znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 402/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra 2011   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   U.,   I.,   a P.   K.,   Š.,   zastúpených   advokátom JUDr. J. K.,   Advokátska   kancelária,   T.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd opatrením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8 T 107/2010 zo 16. júna 2011 o ustanovení náhradného obhajcu a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. U. a P. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2011 doručená sťažnosť M. U. a P. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) opatrením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 T 107/2010 zo 16. júna 2011 o ustanovení náhradného obhajcu.

Proti sťažovateľom je okresným súdom pod sp. zn. 8 T 107/2010 vedené trestné stíhanie pre prípravu trestného činu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 13 ods. 1 k § 221 ods. 1 a 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že prvé verejné zasadnutie, ktorého predmetom malo byť predbežné prejednanie obžaloby vo veci sťažovateľov, bolo stanovené na 28. október 2011. Toto bolo odročené na základe žiadosti obhajcu sťažovateľov. Ďalší termín verejného zasadnutia bol určený na 3. marec 2011. O odročenie tohto verejného zasadnutia požiadal obhajca sťažovateľov žiadosťou z 28. februára 2011.

Ďalší termín verejného zasadnutia bol okresným súdom stanovený na 16. jún 2011, pričom   obhajca sťažovateľov   9. júna 2011 „ako poslanec   MsZ   T.   dostal   vo večerných hodinách pozvánku na Zasadnutie MsZ T. na deň 16.06.2011 o 10,00 hod“.

Obhajca   sťažovateľov   následne   10.   júna   2011   zaslal   okresnému   súdu   žiadosť o odročenie verejného zasadnutia, pričom túto odôvodnil zasadnutím „MsZ T., kde ako poslanec   a   predseda   komisie,   predkladám   materiály   na schválenie   Mestskému zastupiteľstvu T. a o 09,00 hod. je zvolaný vždy pred zasadnutím MsZ poslanecký klub v budove MsÚ T.“.

Okresný   súd   prostredníctvom   telefaxu   15.   júna   2011   obhajcovi   sťažovateľov oznámil,   že   jeho   ospravedlnenie   neakceptuje.   Obhajca   sťažovateľov   sa   pojednávania z časových   dôvodov   nezúčastnil,   v   dôsledku   čoho   bolo   verejné   zasadnutie   odročené. Okresný   súd   zároveň   uznesením   podľa   §   70   ods.   1   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“) uložil obhajcovi sťažovateľov poriadkovú pokutu vo výške 500 € a následne opatrením ustanovil sťažovateľom náhradných obhajcov podľa § 40 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa   názoru   sťažovateľov   opatrením   o   ustanovení   náhradných   obhajcov   došlo k porušeniu ich práva na obhajobu, preto navrhli, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo obž. M. U. a P. K. na obhajobu, vyjadrenú v čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, čl. 40 ods. 3 listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b, c/ dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a práva na obhajobu § 2 ods. 9 Tr. por., bolo Opatrením OS Trenčín, sp. zn.: 8T 107/2010 zo dňa 16.06.2011 o ustanovení náhradného obhajcu, porušené.

Opatrenie   OS   Trenčín,   sp.   zn.:   8T   107/2010   zo   dňa   16.06.2011   o   ustanovení náhradných obhajcov, sa zrušuje.

OS Trenčín je povinný uhradiť obž. M. U. a P. K. trovy konania v sume 123,50 € + r. p.   7,41   €   =   130,91   €   x   20%   (26,18   €)   =   157,09   €   na   účet   ich   právneho   zástupcu JUDr. J. K.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťoval, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť   je   absencia priamej príčinnej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním, rozhodnutím   alebo iným zásahom orgánu   verejnej moci do takého práva alebo slobody na strane druhej. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   práva   alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by mohol   posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 56/03, II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).

Sťažovatelia   v   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   namietali   porušenie   svojho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 40 ods. 3 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru, pričom hneď v úvode musí ústavný súd konštatovať, že aj keď sťažovatelia namietajú porušenie (v intenciách čl. 127 ods. 1 ústavy) svojich práv, v skutočnosti   sa   rozhodujúca časť odôvodnenia sťažnosti   zameriava iba na polemiku – zjavne ich obhajcu – s postupom okresného súdu pokiaľ, ide o jeho ospravedlnenia sa z neúčasti   na   verejných   pojednávaniach,   a   jej   súvislosť   s   namietaným   porušením   práv sťažovateľov, či už priamu, alebo nepriamu, možno v tom len ťažko nájsť.

Sťažovatelia   v   petite   svojej   sťažnosti   navrhli   vysloviť   tiež   porušenie   práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Ústavný súd s ohľadom na vymedzenie svojho postavenia ako nezávislého súdneho orgánu ústavnosti v čl. 124 ústavy a právomoci vo vzťahu k rozhodovaniu o predmete individuálnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ako aj s ohľadom na premietnutie sťažovateľmi namietaného porušenia práva na obhajobu upraveného   v   §   2   ods.   9   Trestného   poriadku   v   označených   článkoch   ústavy,   listiny a dohovoru   ustálil   predmet   konania   tak,   ako   je   vyjadrený   v   záhlaví   tohto   uznesenia a namietaným porušením § 2 ods. 9 Trestného poriadku sa osobitne nezaoberal.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva: b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby,

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.

