znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 40/07-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. mája 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť   S.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   Č.,   K.,   pre   namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 24/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 53 Rob 1243/2003) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo S., K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   24/05   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   53   Rob   1243/2003) p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   24/05 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   S., K.,   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   uhradiť S., K., trovy konania v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) do dvoch mesiacov do doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. Č., K.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2007 doručená sťažnosť S., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15 C 24/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 53 Rob 1243/2003).

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 40/07-7 z 20. marca 2007 bola vec prijatá na ďalšie konanie.

Sťažovateľ   uviedol,   že   je   účastníkom   konania   o zaplatenie   34   468,50   Sk   s prísl. vedeného okresným súdom pôvodne pod sp. zn. 53 Rob 1243/2003. Dňa 5. novembra 2003 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému 28. novembra 2003 B. (ďalej len „odporca“) podal odpor. Platobný rozkaz bol následne zrušený a vec bola pridelená sudcovi na ďalšie konanie pod sp. zn. 15 C 24/05. Do podania sťažnosti ústavnému súdu nebol vo veci určený ani jeden termín pojednávania a vec nie je právoplatne skončená.

Porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vidí   sťažovateľ   v tom, že konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   15   C   24/05   začaté   podaním   návrhu na vydanie platobného rozkazu 23. júna 2003 do dnešného dňa nie je právoplatne skončené, v dôsledku čoho u neho dochádza k stavu právnej neistoty.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   S.,   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou 15 C 24/05 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   sa   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   spisovou značkou 15 C 24/05 konal bez zbytočných prieťahov.

3. S. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 55.000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť S. trovy právneho zastúpenia vo výške 6.296,- Sk (...) na účet právneho zástupcu JUDr. J. Č., K. do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Predseda   okresného   súdu   v liste   doručenom   ústavnému   súdu   5.   apríla   2007 uviedol:

„Sťažovateľ podal žalobu o zaplatenie sumy 34.468,50 Sk s príslušenstvom dňa 23. 6. 2003 a súdny poplatok za podaný návrh zaplatil na základe výzvy súdu dňa 30. 9. 2003. Dňa 5. 11. 2003 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor.

Uznesením zo dňa 5. 4. 2005 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za   podaný   odpor   a jeho   rovnopis   bol   doručovaný   na   vyjadrenie   právnemu   zástupcovi sťažovateľa.

Dňa 24. 5. 2005 bol spis prevedený do registra C, v ktorom bol sťažovateľ dňa 6. 6. 2005 vyzvaný na upresnenie žalovaného a predloženie listinných dokladov.

Prípisom zo dňa 27. 7. 2005 bol sťažovateľ urgovaný na splnenie predchádzajúcej výzvy, keďže na túto nereagoval.

Dňa   3.   10.   2005   požiadal   právny   zástupca   sťažovateľa   o predĺženie   lehoty na predloženie žiadaných dokladov, ktoré predložil 12. 10. 2005.

Dňa 6. 4. 2006 dala konajúca sudkyňa pokyn pre zisťovanie právnej subjektivity žalovaného, ktorý podal vo veci odpor.

Dňa 14. 2. 2007 bola zasielaná výzva žalovanému a dňa 28. 2. 2007 bol určený termín pojednávania na deň 11. 4. 2007.

Vzhľadom na vyššie uvedenú chronológiu vo veci vykonávaných úkonov je nutné pripustiť,   že   v danom   konaní   k určitým   prieťahom   došlo,   a to   v období   od   5.   11.   2003 do 5. 4. 2005 a od 6. 4. 2006 do 14. 2. 2007. Uvedená situácia bola spôsobená veľkým počtom nevybavených vecí v registri Ro, ako aj enormnou zaťaženosťou v súdnom oddelení zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pridelená v registri C.“

Predseda okresného súdu   listom z 27. marca 2007 a právny zástupca   sťažovateľa listom z 12. apríla 2007 oznámili, že netrvajú na ústnom prerokovaní veci.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu, ale najmä zo súdneho spisu zistil nasledovný stav konania vo veci:

Dňa   23.   júna   2003   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   žalobu   proti   odporcovi o zaplatenie 34 468,50 Sk s príslušenstvom. K žalobe pripojil doklady a návrh na vydanie platobného rozkazu. Vec bola okresným súdom zapísaná pod sp. zn. 53 Rob 1243/03. Dňa   8.   septembra   2003   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Dňa   1.   októbra   2003   sťažovateľ   podal   nový   návrh   na   vydanie   platobného rozkazu.

Dňa 30.   septembra   2003   sťažovateľ   zaplatil   súdny   poplatok   a 5.   novembra 2003 okresný súd vydal platobný rozkaz.

Dňa 28. novembra 2003 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu.Dňa   5.   apríla   2005   bolo   vypracované   uznesenie   o zaplatení   súdneho   poplatku za podaný odpor; tento poplatok bol zaplatený 7. apríla 2005.

