SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 40/2016-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára2016 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Nitre spisových značiek:9 Co 515/2014 zo 6. novembra 2014 (Rvp 758/2015), 25 Co 503/2014 z 8. októbra 2014(Rvp 759/2015), 1 Co 114/2014 z 18. novembra 2014 (Rvp 760/2015), 6 Co 281/2014z 22. októbra 2014 (Rvp 761/2015), 9 Co 724/2014 z 9. októbra 2014 (Rvp 762/2015),9 Co 505/2014 zo 6. novembra 2014 (Rvp 763/2015), 15 Co 30/2014 z 30.septembra(Rvp 764/2015), 25 Co 517/2014 z 8. októbra 2014 (Rvp 798/2015), 8 Co 11/2014z 2. októbra 2014 (Rvp 799/2015), 11 Co 119/2014 z 19. novembra 2014 (Rvp 1389/2015),8 Co 786/2014 z 31. októbra 2014 (Rvp 1390/2015), 9 Co 517/2014 z 20. novembra 2014(Rvp 1391/2015), 9 Co 539/2014 z 20. novembra 2014 (Rvp 1392/2015), 1 Co 106/2014z 21. októbra 2014 (Rvp 1393/2015), 8 Co 454/2014 zo 30. októbra 2014 (Rvp 1394/2015),11 Co 2/2014 z 8. októbra (Rvp 1395/2015), 15 Co 5172014 zo 14. októbra 2014(Rvp 1396/2015), 11 Co 98/2014 zo 22. október 2014 (Rvp 1397/2015), 11 Co 20/2014z 22. októbra 2014 (Rvp 1398/2015), 15 Co 7/2014 zo 14. októbra 2014 (Rvp 1399/2015),8 Co 452/2014 z 15. októbra 2014 (Rvp 1400/2015), 9 Co 837/2014 z 20. novembra 2014(Rvp 1401/2015), 15 Co 184/2014 z 27. októbra 2014 (Rvp 1971/2015), 9 Co 654/2014zo 4. decembra (Rvp 1972/2015), 26 Co 163/2014 z 23. októbra 2014 (Rvp 1973/2015),26 Co 161/2014 zo 14. októbra 2014 (Rvp 1974/2015), 7 Co 568/2014 z 31. októbra 2014(Rvp 1975/2015), 7 Co 620/2014 z 31. októbra (Rvp 1976/2015), 2 Co 62/2014z 3. decembra 2014 (Rvp 2760/2015), 15 Co 64/2014 z 11. novembra 2014(Rvp 2761/2015), 2 Co 45/2014 z 3. decembra 2014 (Rvp 2762/2015), 6 Co 273/2014z 26. novembra 2014 (Rvp 2763/2015), 9 Co 507/2014 zo 4. decembra 2014(Rvp 2764/2015), 6 Co 391/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 2765/2015), 9 Co 653/2014z 11 decembra 2014 (Rvp 2766/2015), 6 Co 393/2014 z 10. decembra 2014(Rvp 2767/2015), 8 Co 537/2014 z 11.decembra 2014 (Rvp 4314/2015), 8 Co 507/2014z 11. decembra 2014 (Rvp 4315/2015), 25 Co 650/2014 z 21. januára 2015(Rvp 4316/2015), 25 Co 748/2014 z 28. januára 2015 (Rvp 4317/2015), 26 Co 255/2014z 29. januára 2015 (Rvp 4318/2015), 6 Co 492/2014 z 21.januára 2015 (Rvp 4319/2015),26 Co 276/2014 zo 29. januára 2015 (Rvp 4320/2015), 8 Co 792/2014 z 15. januára 2015(Rvp 4321/2015), 8 Co 688/2014 z 18. decembra 2014 (Rvp 4322/2015), 8 Co 610/2014z 18. decembra 2014 (Rvp 4323/2015), 11 Co 62/2014 z 19. novembra 2014(Rvp 4324/2015), 11 Co 78/2014 z 19. novembra 2014 (Rvp 4325/2015), 9 Co 14/2015z 22. januára 2014 (Rvp 4326/2015) a sp. zn. 9 Co 2/2015 z 22. januára 2014(Rvp 4327/2015) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 758/2015, Rvp 759/2015, Rvp 760/2015, Rvp 761/2015, Rvp 762/2015,Rvp 763/2015, Rvp 764/2015, Rvp 798/2015, Rvp 799/2015, Rvp 1389/2015,Rvp 1390/2015, Rvp 1391/2015, Rvp 1392/2015, Rvp 1393/2015, Rvp 1394/2015,Rvp 1395/2015, Rvp 1396/2015, Rvp 1397/2015, Rvp 1398/2015, Rvp 1399/2015,Rvp 1400/2015, Rvp 1401/2015, Rvp 1971/2015, Rvp 1972/2015, Rvp 1973/2015,Rvp 1974/2015, Rvp 1975/2015, Rvp 1976/2015, Rvp 2760/2015, Rvp 2761/2015,Rvp 2762/2015, Rvp 2763/2015, Rvp 2764/2015, Rvp 2765/2015, Rvp 2766/2015,Rvp 2767/2015, Rvp 4314/2015, Rvp 4315/2015, Rvp 4316/2015, Rvp 4317/2015,Rvp 4318/2015, Rvp 4319/2015, Rvp 4320/2015, Rvp 4321/2015, Rvp 4322/2015,Rvp 4323/2015, Rvp 4324/2015, Rvp 4325/2015, Rvp 4326/2015, Rvp 4327/2015 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 40/2016.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 26. januára2015; 2., 16. a 27. februára 2015 a 30. marca 2015 doručené sťažnosti obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“),vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkami Krajského súdu v Nitre(ďalej len „krajský súd“), tak ako sú označené v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v postavenížalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“),predmetom ktorých bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmyspôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresnýchsúdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmumali spôsobiť.

