znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 405/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s. M., zastúpenej JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a nekonaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 125/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti D., a.   s.   o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra 2008 doručená sťažnosť spoločnosti D. a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom a nekonaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 125/07. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa 5. decembra 2007 domáhala na generálnej prokuratúre zrušenia uznesenia Okresnej prokuratúry M. (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. 1 Pv 1139/07 z 26. novembra 2007, ktorým došlo k zamietnutiu jej sťažnosti proti uzneseniu povereného policajta Obvodného oddelenia Policajného zboru M. (ďalej len „policajt“) sp. zn. OPP-662/00-MI-2007 z 5. októbra 2007. Uvedeným uznesením policajt rozhodol o zastavení trestného stíhania vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „skutok nie je trestným činom   a   nie   je   dôvod   na   postúpenie   veci,   keďže   páchateľ   čin   nespáchal   vlámaním. Do uvedeného   vozidla   vnikol   bez   použitia   násilia,   prekonania   prekážky   a   hodnota odcudzených vecí neprevyšuje čiastku 8 000,- Sk“.

Dňa 14. decembra 2007 bol podnet sťažovateľky z generálnej prokuratúry odstúpený na   ďalšie   konanie   Krajskej   prokuratúre   K.   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“),   ktorá   jej podnet ako nedôvodný odložila v konaní vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 959/07 z dôvodu, že „K naplneniu skutkovej podstaty trestného činu krádeže... resp. poškodzovania cudzej veci... nedošlo pre absenciu formálneho znaku skutkových podstát uvedených trestných činov, t. j. spôsobenie malej škody - 8 000,- Sk. S týmito skutočnosťami sa prokurátor vo svojom uznesení patrične vysporiadal...“.

Dňa 23. apríla 2008 podala sťažovateľka opakovaný podnet na zrušenie rozhodnutí orgánov   činných   v   trestnom   konaní,   na   ktorý   jej   generálna   prokuratúra   listom   č.   k. IV/6 GPt 128/07-4 z 9. mája 2008 oznámila, že ho prijala a o výsledku bude informovaná v zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote.

Generálna prokuratúra podaním č. k. IV/6 GPt 128/07-12 z 9. júna 2008 oznámila sťažovateľke, že po preskúmaní vyšetrovacieho spisu policajta, dozorového spisu okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 1139/07 a krajskej prokuratúry sp. zn. 1/1 KPt 959/07 konštatuje, že jej opakovaný podnet nie je dôvodný. V podaní podrobne rozobrala dôvody, prečo jej podnet odložila, a v závere jasne poučila sťažovateľku, že prípadné jej ďalšie opakované podnety bude vybavovať „iba vtedy, ak budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov)“.

Dňa 25. júna 2008 preto podala sťažovateľka tretí podnet generálnej prokuratúre, ktorá jej podaním č. k. IV/3 GPt 128/07-15 zo 7. júla 2008 oznámila, že jej opakovaný podnet   z „25. 6. 2008   nebude   prokuratúra   vybavovať,   nakoľko   neobsahuje   žiadne   nové skutočnosti oproti tým, o ktorých už bolo na prokuratúre rozhodnuté.   Na túto zákonnú úpravu   som   Vás   upozornila   vo   vybavení   Vášho   predchádzajúceho   podnetu   pod   sp.   zn. IV/6 GPt 128/07 zo dňa 9. 6. 2008.“

Dňa 4. augusta 2008 podala sťažovateľka ďalší opakovaný podnet (štvrtý), ktorý bol vybavený generálnou prokuratúrou podaním z 3. septembra 2008 č. k. IV/6 GPt 125/07-17. Generálna prokuratúra v ňom okrem iného uviedla, že „preskúmaním príslušných spisov bolo zistené, že Váš opakovaný podnet zo dňa 04. 08. 2008 ako aj podnet z 21. 07. 2008 súvisí s vybavovaním opakovaného podnetu z 23. 04. 2008, ktorý Generálna prokuratúra SR   vybavovala   pod   sp.   zn.   IV/6   GPt   128/07.   O   spôsobe   vybavenia   podnetu   ste   boli upovedomení prípisom z 09. 06. 2008. Všetky tieto podania sa týkajú zákonnosti konania vo veci   vedenej   na   Obvodnom   oddelení   PZ   M.   ČVS:   OPP-662/00-MI-2007.   Týmto považujem Vaše podnety vedené pod sp. zn. IV/6 GPt 125/07 na Generálnej prokuratúre SR za vybavené.“.

