znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 40/06-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   senátu   Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti J. C., bytom B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   H.,   Advokátska   kancelária,   B.,   pre   namietané porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj pre namietané porušenie jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 97/03, na neverejnom zasadnutí 21. júna 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 97/03   p o r u š i l základné právo J. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   97/03 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. C. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania J. C. pred   Ústavným súdom   Slovenskej   republiky   v sume   5 302 Sk   (slovom   päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. P. H., Advokátska kancelária, B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti J. C. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením z 10. februára   2006   č.   k.   III.   ÚS   40/06-11   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. C., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. H., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj pre namietané porušenie jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 97/03.

Sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že 12. júna 2003   podal   okresnému   súdu   žalobu,   ktorou   sa   proti   Asociácii   športových   klubov   B. domáhal zaplatenia 150 000 Sk s príslušenstvom.

Okresný súd bol vo veci nečinný viac ako rok. Až uznesením z 22. júna 2004 vyzval sťažovateľa,   aby   doplnil   žalobu   o údaj   o štátnom   občianstve   sťažovateľa   ako   účastníka konania [podľa sťažovateľa povinnosť uvádzať tento údaj v návrhu na začatie konania bola zavedená až v dôsledku novely Občianskeho súdneho poriadku účinnej od 1. septembra 2003   (ďalej   len   „OSP“)],   aby   upresnil   petit   žaloby   v časti   týkajúcej   sa   príslušenstva uplatňovanej pohľadávky (podľa sťažovateľa bol petit žaloby v uvedenej časti dostatočne zrozumiteľný a určitý) a aby predložil potrebný počet rovnopisov žaloby s prílohami (podľa sťažovateľa bol okresnému súdu požadovaný počet rovnopisov návrhu na začatie konania predložený už pri podaní žaloby).

Sťažovateľ tvrdí,   že   napriek jeho názoru   o neodôvodnenosti   uznesenia okresného súdu z 22. júna 2004, doplnil žalobu podaním doručeným okresnému súdu 21. júla 2004. Napriek tomu okresný súd nenariadil vo veci pojednávanie. Stalo sa tak až vo februári 2005, t. j. po vyše 7 mesiacoch od doplnenia žaloby. Pretože postup okresného súdu vo veci považoval sťažovateľ z hľadiska jeho plynulosti za nenáležitý, podaním z 12. apríla 2005 žiadal   o nariadenie   termínu   pojednávania.   Okresný   súd   bol   vo   veci   nečinný   až do 19. októbra 2005.

Sťažnosťou   z 19.   októbra   2005   sa   sťažovateľ   domáhal   odstránenia   zbytočných prieťahov   v konaní   podľa   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov u predsedu okresného súdu. Až na základe tejto sťažnosti nariadila zákonná sudkyňa pojednávanie v predmetnej veci na 30. november 2005.

Sťažovateľ namieta, že „... nevytýčením pojednávania dlhšie ako 2 roky v jeho veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 8 C 97/03, a to až do 30. 11. 2005 bolo zo strany porušovateľa porušené sťažovateľove právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho právo   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   na prejednanie veci v primeranej lehote“.

Na základe uvedených tvrdení sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že okresný súd v predmetnom konaní porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, aby priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume   300   000   Sk   a aby uložil   krajskému   súdu   povinnosť   nahradiť trovy   sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom v sume 5 302 Sk.

V podaní z 23. marca 2006 doručenom ústavnému súdu 28. marca 2006 sťažovateľ prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu   oznámil,   že   súhlasí   s upustením od verejného ústneho pojednávania v tejto veci.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 7. marca 2006 predložil okresný súd v prílohe listu z 22. marca 2006 ústavnému súdu spis týkajúci sa sťažovateľovej veci vedenej pod sp. zn. 8 C 97/03 uvedúc, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v tejto veci. K tvrdeniam sťažovateľa v sťažnosti sa okresný súd nevyjadril (kópia sťažnosti bola okresnému súdu za týmto účelom doručená 13. marca 2006 spolu s uznesením o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie).

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami,   ako   aj   s obsahom   súdneho   spisu   okresného   súdu   týkajúceho   sa posudzovaného   konania   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie   objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   ústavného   súdu   sťažnosť   prerokoval   na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe predložených listín a obsahu predmetného spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ doručil 12. júna 2003 okresnému súdu návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal zaplatenia pohľadávky v sume 150 000 Sk s príslušenstvom, proti Asociácii športových klubov, B., so sídlom B. (ďalej len „žalovaný“). Tento návrh bol zaevidovaný pod sp. zn. 8 C 97/03.

