SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 404/2022-15
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1/ ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, 2/ ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a 3/ ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 35C/28/2020 z 31. mája 2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. júna 2022 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) uznesením okresného súdu v civilnom spore, ktorým bolo zrušené jeho predchádzajúce uznesenie o skončení dokazovania. Sťažovatelia navrhujú napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
II.
2. Žalobcovia sa žalobou z augusta 2020 proti sťažovateľom domáhajú určenia, eventuálne zriadenia vecného bremena prechodu a prejazdu na svoje pozemky cez pozemky sťažovateľov. Na poslednom pojednávaní 12. mája 2022 okresný súd po záverečných rečiach uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na vyhlásenie rozhodnutia 3. júna 2022.
3. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením z 31. mája 2022 však okresný súd uznesenie o skončení dokazovania z 12. mája 2022 zrušil, keďže ho vyhodnotil ako predčasné. Okresný súd uviedol, že stranám mieni umožniť reagovať a vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli po prvýkrát vyjadrené až v záverečnej reči advokáta sťažovateľov tak, aby sa žalobcovia mohli vyjadriť a prípadne predložiť doplňujúce vyjadrenia s tým, že potom vec opätovne predbežne právne posúdi a vyzve strany na predloženie ich prípadných doplňujúcich vyjadrení.
III.
4. Sťažovatelia poukazujú na to, že proti napadnutému uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok, čo zakladá právomoc ústavného súdu. Podľa sťažovateľov nesprávne uznesenie porušuje ich práva zásadným spôsobom a jediným prostriedkom nápravy ich ujmy je ústavná sťažnosť. Porušenie práva na spravodlivý proces identifikujú v tom, že uznesenie je nedostatočne odôvodnené, prekvapivé a nepreskúmateľné. Zdôrazňujú, že žiadna zo strán nenavrhovala vykonať ďalšie dôkazy a ani nežiadala o lehotu na vyjadrenie. Okresný súd mal porušiť rovnosť zbraní, keď len v dôsledku toho, že advokát sťažovateľov v záverečnej reči uviedol právnu argumentáciu odôvodňujúcu zamietnutie žaloby, zrušil uznesenie o skončení dokazovania. Sťažovatelia napokon namietajú, že okresný súd v ďalšom postupe mieni uviesť predbežné právne posúdenie veci, hoci tak už urobil na prvom pojednávaní.
IV.
5. Aj vydanie procesného rozhodnutia všeobecným súdom je potrebné považovať za súčasť poskytovania súdnej ochrany. Ide najmä o prípady, ak všeobecný súd vyrieši nejakú otázku s konečnou platnosťou, ktorá je spôsobilá zásadným spôsobom ovplyvniť ďalší priebeh konania alebo jeho výsledok (II. ÚS 344/2019).
6. Ústavnou sťažnosťou namietané uznesenie spôsobuje to, že spor nebol skončený potom, ako už okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené, ale bude rozhodnutý až potom, ako bude žalobcom daná možnosť znova sa vyjadriť. Nepochybne ide o ovplyvnenie ďalšieho priebehu konania, no nie v tom zmysle, že sťažovatelia budú vo veci samej neúspešní. Namietané uznesenie ide na úkor spôsobu, akým má byť sťažovateľom poskytnutá súdna ochrana, no nie na úkor výsledku poskytnutia súdnej ochrany. Pred právoplatným skončením sporu dochádza k množstvu súdnych úkonov a rozhodnutí. Niektoré postupy súdov sú formalizované do podoby súdnych rozhodnutí – procesných uznesení, no len proti niektorým z nich je prípustný opravný prostriedok. Toto rozlišovanie vyplýva zo závažnosti následku na celkový priebeh konania, no predovšetkým na jeho výsledok, v ktorom sa v konečnom dôsledku prejavuje základné právo na súdnu ochranu.
7. Namietané uznesenie je bez akéhokoľvek priameho súvisu s tým, aký bude výsledok sporu. Jeho prípadná nesprávnosť v rovine podústavného práva nie je v konflikte so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a s obsahovo rovnakým právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tieto práva nemožno redukovať na otázky parciálnych procesných rozhodnutí, keďže obe smerujú k výsledku všeobecnými súdmi poskytovanej súdnej ochrany. I v prípade sťažovateľov je stále možné, že proti nim podanej žalobe nebude vyhovené. Ústavná sťažnosť je preto zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2022
Peter Straka
predseda senátu