Toto podanie považuje sťažovateľka «za predčasné z dôvodu procesných pochybení nakoľko GP SR odňala poškodenej spoločnosti - sťažovateľke konať pred iným orgánom apelujem na čl. 48 ods. 2)... „aby sa mohol vyjadriť ku všetkým“... v spojení s § 2 ods. 5), 7), 10), 12), a s §§ 46-52 TP, Zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre §17 ods. 2) písm. c). Písomné vyjadrenie - opatrenia sú nejasné, nezrozumiteľné a teda nepreskúmateľné».

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   rozhodol   nálezom takto:

„1. Základné právo D., a. s. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry SR vedenom pod sp. zn. IV/1GPt 125/07 porušené bolo.

2. Generálnej prokuratúre SR vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1GPt 125/07 vracia vec na ďalšie konanie.

3. Generálna prokuratúra Slovenskej Republiky je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia D., a. s. na účet advokáta JUDr. M. K., M., vo výške 7. 938,-Sk (slovom sedemtisícdeväťstotridsaťosem slovenských   korún)   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Súčasťou sťažnosti bola žiadosť o nezverejňovanie mena a priezviska sťažovateľky a jej právneho zástupcu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti   sú   upravené   v   zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde.   Ústavný   súd   preto   predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   namietaným   rozhodnutím   alebo   iným   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo   z   iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   treba   považovať   takú   sťažnosť,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr. II. ÚS 237/05, IV. ÚS 247/05).

Sťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy došlo postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/l GPt 125/07, pretože generálna prokuratúra sa nestotožnila s jej názorom, podľa ktorého nemalo byť zastavené trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi pre trestný čin krádeže, prípadne poškodzovanie   cudzej   veci,   ktoré   sa   viedlo   na   základe   podnetu   sťažovateľky   ako poškodenej v tomto konaní.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej osoby nie je ale   právo,   aby   príslušné   orgány   prokuratúry   jeho   podnetu   (podaniu)   vyhoveli   (m.   m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06).

Podľa   § 31 zákona   o   prokuratúre prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia   podnetom   sa   rozumie písomná   alebo   ústna   žiadosť,   návrh   alebo iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal   návrh na začatie konania pred   súdom   alebo opravný prostriedok,   aby vstúpil   do   už   začatého   konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   ustanovenia   § 32   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Po   preskúmaní   sťažnosti   sťažovateľky   ústavný   súd   je toho   názoru,   že   generálna prokuratúra   sa   jej   podnetmi   v   napadnutom   konaní   náležite   zaoberala   a   o   spôsobe preskúmania riadne sťažovateľku aj vyrozumela.

Dňa 23. apríla 2008 podala sťažovateľka opakovaný podnet na zrušenie uznesení orgánov   činných   v   trestnom   konaní,   na   ktorý   jej 9.   júna   2008   generálna   prokuratúra oznámila, že nie je dôvodný, a preto ho odložila. Svoj postup odôvodnila konkrétnymi skutočnosťami, ktorými došlo k zastaveniu trestného stíhania vo veci prečinu krádeže, resp. poškodzovania cudzej veci, a konštatovala, že uznesenia policajta o zastavení trestného stíhania   i   okresnej   prokuratúry,   ktorá   zamietla   jej   sťažnosť,   sú   zákonné   a   správne a vychádzajú   z   platných   právnych   predpisov,   najmä   z   Trestného   zákona   a   Trestného poriadku. Generálna prokuratúra v tomto oznámení náležite vysvetlila sťažovateľke dôvody takého   postupu   a   v   závere   uviedla,   že prípadné   jej   ďalšie   opakované   podnety   bude vybavovať   iba   vtedy,   ak   budú   obsahovať   nové   skutočnosti   podľa   §   34   ods.   2   zákona o prokuratúre.

Ústavný   súd   tiež   konštatuje,   že   generálna   prokuratúra   aj   pri   vybavovaní   ďalších podnetov sťažovateľky (pri treťom a štvrtom podnete) postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre, keď jej jasne odkazujúc na predchádzajúce vybavenie jej   opakovaného   podnetu   odpovedala,   prečo   sa   jej   ďalšími   podnetmi   nezaoberala. Skutočnosť,   že   generálna   prokuratúra   dospela   k   inému   záveru,   a   tým   sa   odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľky, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti generálnej prokuratúre a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 4. decembra 2008