Na základe úpravy súdnej kancelárie z 24. júna 2003 bol k spisu v tejto veci 7. júla 2003 pripojený spis okresného súdu sp. zn. 18 C 100/02 (vrátený bol 14. novembra 2005).

Okresný súd vyzval 3. februára 2004 (na základe úpravy vyššieho súdneho úradníka z 22. januára 2004) sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 5 dní. Výzva sa okresnému súdu vrátila späť nedoručená 10. februára 2004.

Podľa úradného záznamu spísaného 12. mája 2004 sa na okresný súd dostavil právny zástupca   sťažovateľa   Mgr.   P.   H.,   Advokátska   kancelária,   B.,   a predložil   sťažovateľom udelené splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní.

Na základe pokynu vyššieho súdneho úradníka zo 14. mája 2004 bol sťažovateľ prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   opätovne   vyzvaný   okresným   súdom   na zaplatenie   súdneho   poplatku   v lehote   5   dní   pod   hrozbou   zastavenia   konania.   Svoju poplatkovú povinnosť sťažovateľ splnil 28. mája 2004.

Na   základe   pokynu   vyššieho   súdneho   úradníka   z 23.   júna   2004   bolo   právnemu zástupcovi   sťažovateľa   doručené   uznesenie   okresného   súdu   z 22.   júna   2004,   ktorým okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   podaného   návrhu   v lehote 10 dní. Právnemu zástupcovi bola výzva doručená 13. júla 2004.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   21.   júla   2004   sťažovateľ   prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj návrh na začatie konania doplnil.

Pokynom zo 17. septembra 2004 nechal vyšší súdny úradník doručiť podaný návrh na začatie konania žalovanému, aby sa k nemu v lehote 15 dní písomne vyjadril, a súčasne nechal vyzvať právneho zástupcu sťažovateľa, aby súdu v lehote 10 dní predložil doklad o právnej subjektivite žalovaného.

Žalovaný sa k podanému návrhu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo 4. októbra 2004, doručeným okresnému súdu 6. októbra 2004.

Právny   zástupca   sťažovateľa   odpovedal   na   výzvu   okresného   súdu   podaním zo 4. októbra   2004,   doručeným   8.   októbra   2004,   v ktorom   okrem   iného   oznámil,   že nesúhlasí, aby súd rozhodol v uvedenej veci bez pojednávania a v prílohe listu súdu priložil doklad o právnej subjektivite žalovaného.

V úradnom zázname zo 7. novembra 2005 uviedla zákonná sudkyňa predmet konania v sťažovateľovej veci, ktorej sa týkal pripojený spis okresného súdu sp. zn. 18 C 100/02, a pokynom   z 9.   novembra   2005   ho   nechala   vylúčiť;   zároveň   nariadila   pripojiť   spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 14 C 152/02 a zaslať vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa.   Zákonná   sudkyňa   taktiež   nariadila pojednávanie vo veci na 30. november 2005, uložila predvolať naň účastníkov konania aj ich právnych zástupcov a vyzvať právneho zástupcu žalovaného na predloženie viacerých listinných dôkazov v zmysle jeho vyjadrenia k podanému návrhu. Zásielku okresného súdu sa nepodarilo doručiť právnemu zástupcovi žalovaného a sťažovateľovi.

Dňa   29.   novembra   2005   žalovaný   prostredníctvom   nového   právneho   zástupcu okresnému súdu oznámil zmenu svojho právneho zastúpenia a súčasne v prílohe tohto listu predložil súdom vyžiadané listinné dôkazy.

Okresný   súd   pojednávanie   vo   veci   30.   novembra   2005   odročil   s tým,   že   sa nedostavili   účastníci   konania.   Na   pojednávaní   boli   prítomní   ich   právni   zástupcovia. Pojednávanie bolo odročené na 15. február 2006.

Právny   zástupca   sťažovateľa   splnil   svoju   povinnosť   uloženú   mu   na   pojednávaní 30. novembra 2005 podaním doručeným okresnému súdu 13. decembra 2005, v ktorom mu oznámil novú adresu sťažovateľa.

Podaním zo 7. februára 2006 doručeným okresnému súdu 8. februára 2006 reagoval právny   zástupca   sťažovateľa   na   písomné   vyjadrenie   žalovaného   k predmetu   sporu zo 4. októbra 2005.

Pred   otvorením pojednávania 15. februára 2006, na ktoré sa   sťažovateľ dostavil, okresný súd doručil doplňujúce vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa zo 7. februára 2006 právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý následne uviedol, že sa k nemu v lehote troch týždňov písomne vyjadrí. Okresný súd pojednávanie uznesením odročil na neurčito.

