minulosti nebolo možné veci (najmä tie, ktoré nie sú prioritné), vybavovať priebežne.

Sťažovatelia vytýkajú odvolaciemu súdu, že tento súd nariadil odstraňovať vady žaloby a neskôr v ostatných dvoch zrušujúcich rozhodnutiach doteraz neodstránené vady žaloby nepovažoval za prekážku konania vo veci samej, pričom toto svoje stanovisko náležitým spôsobom nezdôvodnil.

Nadväzujúc na nejasnosť, ktorú majú sťažovatelia v uvedenej procesnej situácii, treba zdôrazniť, že podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O. s. p. (v znení v čase podania žaloby a rozhodovania súdu), mohol súd konanie z dôvodu neodstránených nedostatkov žaloby zastaviť len pokiaľ ešte nezačal konať vo veci samej.

V zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu č. k. 16 Co 124/2001-133 zo dňa 30. 04. 2001 je uvedené, že už musí vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Súd sa aj sám musí pokúsiť nedostatky žaloby odstrániť.

Rozsudkom sp. zn. 20 C 144/1992 zo dňa 14. 11. 2002 súd prvého stupňa meritórne rozhodol. Odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu nepovažoval za vecne správne a preto bolo aj z dôvodu procesného pochybenia, (keď súd nekonal so všetkými účastníkmi konania), zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z uvedeného dôvodu bolo aj zastavené uznesenie pre neodstránené vady žaloby dňa 30.04. 2001, zrušené.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov sa k stanoviskám okresného súdu i krajského súdu nevyjadrila.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote, ktoré je obdobné ako základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre   subjekty   práva.   Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zákonodarca   zabezpečuje   prostredníctvom   procesnoprávnych   inštitútov,   ktoré   sú   štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky súdny   poriadok   (ďalej   len   „OSP“)   obsahuje   viaceré   účinné   prostriedky   zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vychádza   z   § 6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa   ktorého akonáhle sa   konanie začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05, III. ÚS 81/07).

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd bral do úvahy skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter veci. Predmetom sporu (sťažovatelia sú žalovanými v prvom a druhom rade) je konanie o reštitučnom   nároku   žalobcov   na vydanie   nehnuteľností   podľa zákona   č.   229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, ktoré tvorí od roku 1992 štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, a preto ho spravidla nemožno hodnotiť ako právne zložité (obdobne napr. IV. ÚS 160/04, IV. ÚS 267/04).

Čo sa týka faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie si vyžadovalo zaobstarávanie   viacerých   listinných   dôkazov   a tiež   zisťovanie   právnych   nástupcov žalovaného v treťom rade, ako to nepriamo vyplýva z vyjadrenia okresného súdu, avšak v tomto prípade nemožno hovoriť o takej zložitosti veci, ktorou by bolo možné zdôvodniť doterajšiu dĺžku konania.

2. Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri hodnotení postupu podľa tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia boli v konaní aktívni a podali aj sťažnosť na zbytočné prieťahy. Sporu pripisovali veľký význam, pretože boli právne zastúpení advokátkou, a ústavný súd zo spisu nezistil, že by podstatne   prispeli   k doterajšej   dĺžke   konania.   Ani   okresný   súd   nemal   vo   vyjadrení k sťažnosti k správaniu sťažovateľov námietky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 144/92, pričom vzniknuté prieťahy posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky   okolnosti   prípadu.   Ústavný   súd   poznamenáva,   že   obdobie   od podania   žaloby okresnému súdu do 15. februára 1993, teda do nadobudnutia účinnosti zákona o ústavnom súde, pre nedostatok svojej právomoci neposudzoval, a to z dôvodu, že zákon o ústavnom súde neobsahuje ustanovenia o spätnej účinnosti. Ústavný súd preto nemá oprávnenie konať o porušení základných práv a slobôd fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ku ktorému došlo pred uvedeným dátumom (II. ÚS 55/03, IV. ÚS 47/03). Zároveň však pripomína, že pre   posúdenie   doterajšej   dĺžky   konania   pred okresným   súdom   ústavný   súd   musel preskúmať i stav, v akom sa vec nachádzala k tomuto termínu, a dobu, ktorá do 15. februára 1993 v konaní uplynula.

Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatuje, že takmer celý priebeh konania je poznačený nielen nečinnosťou, ale najmä neefektívnosťou jeho postupu, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku konania. V priebehu takmer 17-ročného konania boli zistené   štyri   väčšie   obdobia   nečinnosti,   a to   od   29.   septembra   1994,   keď   bol   prvýkrát vyhlásený rozsudok, až do 4. septembra 1996, keď v dôsledku podaného odvolania bol spis doručený odvolaciemu súdu (nečinnosť takmer dva roky), od 2. apríla 1997, keď bol spis vrátený z krajského súdu, až do 20. apríla 1999, keď okresný súd určil termín pojednávania na   3.   máj   1999   (nečinnosť   dva   roky),   od   2.   júla   2001,   keď   mu   bol   spis   vrátený z odvolacieho súdu, až do 14. novembra 2002, keď bol vyhlásený rozsudok (nečinnosť 16 mesiacov), a napokon od 26. januára 2005 až do 2. mája 2006, keď pripustil zmenu návrhu (nečinnosť v trvaní viac ako 15 mesiacov).

Okrem toho bola činnosť okresného súdu neefektívna, pretože v priebehu celého sporu nepostupoval v konaní dôsledne, neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok relevantných dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej. I keď vo veci rozhodol rozsudkom ešte 29. septembra 1994 a potom 14. novembra 2002, jeho rozhodnutia boli nadriadeným súdom zrušené a do dňa rozhodnutia ústavného súdu nie je konanie o predmete sporu právoplatne skončené. Aj okresný súd vo svojom vyjadrení priznal, že „vo veci sú prieťahy v konaní“.

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   občianske   súdne   konanie,   ktoré   bez   meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je to v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (i právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre konštatoval, že je   z ústavnoprávneho   hľadiska   neprijateľné,   aby   právna   neistota   v napadnutom   konaní nebola   odstránená   ani   po   uplynutí   viac   ako   16   rokov   od   jeho   začatia   (m. m.   napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08, III. ÚS 152/08, IV. ÚS 251/08).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 144/1992 bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupmi krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 16 Co 124/01 a sp. zn. 2 Co 225/03.

Ústavný súd zistil, že krajský súd v prvom konaní rozhodol o odvolaní účastníkov proti rozhodnutiu o zastaveniu konania už 30. apríla 2001, teda ihneď po doručení spisu z okresného súdu (2. apríla 2001), a v druhom prípade od 24. septembra 2003, keď mu bol doručený   spisový   materiál   (na   rozhodnutie   o odvolaniach   účastníkov   proti   rozsudku okresného   súdu   zo   14.   novembra   2002),   rozhodol   30.   novembra   2004,   teda   už   po   14 mesiacoch.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka   konaní   vedených   krajským   súdom   (v druhom prípade   preskúmaval   navyše   rozsudok   prvostupňového   súdu)   oproti   postupu   okresného súdu, ktorý predovšetkým nesie zodpovednosť za dobu predĺženia posudzovaného konania, nedosiahla s prihliadnutím na ostatné relevantné okolnosti prípadu úroveň odôvodňujúcu záver o porušení základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy [resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (podobne III. ÚS 30/03, III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04)].

Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci ústavný súd preto vyslovil, že postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 16 Co 124/01 a sp. zn. 2 Co 225/03 základné   právo   sťažovateľov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (a   právo   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru) porušené nebolo.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojím   rozhodnutím   o   porušení   základného   práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 144/1992 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd   rozhodne   o priznaní primeraného   finančného zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné právo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovatelia   žiadali   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   spolu v sume   330 000 Sk   [t.   j.   10   953,99   €   (od   okresného   súdu   aj   krajského   súdu)],   ktoré odôvodnili vo svojej sťažnosti.

V   danom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom   na   zistenú   nečinnosť   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 144/1992 a vychádzajúc z návrhu sťažovateľov ústavný súd považoval priznanie sumy 3 500 € pre každého z nich za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Vo zvyšnej časti ich žiadosti nevyhovel.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov, ktoré   im   vznikli   v dôsledku   ich   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátkou   JUDr.   M.   H. Sťažovatelia   si   uplatnili   trovy   konania,   ktoré   však   bližšie nešpecifikovali.

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola   19 056 Sk.   Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „vyhláška“),   pričom   výšku   základnej   sadzby   tarifnej   odmeny   bolo   potrebné v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 predstavuje   spolu   s režijným   paušálom   u jedného   sťažovateľa   sumu   181,30   €.   Trovy právneho zastúpenia dvoch sťažovateľov boli priznané v celkovej sume 362,61 €. Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009