Podľa   §   40a   ods.   1 Trestného   poriadku   ak je dôvodná   obava, že by mohlo byť zmarené   hlavné   pojednávanie   alebo   verejné   zasadnutie   pre   neprítomnosť   ustanoveného alebo   zvoleného   obhajcu,   môže   byť   obvinenému   popri   zvolenom   alebo   ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca.

Podľa   §   40a   ods.   2   Trestného   poriadku   náhradný   obhajca   má   rovnaké   práva a povinnosti   ako   obhajca   zvolený   alebo   ustanovený,   na   hlavnom   pojednávaní   alebo verejnom   zasadnutí   ich   však   môže   vykonávať   iba   v   prípade   neúčasti   zvoleného   alebo ustanoveného obhajcu.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľov na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, čl. 40 ods. 3 listiny a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru ustanovením náhradného   obhajcu   opatrením   súdu   ústavný   súd   už   v   minulosti   konštatoval,   že ustanovením   náhradného   obhajcu   na   základe   opatrenia   v   trestnom   konaní   v   medziach upraveného   zákonného   sudcovského   uváženia   všeobecný   súd   nemôže   porušiť   základné právo   sťažovateľa   na   právnu   pomoc   v   konaní   pred   súdom   (napr.   II.   ÚS   215/06, II. ÚS 317/2010).

Podľa   opakovane   judikovaného   názoru   ústavného   súdu „inštitút   náhradného obhajcu je osobitný inštitút trestného práva procesného, ktorý súvisí so vznikom situácie, v ktorej dochádza k snahe o marenie účelu trestného konania zo strany obvineného ako jednej z procesných strán... Ustanovenie obhajcu z úradnej moci aj proti vôli obvineného však nie je v rozpore s dohovorom, ak si to vyžadujú záujmy spravodlivosti. Je preto primerané a spravodlivé,   aby riadny výkon   súdnictva nebol ohrozovaný takými okolnosťami,   ktoré samotný štát ako procesná strana nemôže ovplyvniť. Sem spadajú nielen snahy obvineného vyhnúť sa dôsledkom spojeným s trestným stíhaním, t. j. konanie nesúce znaky procesnej obštrukcie, ale aj snahy sledujúce mimoprocesné ciele. Takýmto javom, ktoré na úkor štátu ako procesnej strany zreteľne vybočujú z ústavne chránených procesných zásad, ako aj z rámca štátu ako právneho štátu je však potrebné čeliť.“ (II. ÚS 215/06)

Sťažovatelia   vo   svojej   žiadosti   nijakým   spôsobom   nepreukázali,   že   by   v   danom prípade   došlo   zo strany okresného   súdu   k   ustanoveniu   náhradných   obhajcov   v   rozpore s citovanými ustanoveniami Trestného poriadku. Zo znenia týchto ustanovení je zrejmé, že sťažovateľom   boli   náhradní   obhajcovia   v   uvedenom   konaní   ustanovení   zo   zákonom predpokladaného dôvodu, ktorým bola hrozba zmarenia verejného zasadnutia v dôsledku neprítomnosti   zvoleného   obhajcu,   pričom   potreba ustanovenia   náhradného obhajcu   bola v tomto prípade zvýraznená aj skutočnosťou, že na základe žiadostí zvoleného obhajcu bolo verejné   zasadnutie   o   predbežnom   prejednaní obžaloby už trikrát   odročené   (28.   októbra 2010, 3. marca 2011 a 16. júna 2011). V tejto súvislosti ústavný súd tiež zdôrazňuje, že postup   súdneho   orgánu   (v   tomto   prípade   okresného   súdu),   ktorý   koná   v   súlade s procesnoprávnymi predpismi konania v trestnoprávnej veci (§ 40a ods. 1 a 2 Trestného poriadku), nie je možné považovať za porušenie základného práva alebo slobody fyzickej osoby ako účastníka súdneho konania podľa čl. 46 až čl. 50 ústavy (napr. I. ÚS 6/97). Napokon k tomu ústavný súd už len fakticky poznamenáva, že napriek prezentovanému nesúhlasu   sťažovateľov   s   napadnutým   opatrením   okresného   súdu   sa   ustanovením náhradných obhajcov právo na obhajobu skôr rozširuje, než obmedzuje.

V intenciách uvedeného ústavný súd nevidí ani možnosť vyslovenia zásahu do práv sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovatelia porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru vo svojej   sťažnosti   namietali   totiž   iba   v   súvislosti   s   tvrdeným   porušením   ich   práva na obhajobu a žiadne iné skutočnosti nasvedčujúce jeho porušeniu neuviedli a nevyplývajú ani z obsahu odôvodnenia sťažnosti.

Keďže   ústavný   súd   nezistil   v   postupe   a   namietanom   rozhodnutí   okresného   súdu porušenie označených základných práv zaručených ústavou a práv zaručených dohovorom a listinou, odmietol sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2011