Dňa 2. marca 2006 nariadila zákonná sudkyňa pojednávanie v tejto veci na 15. máj 2006 a nechala naň predvolať účastníkov konania a ich právnych zástupcov.

III.

3.1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť   bola  ...   v primeranej   lehote   prejednaná  ...   súdom  ...,   ktorý   rozhodne   o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...“

Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   neodstráni. K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty,   dochádza   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. III. ÚS 28/03).

Povinnosťou súdov, vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (obdobne napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

3.2. Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je konanie o civilnej žalobe sťažovateľa, ktorou sa proti žalovanému domáha plnenia peňažného záväzku zo zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka.

Ústavný   súd,   prihliadajúc   predovšetkým   na   obsah   súdneho   spisu   týkajúceho   sa posudzovaného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 97/03, nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o osobitnej skutkovej alebo právnej zložitosti predmetnej veci.

3.3.   Pri   posúdení   správania   sa   sťažovateľa   a jeho   právneho   zástupcu   prihliadal ústavný súd na ustanovenie § 101 OSP, z ktorého pre účastníka konania vyplýva procesná povinnosť poskytnúť súdu   náležitú   súčinnosť v záujme zabezpečenia plynulého postupu v konaní.

Túto   procesnú   povinnosť   si   sťažovateľ   neplnil   vždy   dôsledne.   Predovšetkým neoznámil včas okresnému súdu zmenu svojho pobytu, resp. nezabezpečil iným spôsobom, aby mu bolo možné bez prekážok doručovať písomnosti súdu, o čom svedčia neúspešné pokusy okresného súdu o doručenie výzvy z 3. februára 2004 a predvolania na pojednávanie nariadeného na 30. november 2005. Aktuálnu adresu sťažovateľa oznámil okresnému súdu právny zástupca sťažovateľa až 13. decembra 2005.

K predĺženiu posudzovaného konania prispelo tiež nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľom pri podaní žaloby, v dôsledku čoho bol okresný súd povinný vyzvať ho na odstránenie tohto nedostatku v podmienkach konania splnením si poplatkovej povinnosti (§ 10   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

V sporovom konaní, akým je aj posudzované konanie, nesie procesnú zodpovednosť za   riadne   uvedenie   návrhu   na   rozhodnutie   v predmetnej   veci   (ktorým   je   spravidla   súd konajúci   vo   veci   viazaný),   za   riadne   predkladanie   dôkazov   a vykonanie   iných   úkonov potrebných na dosiahnutie účelu takého konania vo výraznej miere účastník (obdobne napr. IV.   ÚS   381/04,   III.   ÚS   347/04).   V kontexte   uvedeného   nepovažoval   ústavný   súd   za „...neodôvodnené...“ ani uznesenie okresného súdu z 22. júna 2004 (tak ako to sťažovateľ v sťažnosti   namietal),   ktorým   okresný   súd   okrem   iného   uložil   sťažovateľovi   presne špecifikovať   výšku   uplatňovaných   nárokov   pokiaľ   ide   o príslušenstvo   pohľadávky. K predĺženiu posudzovaného konania prispeli teda aj nedostatky sťažovateľovho návrhu na začatie konania, ktoré bolo potrebné zákonom stanoveným postupom odstrániť.

Na druhej strane ústavný súd po oboznámení sa s obsahom spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 97/03 konštatuje, že označené skutočnosti týkajúce sa správania sťažovateľa a jeho   právneho   zástupcu   mohli   ovplyvniť   celkovú   dĺžku   posudzovaného   konania   iba v obmedzenom rozsahu.

3.4.   Ústavný   súd   preto   skúmal   existenciu   namietaných   zbytočných   prieťahov v označenom   konaní   aj   použitím   ďalšieho   kritéria,   ktorým   bol   postup   okresného   súdu konajúceho v predmetnej veci.

Podľa § 100 ods. 1 OSP len čo konanie začalo, musí v ňom súd postupovať i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní   nesmeroval   efektívne   a účinne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania už v jeho úvodných fázach (po podaní žaloby 12. júna 2003).