Okresný súd rozhodol v predmetných veciach vo veci samej rozsudkami, protiktorým podala sťažovateľka odvolania. Následne jej okresný súd vyrubil uzneseniamiza podané odvolania súdny poplatok 20 €, podľa položky č. 7a sadzobníka súdnychpoplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkocha o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono súdnych poplatkoch“)]. Proti predmetným uzneseniam okresného súdu o povinnostizaplatiť súdny poplatok podala sťažovateľka odvolania, o ktorých rozhodol krajský súdnapadnutými rozhodnutiami tak, že potvrdil uznesenia okresných súdov o povinnostizaplatiť súdny poplatok za odvolania.

Tvrdenie o porušení v sťažnostiach označených práv sťažovateľka odôvodňuje najmätakto:«... Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Sťažovateľ preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie...

Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je podanie odvolania. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov... V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

... Sťažovateľovi bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“) uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.»

Sťažovateľka argumentuje aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca 2007 poukazujúc na tú jeho časť, v ktorej sa uvádza:«Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe prikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy, pretože v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, a ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“, t. j. záver, že poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.»

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že„... podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.“.

V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, ktorýmvysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1dohovoru napadnutým postupom a rozhodnutiami krajského súdu, ktoré zruší a veci vrátikrajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančnézadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania predústavným súdom a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedenýchsťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, protiktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.1 K rozhodnutiam krajského súdu sp. zn. 9 Co 724/2014 z 9. októbra 2014 (Rvp 762/2015), sp. zn. 9 Co 505/2014 zo 6. novembra 2014 (Rvp 763/2015), sp. zn. 9 Co 654/2014 zo 4. decembra 2014 (Rvp 1972/2015) a sp. zn. 9 Co 507/2014 zo 4. decembra 2014 (Rvp 2764/2015)

