znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 40/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2013 predbežne prerokoval   sťažnosť   Mgr.   P.   P.,   toho   času   P.,   Česká   republika, zastúpeného advokátkou   Mgr.   I.   Š.,   G.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného   zboru   Bratislava   I   a   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I   v   konaní   vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-2009-PL a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. P. P.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra 2012   doručená   sťažnosť Mgr.   P.   P.   (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) a Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-2009-PL.

Sťažovateľ uviedol, že v tejto veci uznesením z 25. novembra 2010 bolo proti nemu vznesené obvinenie   za „zločin   poisťovacieho podvodu   v štádiu pokusu“,   proti   ktorému podal   sťažnosť.   Okresná   prokuratúra   jeho sťažnosť zamietla ako nedôvodnú   uznesením sp. zn. 2 Pv 847/10 zo 14. apríla 2011.

Od 26. októbra 2011, keď bol uskutočnený výsluch, sťažovateľovi nie je známe, či okresné riaditeľstvo a okresná prokuratúra v jeho veci koná, pretože mu nebolo zaslané „žiadne rozhodnutie vo veci, návrh na dokazovanie, ani oznámenie, že vyšetrovanie nemôže byť ukončené v zákonom stanovenej lehote a z akého dôvodu“.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol spokojný s postupom okresného riaditeľstva, podal na okresnej prokuratúre 20. novembra 2012 sťažnosť na prieťahy v konaní a kópiu tejto sťažnosti predložil aj ústavnému súdu.

Sťažovateľ na základe toho navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-2009-PL porušené bolo, prikázal im v tejto veci konať a zaviazal ich uhradiť mu finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa sťažnosťou z 10. decembra 2012 doručenou 14.   decembra   2012   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   domáha   vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   na ústavnom   súde,   pretože okresné riaditeľstvo   a okresná prokuratúra v jeho trestnej veci nekoná.

Sťažovateľ   20.   novembra   2012   podal   pre   nečinnosť   okresného   riaditeľstva na okresnej prokuratúre aj „Sťažnosť pre prieťahy v konaní“.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) obvinený má právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť   prokurátorovi   bez   meškania   predložiť.   Prokurátor   je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa   §   31   a   nasl.   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“) s poukazom na § 17 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, resp. ďalším opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Z okolností prípadu predovšetkým vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť iba dva týždne po podaní sťažnosti okresnej prokuratúry, pričom ani nepredložil ústavnému   súdu   žiadny   dôkaz   o   účinnom   doručení   podania   z   20.   novembra   2012 a stanovisko   dozorujúceho   prokurátora   okresnej   prokuratúry   k tejto sťažnosti,   ktorý   bol povinný jeho sťažnosť preskúmať a o výsledku sťažovateľa upovedomiť, a aj keby sťažnosť bola   doručená   okresnej   prokuratúre,   jej   podanie   dva   týždne   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu je iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by okresná prokuratúra mala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v jeho veci.

Okrem toho môže sťažovateľ (ak by prípadne nebol spokojný s vybavením jeho sťažnosti   na   okresnej   prokuratúre)   postupovať   aj   podľa   citovaných   ustanovení   zákona o prokuratúre   a   domáhať   sa   nápravy   v   jeho   veci   prostredníctvom   podnetu   alebo opakovaného podnetu na nadriadenej prokuratúre, a to v prípade, že dozorujúci prokurátor nevykoná   efektívne   a   účinné   opatrenia   na   zjednanie   nápravy   aj   napriek   oprávneniam vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku.

Keďže   sťažovateľ   sa   obrátil   so   sťažnosťou   priamo   na   ústavný   súd   bez predchádzajúceho využitia spomínaných prostriedkov nápravy, musela byť jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť podľa   § 53 ods.   1 v spojení s § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde (obdobne III. ÚS 326/2010, III. ÚS 101/2011, IV. ÚS 322/2012).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2013