SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 403/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, toho časuv Ústave   na   výkon   trestu   odňatia   slobody   Leopoldov,   vo   veci   namietaného   porušeniačl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd uznesenímOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 6 Nt 2/2014 z 1. apríla 2014 a uznesením Krajskéhosúdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 54/2014 z 19. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd)   bola21. októbra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, tohočasu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava), čl. 6 ods. 1 a 3a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor)a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina) uznesením Okresnéhosúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd) sp. zn. 6 Nt 2/2014 z 1. apríla 2014 a uznesenímKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 54/2014 z 19. augusta2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdusp. zn. 5 T 8/08 z 28. apríla 2008 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinunedovolenej   výroby   omamných   a   psychotropných   látok,   jedov   alebo   prekurzorov,ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 4 písm. c) zákonač. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon)a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov. O sťažovateľovom návrhuna povolenie   obnovy   konania   rozhodol   okresný   súd   namietaným   uznesenímz 1. apríla 2014,   ktorým   tento   návrh   zamietol.   Sťažnosť   podanú   proti   predmetnémuuzneseniu zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadokv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) krajský súd svojím uznesenímz 19. augusta 2014.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu prezentuje tvrdenie, že v rámciprejednávania jeho trestnej veci nebol okresným súdom, ktorý prijal odsudzujúci rozsudok,náležite   poučený   v   zmysle   §   257   ods.   5   Trestného   poriadku,   a   síce   že   súdom   prijatévyhlásenie   obžalovaného   o   vine   je   neodvolateľné   a   v   tomto   rozsahu   nenapadnuteľnéodvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Uvedenú skutočnosť považuje sťažovateľ za porušenie svojho práva na obhajobua podľa jeho vyjadrenia ju v podanom návrhu na povolenie obnovy konania prezentoval akozákonom   požadovanú „skôr   neznámu   skutočnosť“ (§   394   Trestného   poriadku)odôvodňujúcu   povolenie   obnovy   konania,   na   ktorú   konajúce   súdy   podľa   sťažovateľanereflektovali.

Sťažovateľ   v   označenom   postupe   konajúcich   súdov   vidí   porušenie   svojich   právšpecifikovaných v sťažnosti označenými článkami ústavy, dohovoru a listiny.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnostinálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2,čl. 50 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 14dohovoru a čl. 40 ods. 3 listiny uznesením okresného súdu sp. zn. 6 Nt 2/2014 z 1. apríla2014 a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 54/2014 z 19. augusta 2014, predmetnéuznesenia zrušil a vrátil vec „na ďalšie konanie“ a priznal mu tiež primerané finančnézadosťučinenie v sume 2 808,87 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc,   návrhy,   ktoré   nespĺňajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhyalebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorenemôže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústnehopojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 14 dohovoru a čl. 40 ods. 3 listiny uznesením okresného súdu sp. zn. 6 Nt 2/2014 z 1. apríla 2014

Systém   ochrany   základných   práv   a   slobôd   zaručených   ústavou   a   ľudských   práva základných   slobôd   vyplývajúcich   zo   záväznej   medzinárodnej   zmluvy   je   založenýna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaníochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodámvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,že   všeobecné   súdy   sú   primárne   zodpovedné   za   výklad   a   aplikáciu   zákonov,ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd(čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániťnielen   zákonnosť,   ale   aj   ústavnosť.   Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárnaa nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. US 13/01).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd vo vzťahu k označenému uzneseniu okresnéhosúdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu sťažnosti, ktorou jenedostatok právomoci ústavného súdu.

Trestný poriadok zakotvujúci inštitút sťažnosti poskytuje priestor aj na uplatnenienámietok   týkajúcich   sa pochybení   konajúceho   súdu   potenciálne   predstavujúcich   zásahydo základných   práv   a   slobôd.   Rozhodovanie   o   tomto   opravnom   prostriedku   patrí   vždydruhostupňovému súdu.

Sťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť svoje námietky o prípadnom pochybeníprvostupňového   súdu   prostredníctvom   podanej   sťažnosti,   ktorú   aj   využil.   Ochranu   jehozákladným   právam   a   slobodám   zaručeným   ústavou   a   listinou   a   právam   zaručenýmdohovorom   bol   oprávnený   a   zároveň   povinný   poskytnúť   krajský   súd.   Táto   skutočnosťvylučuje   právomoc   ústavného   súdu   preskúmať   námietky   sťažovateľa   uplatnené   protiprvostupňovému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania.

Ústavný súd tak rozhodol o odmietnutí sťažnosti v uvedenej časti podľa ustanovenia§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

II.2   K   namietanému   porušeniu   čl.   12   ods.   1   a   2,   čl.   46   ods.   1   a   2, čl. 50 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 14 dohovoru a čl. 40 ods. 3 listiny uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 54/2014 z 19. augusta 2014

Bez toho, aby bolo pristúpené k zodpovedaniu otázky, či je okolnosť nedostatkupoučenia   o   právach   (ktorú   sťažovateľ   zároveň   považuje   za   porušenie   svojho   právana obhajobu)   práve   tou   zákonom   požadovanou   skutočnosťou   podmieňujúcou   povolenieobnovy   konania,   ústavný   súd   konštatuje,   že   je   sťažovateľom   prezentované   tvrdenieo nedostatočnom poučení neopodstatnené (podľa vyjadrenia sťažovateľa „V trestnom spise 5 T/8/2008 absentuje listinný dôkaz o poučení“).

Z obsahu rozsudku okresného súdu sp. zn. 5 T 8/2008 z 28. apríla 2008 je totižzrejmé, že sťažovateľ na obligatórnu otázku okresného súdu v zmysle § 333 ods. 3 písm. d)Trestného poriadku, a síce, či bol ako obžalovaný náležité poučený o svojich právach,odpovedal kladne. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ svoje vyhlásenie o uznaní vinyv zmysle § 257 Trestného poriadku uskutočnil v podmienkach náležitého poučenia o svojichprávach.

Vzhľadom   na   uvedené   posúdil   ústavný   súd   sťažnosť   v   časti   týkajúcejsa namietaného porušenia   označených   článkov   ústavy,   dohovoru   a   listiny   uznesenímkrajského súdu sp. zn. 3 Tos 54/2014 z 19. augusta 2014 ako zjavne neopodstatnenú a akotakú ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Vzhľadom na všetky uvedené závery ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa,tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015