Z príloh priložených k sťažnostiam vyplýva, že krajský súd rozsudkom sp. zn.9 Co 724/2014 z 9. októbra 2014 (Rvp 762/2015) a sp. zn. 9 Co 505/2014zo 6. novembra 2014 (Rvp 763/2015) zrušil odvolaniami sťažovateľky napadnutéuznesenie okresného súdu č. k. 18 C 45/2013-78 z 11. februára 2014 a č. k.18 C 84/2013-137 zo 7. januára 2014 a veci mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd označenými rozhodnutiami (ktorýmiv skutočnosti vyhovel odvolaniu sťažovateľky a zrušil odvolaním napadnuté uznesenieprvostupňového súdu) porušil ňou označené práva a používa argumentáciu vzťahujúcusa na rozhodnutia krajského súdu, ktorými tento potvrdil uznesenia prvostupňovýchsúdov, ktorými bola sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť súdne poplatky za podanieodvolania. Označené rozhodnutia aj v tomto zmysle v sťažnosti opisuje, keď uvádza,že nimi krajský súd„potvrdil uznesenie Okresného súdu..., ktorým Okresný súd... rozhodol o povinnosti úhrady súdneho poplatku za podané odvolanie“.

Z argumentácie uvedenej v sťažnostiach vyplýva, že sťažovateľka namietaporušenie svojich v sťažnostiach označených práv rozhodnutiami krajského súdu,ktorými potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd zaviazal sťažovateľana zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolania,pričom za rozhodnutia, ktorýmimalo dôjsť k porušeniu jej v sťažnosti uvedených práv, označuje rozhodnutia krajskéhosúdu,ktorýmbolorozhodnutéo opravnomprostriedkusťažovateľkytak,že prvostupňové rozhodnutia boli zrušené a veci boli vrátené na ďalšie konanie.

Obdobná situácia je aj vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam krajského súdusp. zn. 9 Co 654/2014 zo 4. decembra 2014 (Rvp 1972/2015) a sp. zn. 9 Co 507/2014zo 4. decembra 2014 (Rvp 2764/2015), z obsahu ktorých vyplýva, že krajský súd v nichrozhodol o odvolaniach sťažovateľky podaných proti rozsudkom okresného súduv merite veci, a nie proti rozhodnutiam o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatokza podané odvolania.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že argumentácia uvedenásťažovateľkou v odôvodnení sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 762/2015,Rvp 763/2015, Rvp 1972/2015 a sp. zn. Rvp 2764/2015 nekorešponduje s obsahomrozhodnutí, ktorým mali byť porušené jej v sťažnosti označené práva.

Keďže neexistuje príčinná súvislosť medzi namietaným porušením sťažovateľkouoznačených práv a označenými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré vôbec nebolispôsobilé porušiť označené práva sťažovateľky, ústavný súd odmietol túto časť sťažnostipre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2.2 K ostatným rozhodnutiam krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte svojich zistenídospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožnás jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými saústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne záveryvšeobecných súdov rozhodujúcich v odvolacom konaní o potvrdení rozhodnutí súdovprvého stupňa o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie akoriadny opravný prostriedok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu. Ústavný súdpo preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkoupoužitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jej právnou argumentáciou, ktorúuž použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom obdobíuž zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažnostív rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnuproblematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako toje aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňujes dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 453/2014, I. ÚS 517/2014,I. ÚS 763/2014, III. ÚS 514/2014, III. ÚS 620/2014, IV. ÚS 255/2014, IV. ÚS 266/2014,IV. ÚS 267/2014, IV. ÚS 268/2014, IV. ÚS 340/2014 atď.), ktoré skončili odmietnutímrovnakýchsťažnostísťažovateľkyz dôvodovtamuvedených.Ústavnýsúdv posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čohopristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajskéhosúdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratiloopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

V závere ústavný súd opätovne poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľkyaj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých si je už dopredu vedomý,že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybaveniav predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitnéhobráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jehozásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získaniemateriálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje a jeto porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016