SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 404/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť,
, zastúpenej advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 132/2009 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola5. decembra 2014 doručená sťažnosť,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 10 C 132/2009 (ďalej tiež „namietané konanie“).
Žalobou podanou 8. júla 2009 sa sťažovateľka domáhala na okresnom súdu „náhrady škody, náhrady nákladov a náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s dopravnou nehodou svojho syna...“.
K doterajšiemu priebehu konania na okresnom súde sťažovateľka uviedla:«Konanie je vedené na Okresnom súde v Senici viac ako 5 rokov s tým, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Okresný súd v Senici rozsudkom zo dňa 21. 10. 2010 sp. zn. 10C/132/2009 rozhodol vo veci tak, že návrh zamietol. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 26. 09. 2011 sp. zn. 23Co/315/2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v Senici následne dňa 08. 08. 2013 opätovne vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 10C/132/2009 - 629, ktorým návrh voči odporcovi v 2. a 3. rade zamietol a voči odporcovi v1. rade konanie zastavil. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 27. 08. 2014 sp. zn. 23Co/451/2013-677 opätovne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v Senici doposiaľ vo veci nerozhodol, pričom možno očakávať, že opätovne bude podané odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa či už zo strany sťažovateľky alebo odporcov, teda nie je možné v dohľadnej dobe očakávať, že by došlo k právoplatnému skončeniu predmetnej veci. Podľa doterajších skúseností sťažovateľky predpokladá, že odvolacie konanie bude trvať najmenej 3/4 roka...
Sťažovateľka k namietanému porušeniu jej základného práva uvádza, že jej vec vedená na Okresnom súde Senica nebola doposiaľ skončená z dôvodov nie na jej strane. Sťažovateľ namieta postup súdu prvého stupňa, kedy v konaní nepostupoval dôsledne v zmysle hospodárnosti konania tak aby prerokoval vec bez zbytočných prieťahov. Nie je to sťažovateľ, ktorý by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na prieťahoch v konaní (z celkového počtu cca 17 vykonaných pojednávaní bolo odročené pojednávanie z dôvodov na strane sťažovateľky len 2 krát).
Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že za obdobie viac ako 5 rokov nebol súd prvého stupňa schopný ukončiť predmetné konanie právoplatným rozhodnutím. Lehotu viac ako 5 rokov v žiadnom prípade nemožno považovať za primeranú. Sťažovateľ pri tomto svojom závere vychádza okrem iného z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)...
Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, vec ani zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti. V uvedenom konaní sa nejedná o natoľko zložitú skutkovú a právnu vec, aby nemohla byť právoplatne skončená za viac ako 5 rokov... Zároveň sťažovateľka uvádza, že práve v dôsledku postupu Okresného súdu v Senici, ktorého dva doterajšie rozsudky boli zrušené pre nezákonnosť, je porušované jej právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a primeranej lehote. Zároveň sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že súd v danom prípade nepostupoval efektívne tak, aby bol odstránený stav jej právnej neistoty. Viaceré pojednávania boli vykonané len formálne, kedy súd učinil zbytočný procesný úkon bez akéhokoľvek významu pre podstatu samotného konania. V dôsledku uvedeného postupu boli pojednávania viackrát odročované. V dôsledku neefektívneho a nehospodárneho konania Okresného súdu Senica bolo v danej veci vykonaných cca 17 pojednávaní, pričom v období od 06.09.2012 do 25.06.2013 súd neučinil v predmetnej veci žiadny relevantný procesný úkon. Je pravdou, že aj postup Krajského súdu v Trnave bol v predmetnej veci liknavý. Nič to však nemení na skutočnosti, že práve v dôsledku nesprávnych a nezákonných rozhodnutí Okresného súdu v Senici museli byť rozhodnutia súdu prvého stupňa opakovane zrušené. Sťažovateľka je toho názoru, že práve Okresný súd v Senici spôsobuje neprimeranosť dĺžky predmetného konania.»
Sťažovateľka tiež uviedla, že „si je vedomá skutočnosti, že pred podaním ústavnej sťažnosti týkajúcej sa prieťahov v konaní by mala byť podaná sťažnosť predsedovi súdu. Sťažovateľka tak neučinila, nakoľko uvedený inštitút nepovažuje za účinný prostriedok nápravy, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že predsedom Okresného súdu Senica je JUDr. Trylč, ktorý je zároveň aj zákonným sudcom v predmetnej veci, ktorej sa táto ústavná sťažnosť týka. Podaním sťažnosti predsedovi súdu by objektívne nebola zjednaná náprava, resp. ani by nemohla byť zjednaná, nakoľko podstata tejto ústavnej sťažnosti nespočíva v tom, že by bol súd nečinný čo sa týka jednotlivých procesných úkonov, ale v tom, že súd svojim konaním (opakovane zrušenými nezákonnými rozhodnutiami) spôsobuje neprimerané prieťahy v konaní. Tento objektívne existujúci stav nie je možné zvrátiť žiadnym opatrením predsedu súdu, keďže reparácia tohto stavu nie je v súčasnosti možná.“.
V závere svojej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol vo vecitýmto nálezom:
„1. Okresný súd Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/132/2009 porušil základné právo, ⬛⬛⬛⬛, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Senica vo veci vedenej pod sp. zn. 10C/132/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- € (slovom pätnásťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Senica povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú je Okresný súd Senica povinný vyplatiť k rukám jej právneho zástupcu ⬛⬛⬛⬛, advokáta so sídlom
, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákonao ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie súdané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy apráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktoréhoprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosťtejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu tenorgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu(IV. ÚS 128/04).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienkunesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou všeobecného súdu považujeústavný súd za účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý másťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniupráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi súdu.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podaťúčastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať protiporušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov aleboporušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebozamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právomzaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale poskytnutie príležitosti súdu, abysám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebosvojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorouje namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná ibaza predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedoknápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodovhodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedoviokresného súdu sťažovateľkou podaná nebola, pričom sťažovateľka ako dôvod uvádzaskutočnosť, že konajúci zákonný sudca je zároveň predsedom okresného súdu, preto bypodaním sťažnosti „objektívne nebola zjednaná náprava“, ako aj to, že v zásade nenamietanečinnosť okresného súdu, ale jeho neefektívny postup pri vydávaní rozhodnutí, ktoré súnásledne odvolacím súdom zrušené.
Ústavný súd v súvislosti s nemožnosťou objektívneho zjednania nápravy s ohľadomna osobu zákonného sudcu poukazuje na znenie § 63 zákona o súdoch, podľa ktoréhosťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak (1),sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa (2).
Samotná skutočnosť, že predsedom súdu je konajúci zákonný sudca, ktorému súvytýkané prieťahy v konaní, teda nemá automaticky za následok nemožnosť zjednanianápravy, keďže o sťažnosti by v takomto prípade rozhodoval predseda príslušného krajskéhosúdu.
Sťažovateľka v sťažnosti neuvádza žiadne iné argumenty, ktorými by preukázala,že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany svojho základného práva nesplnilaz dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto jej ústavný súd nemôže nesplnenie tejtopodmienky v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde odpustiť.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostikonštatoval, že sťažovateľka nevyužila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu účinnýprávny prostriedok nápravy proti porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy apráva podľa čl. 6 dohovoru a nepreukázala ani to, že uvedenú podmienku nesplnila zdôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričomexistenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti. Uvedené skutočnostizakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky pre jej neprípustnosť.
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmisťažovateľky nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veciza predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočnýmprieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015