znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 40/05-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ľuboša Lorenza, K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Obvodným oddelením Policajného zboru Košice – Staré Mesto v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-ČVS-95/SM-2003-KL, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľuboša Lorenza o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2004 doručená sťažnosť Ľuboša Lorenza, K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   práva   na   spravodlivé   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   nezávislým a nestranným   orgánom   zriadeným   zákonom   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   Obvodným   oddelením Policajného zboru Košice – Staré Mesto (ďalej len „obvodné oddelenie“) v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-ČVS-95/SM-2003-KL. Sťažovateľ doplnil predmetnú sťažnosť podaním z 19.   augusta   2004   obsahujúcim   odpoveď   Krajskej   prokuratúry   v Košiciach   (ďalej   len „krajská prokuratúra“) z 30. júla 2004 na podnet sťažovateľa.

Porušenie svojich práv vidí sťažovateľ v nasledovnom, ním opísanom skutkovom stave.

Dňa 25. decembra 2002 podal sťažovateľ osobne do zápisnice na obvodnom oddelení trestné oznámenie o tom, že ho 24. decembra 2002 fyzicky napadli, zbili a spôsobili mu zranenia dvaja páchatelia, ktorí boli pri tomto útoku aj priamo prichytení policajtmi tohto obvodného oddelenia. Ešte v ten istý deň boli zadržaní páchatelia vypočutí na obvodnom oddelení.   Hoci   sťažovateľ   ako   poškodený   podal   oznámenie   o skutočnostiach nasvedčujúcich,   že   bol   spáchaný   trestný   čin,   za   ktorý   by   mala   byť   vyvodená   trestná zodpovednosť   voči   dvom   konkrétnym   prichyteným   útočníkom,   nezdal   sa   mu   postup obvodného oddelenia v tomto prípade správny, resp. nebol o ňom dostatočne informovaný, preto   podal   žiadosť   o prešetrenie   správnosti   jeho   postupu   Úradu   inšpekčnej   služby Policajného zboru v Košiciach, inšpekčnému odboru, ktorý podanie sťažovateľa odstúpil na priame vybavenie listom z 31. decembra 2002 Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Košice I (ďalej len „okresné riaditeľstvo“). Podľa sťažovateľa okresné riaditeľstvo vykonalo šetrenie, požiadalo ho o spoluprácu listom zo 7. januára 2003 a listom z 31. januára 2003 vybavilo jeho žiadosť ako neopodstatnenú.

Sťažovateľ poukázal na to, že na základe uznesenia obvodného oddelenia sp. zn. ORP-ČVS-95/SM-2003-KL z 24. januára 2003 bolo začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Sťažovateľ listom zo 4. februára 2003 požiadal o prešetrenie postupu policajného orgánu   v rámci   dozoru   prokurátora   Okresnú   prokuratúru   Košice   I   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“). Keďže sa nedočkal odpovede, opätovne 22. decembra 2003 požiadal okresnú prokuratúru   o preverenie   zákonnosti   a rýchlosti   konania   obvodného   oddelenia   v jeho trestnej veci. Z dôvodu údajného pretrvávajúceho pasívneho prístupu okresnej prokuratúry k jeho žiadostiam listom z 9. júla 2004 podal sťažovateľ sťažnosť na nečinnosť okresného prokurátora krajskej prokuratúre.

Podľa   sťažovateľa   napriek   tomu,   že   páchatelia   boli   pristihnutí   priamo   pri   čine a ihneď vypočutí, trestné konanie vedené obvodným oddelením trvá neskutočne dlho a jemu ako poškodenému sa tak nedostalo morálneho zadosťučinenia ani po viac ako jeden a pol roku od jeho fyzického napadnutia.

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd

- deklaroval, že obvodné oddelenie v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-ČVS-95/SM-2003-KL   porušilo   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo,   aby   sa   jeho   vec   spravodlivo a v primeranej   dobe   prejednala   nezávislým   a nestranným   orgánom   zriadeným zákonom, podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

- prikázal obvodnému oddeleniu konať v konaní sp. zn. ORP-ČVS-95/SM-2003-KL bez zbytočných prieťahov,

- priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk a náhradu trov jeho právneho zastúpenia vo výške 9 340 Sk.

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k   nej   priložených   písomností,   ako   aj   z vyžiadaného vyšetrovacieho   spisu   okresného   riaditeľstva   sp.   zn.   ČVS-ORP-224/1-OSV-K1-2004-KL ústavný súd zistil nasledovné relevantné skutočnosti:

Vo   veci   uvedenej   sťažovateľom   bolo   uznesením   obvodného   oddelenia   sp.   zn. ORP-ČVS-95/SM-2003-KL   z 24.   januára   2003   začaté   trestné   stíhanie   voči   neznámemu páchateľovi vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľovi ako poškodenému bolo predmetné uznesenie doručené 3. februára 2003.

Za   účelom   vyšetrenia   veci   obvodné   oddelenie   14.   februára   2003   vypočulo sťažovateľa ako poškodeného, 3. marca 2003 svedkov K. G., Z. K. a L. B., 19. marca 2003 svedkov M. L. a Ľ. T. a 21. marca svedka M. G.

