SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 403/2015-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, toho časuv Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, vo veci namietaného porušeniačl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd uznesenímOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 6 Nt 2/2014 z 1. apríla 2014 a uznesením Krajskéhosúdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 54/2014 z 19. augusta 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola21. októbra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, tohočasu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 a 3a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Okresnéhosúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 Nt 2/2014 z 1. apríla 2014 a uznesenímKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 54/2014 z 19. augusta2014.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdusp. zn. 5 T 8/08 z 28. apríla 2008 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinunedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 4 písm. c) zákonač. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov. O sťažovateľovom návrhuna povolenie obnovy konania rozhodol okresný súd namietaným uznesenímz 1. apríla 2014, ktorým tento návrh zamietol. Sťažnosť podanú proti predmetnémuuzneseniu zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadokv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) krajský súd svojím uznesenímz 19. augusta 2014.
Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu prezentuje tvrdenie, že v rámciprejednávania jeho trestnej veci nebol okresným súdom, ktorý prijal odsudzujúci rozsudok,náležite poučený v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku, a síce že súdom prijatévyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľnéodvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Uvedenú skutočnosť považuje sťažovateľ za porušenie svojho práva na obhajobua podľa jeho vyjadrenia ju v podanom návrhu na povolenie obnovy konania prezentoval akozákonom požadovanú „skôr neznámu skutočnosť“ (§ 394 Trestného poriadku)odôvodňujúcu povolenie obnovy konania, na ktorú konajúce súdy podľa sťažovateľanereflektovali.
Sťažovateľ v označenom postupe konajúcich súdov vidí porušenie svojich právšpecifikovaných v sťažnosti označenými článkami ústavy, dohovoru a listiny.
Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnostinálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2,čl. 50 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 14dohovoru a čl. 40 ods. 3 listiny uznesením okresného súdu sp. zn. 6 Nt 2/2014 z 1. apríla2014 a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 54/2014 z 19. augusta 2014, predmetnéuznesenia zrušil a vrátil vec „na ďalšie konanie“ a priznal mu tiež primerané finančnézadosťučinenie v sume 2 808,87 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorenemôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústnehopojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 14 dohovoru a čl. 40 ods. 3 listiny uznesením okresného súdu sp. zn. 6 Nt 2/2014 z 1. apríla 2014
Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práva základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založenýna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaníochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodámvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd(čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániťnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárnaa nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. US 13/01).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd vo vzťahu k označenému uzneseniu okresnéhosúdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu sťažnosti, ktorou jenedostatok právomoci ústavného súdu.
Trestný poriadok zakotvujúci inštitút sťažnosti poskytuje priestor aj na uplatnenienámietok týkajúcich sa pochybení konajúceho súdu potenciálne predstavujúcich zásahydo základných práv a slobôd. Rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku patrí vždydruhostupňovému súdu.
Sťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť svoje námietky o prípadnom pochybeníprvostupňového súdu prostredníctvom podanej sťažnosti, ktorú aj využil. Ochranu jehozákladným právam a slobodám zaručeným ústavou a listinou a právam zaručenýmdohovorom bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť krajský súd. Táto skutočnosťvylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať námietky sťažovateľa uplatnené protiprvostupňovému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania.
Ústavný súd tak rozhodol o odmietnutí sťažnosti v uvedenej časti podľa ustanovenia§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
II.2 K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 14 dohovoru a čl. 40 ods. 3 listiny uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 54/2014 z 19. augusta 2014
Bez toho, aby bolo pristúpené k zodpovedaniu otázky, či je okolnosť nedostatkupoučenia o právach (ktorú sťažovateľ zároveň považuje za porušenie svojho právana obhajobu) práve tou zákonom požadovanou skutočnosťou podmieňujúcou povolenieobnovy konania, ústavný súd konštatuje, že je sťažovateľom prezentované tvrdenieo nedostatočnom poučení neopodstatnené (podľa vyjadrenia sťažovateľa „V trestnom spise 5 T/8/2008 absentuje listinný dôkaz o poučení“).
Z obsahu rozsudku okresného súdu sp. zn. 5 T 8/2008 z 28. apríla 2008 je totižzrejmé, že sťažovateľ na obligatórnu otázku okresného súdu v zmysle § 333 ods. 3 písm. d)Trestného poriadku, a síce, či bol ako obžalovaný náležité poučený o svojich právach,odpovedal kladne. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ svoje vyhlásenie o uznaní vinyv zmysle § 257 Trestného poriadku uskutočnil v podmienkach náležitého poučenia o svojichprávach.
Vzhľadom na uvedené posúdil ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcejsa namietaného porušenia označených článkov ústavy, dohovoru a listiny uznesenímkrajského súdu sp. zn. 3 Tos 54/2014 z 19. augusta 2014 ako zjavne neopodstatnenú a akotakú ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
Vzhľadom na všetky uvedené závery ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa,tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015