Po pripojení spisu v súvisiacej právnej veci sťažovateľa a žalovaného (7. júla 2003) bol   okresný   súd   v konaní   nečinný   až   do   3.   februára   2004,   keď   vyzval   sťažovateľa   na zaplatenie súdneho poplatku (takmer sedem mesiacov). Pokus o doručenie výzvy (ktorá sa vrátila späť ako nedoručená 10. februára 2004) opakoval okresný súd 14. mája 2004 (po troch mesiacoch). Na odstránenie nedostatkov žaloby vyzval okresný súd sťažovateľa až uznesením z 22. júna 2004 (rok po podaní žaloby).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   bolo   možné   uvedené   procesné   úkony   týkajúce   sa odstraňovania nedostatkov v podmienkach konania a prípravy prejednania veci realizovať vzhľadom   na   ich   charakter   a obtiažnosť   v podstatne   kratšom   časovom   období,   pričom niektoré   z nich   bolo   možné   realizovať aj   paralelne (napr.   výzva   na   zaplatenie   súdneho poplatku a výzva na doplnenie návrhu na začatie konania). Za primeranú v tomto zmysle považoval ústavný súd dobu maximálne štyroch mesiacov. Zostávajúcu časť označeného obdobia   od   podania   žaloby   po   výzvu   okresného   súdu   sťažovateľovi   na   odstránenie nedostatkov žaloby (približne osem mesiacov) posúdil ústavný súd ako obdobie, v ktorom dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní zavinením okresného súdu.

Okresný súd bol v posudzovanom konaní následne nečinný v období od 8. októbra 2004, keď mu bola doručená odpoveď právneho zástupcu sťažovateľa na výzvu ohľadne predloženia dokladu o právnej subjektivite žalovaného, do 7. novembra 2004, keď zákonná sudkyňa posúdila predmet konania v sťažovateľovej veci, ktorej sa týkal pripojený spis okresného súdu sp. zn. 18 C 100/02 a pokynom z 9. novembra 2005 nariadila realizáciu ďalších procesných úkonov vo veci (približne trinásť mesiacov).

Vzhľadom na označené obdobia neefektívnej činnosti a nečinnosti okresného súdu v uvedenej veci (spolu dvadsaťjeden mesiacov) dospel ústavný súd k záveru, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) a jeho právo na prejednanie veci v primeranej dobe (čl. 6 ods. 1 dohovoru) boli porušené (bod 1 výroku nálezu).

3.5. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v ďalšom priebehu posudzovaného konania bez prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „... Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať   v porušovaní   základných   práv   a slobôd   alebo   ľudských   práv   a základných slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.“

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie jeho práva na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zo strany okresného súdu,   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   tomuto   súdu   prikázal,   aby   v ďalšom   priebehu posudzovaného konania konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

3.6. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia z dôvodu,   že   v dôsledku   zbytočných   prieťahov   v posudzovanom   konaní „...sa   nemohol účinne   domôcť   svojho   práva   na   vyplatenie   zmluvne   dohodnutej   odmeny   a tým   pádom uspokojovať svoje hmotné a kultúrne potreby...“.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože   porušenie   práv   sťažovateľa,   ktoré   ústavný   súd   zistil,   nemožno   napraviť obnovením stavu pred ich porušením a výrok ústavného súdu, deklarujúci toto porušenie nemožno,   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu,   považovať   za   dostatočnú   a účinnú   nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sumu 20 000 Sk (bod 3 výroku   nálezu).   Priznaná   suma   finančného   zadosťučinenia   zohľadňuje   podľa   názoru ústavného súdu nemajetkovú ujmu sťažovateľa v označenom konaní, v ktorom sa domáha vyplatenia   časti   odmeny   na   základe   tzv.   „Hráčskej   zmluvy“   z 27.   októbra   1997.   Pri posúdení miery   tejto   nemajetkovej   ujmy prihliadal ústavný súd   na závažnosť predmetu konania pre sťažovateľa (vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky), na celkovú dobu predmetného   konania   (tri   roky), na   dĺžku   zistených   období   poznačených   zbytočnými prieťahmi, za ktoré nesie zodpovednosť okresný súd (dvadsaťjeden mesiacov), ako aj na skutočnosť, že sťažovateľ sčasti zavinil predĺženie celkovej doby prerokovania predmetnej veci   (neoznámením   zmeny   svojho   pobytu,   nezaplatením   súdneho   poplatku   pri   podaní žaloby   a   nedostatkami   návrhu   na   začatie   konania,   ktoré   bolo   potrebné   odstrániť). Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

3.7. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom v uvedenom konaní vo výške 5 302 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   stanovení   priznanej   finančnej   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmet konania   pred   ústavným   súdom   o sťažnosti   v zmysle   čl.   127   ústavy   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2005 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

V súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. mohol sťažovateľ požadovať náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci – sťažnosť), teda 2x 2 501 Sk + 2x 150 Sk.

Ústavný súd dospel k záveru, že uplatnená náhrada trov konania právneho zastúpenia neodporuje platným právnym predpisom, preto v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde priznal   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v celej   výške   uplatnenej právnym zástupcom sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2006