Dňa 19. apríla 2005 sa sťažovateľ vyjadril k odporu.Dňa 19. mája 2005 bola vec prevedená do registra „Cb“, kde bola vedená pod sp. zn. 35 Cb 84/05, a 24. mája 2005 do registra „C“, kde bola vedená pod sp. zn. 15 C 24/2005.Dňa   6.   júna   2005   a 27.   júla 2005   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   doplnenie podania.

Dňa   3.   októbra   2005   sťažovateľ   požiadal   o predĺženie   lehoty   na   predloženie dokladov; tieto predložil 12. októbra 2005.

Dňa 6. novembra 2006 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní.Dňa   15.   februára   2007   okresný   súd   vyzval   odporcu   na   predloženie   dokladov; tieto boli predložené 21. februára 2007.

Dňa 28. februára 2007 bol určený termín pojednávania na 11. apríl 2007, ktoré bolo odročené na 6. jún 2007 za účelom doplnenia dokazovania a predloženia nových dôkazov.

III.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej stabilnej judikatúry (napr. I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/07), podľa ktorej možno za postup súdu odstraňujúci právnu neistotu sťažovateľa považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (III. ÚS 127/03).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, pre ktorý sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z ustanovenia § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý prikazuje všetkým účastníkom konania postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z ustanovenia § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje súd v ňom zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   základného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá,   ktorými   sú   právna   a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Predmetom konania vedeného okresným súdom je žaloba sťažovateľa o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom z titulu výkonu správy obytného domu. Vec nie je zložitá z právneho   ani   skutkového   hľadiska   a patrí   k štandardnej   rozhodovacej   činnosti s primeranou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti pozornosti ústavného súdu neušlo, že okresný súd dlhé mesiace nevedel ustáliť ani to, o aký spor ide, a až takmer po dvoch rokoch dospel k právnemu názoru, že ide o občianskoprávny spor a pridelil ho do oddelenia „C“.

Správanie sťažovateľa je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konkrétnom konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd   zistil, že sťažovateľ prispel k vzniknutému stavu nekonania vo veci najmä v období od 6. júna 2005, keď bol vyzvaný na doplnenie podania, do 12. októbra 2005, keď toto podanie doplnil (takmer po 4 mesiacoch).

Tretím   hodnotiacim   kritériom   je   postup   samotného   súdu   vo   veci.   Pokiaľ   ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd zistil, že došlo k niekoľkomesačným prestávkam   v konaní,   ktoré   možno   charakterizovať   ako   zbytočné   prieťahy   v konaní, a to najmä   v období   od   28.   novembra   2003   (podaný   odpor   proti   platobnému   rozkazu) do 5. apríla   2005   (sudca   vypracoval   uznesenie   o zaplatení   súdneho   poplatku   za   podaný odpor) v trvaní takmer 16 mesiacov a od 12. októbra 2005 do 15. februára 2007 (výzva odporcovi na predloženie dokladov) v trvaní viac ako 14 mesiacov. Pritom za celé trvanie sporu   (takmer   4   roky)   bolo   vo   veci   vykonané len   jedno   pojednávanie –   v apríli   2007, čo je ústavne neakceptovateľné.

Ústavný   súd   hodnotí   postup   okresného   súdu   ako   porušenie   základného   práva sťažovateľa   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   (bod   1   výroku   nálezu).   Uvedený   postup okresného   súdu   od   podania   žaloby   sťažovateľom   nesvedčí   o tom,   že   by   svoju   činnosť organizoval   v súlade   s povinnosťou   uloženou   mu   v   §   100   OSP   tak,   aby   bola   vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Zbytočné   prieťahy   v konaní   priznal   aj   predseda   okresného   súdu,   pričom   ich zdôvodnil veľkým počtom nevybavených vecí v registri „Ro“ ako aj enormnou záťažou v súdnom oddelení zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pridelená v registri „C“.

V súlade   s medzinárodným   štandardom   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   keď posudzuje námietky porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   nadmerné   množstvo   vecí, v ktorých štát musí zabezpečovať súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy   v súdnom   konaní   (III.   ÚS   17/02).   Tieto   okolnosti   ústavný   súd   nezohľadňuje v súvislosti   s pozitívnym   záväzkom   štátu   zabezpečiť   právo   občanovi   na   súdne   konanie bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím (okrem   iného)   uloží   orgánu,   ktorého   nečinnosťou   porušenie   základného   práva   vzniklo, aby vo veci konal.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa a keďže k nemu došlo nečinnosťou okresného súdu, prikázal mu podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vo veci konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   55   000   Sk z dôvodu,   že   mu   nebola   poskytnutá „rýchla   a účinná   ochrana   v súlade   s ustanovením § 6 OSP“.

Ústavný súd pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistené zbytočné prieťahy v konaní a okolnosti prípadu ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu); vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj   o trovách konania sťažovateľa.

Sťažovateľ bol vo veci čiastočne úspešný a požadoval nahradiť trovy konania v sume 6 296 Sk na účet svojho právneho zástupcu, a to za dva úkony právnej pomoci a dva režijné paušály.

Ústavný   súd   pri   priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok   2006.   Na   základe uvedeného priznal sťažovateľovi náhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov v sume 6 296 Sk, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2007