Listom   zo   4.   februára   2003   a   zo   16.   decembra   2003   podal   sťažovateľ   okresnej prokuratúre žiadosť o prešetrenie postupu obvodného oddelenia vo veci sp. zn. ORP-ČVS-95/SM-2003-KL.   Na   údajnú   pretrvávajúcu   nečinnosť   tak   obvodného   oddelenia,   ako   aj okresnej   prokuratúry   v jeho   veci   podal   sťažovateľ   9.   júla   2004   sťažnosť   krajskej prokuratúre.

Krajská   prokuratúra   posúdila   listom   sp.   zn.   Kn   2196/04   z 30.   júla   2004   podnet sťažovateľa ako dôvodný, pretože dozorujúci prokurátor reagoval na sťažnosť sťažovateľa zo 16. decembra 2003 až 23. júla 2004. V tejto súvislosti upozornila okresného prokurátora, aby prijal konkrétne opatrenia na urýchlené skončenie trestnej veci, v ktorej ako poškodený vystupoval sťažovateľ.

Ústavný   súd   z predmetného   vyšetrovacieho   spisu   ďalej   zistil,   že   na   základe dožiadania   okresného   riaditeľstva   z 3.   mája   2004   mestská   časť   Košice   –   Sever   podala 24. mája 2004 tomuto orgánu správu o povesti I. S., bytom K.

Uznesením sp. zn. ČVS-ORP-224/1-OSV-K1-2004-KL z 9. septembra 2004 okresné riaditeľstvo vo veci trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 221 ods. 1 Trestného zákona pribralo do konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Z. S., ktorý požadovaný znalecký posudok vypracoval 20. septembra 2004.

Sťažovateľ podal voči predmetnému uzneseniu sťažnosť 17. septembra 2004, ktorú okresná prokuratúra uznesením sp. zn. 2 Pv 177/03 z 10. novembra 2004 zamietla ako nedôvodnú.

Medzitým uznesením okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS-ORP-224/1-OSV-K1-2004-KL z 9. novembra 2004 bol stíhaný I. S., bytom K., ako obvinený pre trestný čin výtržníctva v zmysle § 202 ods. 1 Trestného zákona. V nadväznosti na to si tento orgán vyžiadal odpis z registra trestov týkajúci sa obvineného a 12. novembra 2004 ho vypočul. V ten istý deň bol   sťažovateľ   okresným   riaditeľstvom   vyzvaný   na   preštudovanie   spisu   po   ukončení vyšetrovania a na podanie návrhu na doplnenie vyšetrovania, čo poškodený sťažovateľ aj urobil.

Dňa 12. novembra 2004 okresné riaditeľstvo podalo návrh na obžalobu na I. S. pre trestný čin výtržníctva v zmysle § 202 ods. 1 Trestného zákona. Spis s návrhom na obžalobu bol okresnej prokuratúre doručený 16. novembra 2004.

Okresná prokuratúra uznesením sp. zn. 2 Pv 177/03 zo 16. novembra 2004 v trestnej veci   vedenej   proti   obvinenému   I.   S.   pre   trestný   čin   výtržníctva   podmienečne   zastavila trestné stíhanie a určila obvinenému skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajská   prokuratúra   vo   veci   sťažnosti   poškodeného   sťažovateľa   smerujúcej   proti podmienečnému   zastaveniu   trestného   stíhania   uznesením   sp.   zn.   KPt   2250/04 z 13. decembra   2004   rozhodla   tak,   že   ju   zamietla   ako   nedôvodnú.   Uznesenie o podmienečnom   zastavení   trestného   stíhania   proti   obvinenému   I.   S.   nadobudlo právoplatnosť 13. decembra 2004.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

K iným právnym prostriedkom ústavný súd ráta nielen tie prostriedky, ktoré majú povahu   opravných   prostriedkov,   ale   aj   tie,   ktorých   použitie   by   mohlo   viesť   (nemusí) k postupu odstraňujúcemu tvrdené porušovanie základného práva sťažovateľa.

Vznik zbytočných prieťahov vyvodzuje sťažovateľ z toho, že ako poškodený nebol obvodným oddelením informovaný o priebehu a výsledkoch vyšetrovania trestného činu, ktorý sám policajným orgánom oznámil.

Podanie   trestného   oznámenia   je   súčasťou   ústavného   práva   domáhať   sa   ochrany svojich práv len vtedy, keď oznamovateľ je poškodeným (obeťou) trestného činu, alebo sa dôvodne   obáva,   že   sa   ním   môže   stať.   V opačnom   prípade   totiž   oznamovateľ   nie   je nositeľom základného práva, ktorého ochrany by sa mohol domáhať (II. ÚS 238/02).V okolnostiach   prípadu   sťažovateľovi   v dôsledku   skutku   z 24.   decembra   2002 napĺňajúceho znaky trestného činu malo byť priamo ublížené na zdraví, bol teda v tomto trestnom konaní pôvodne začatom obvodným oddelením pod sp. zn. ORP-ČVS-95/SM-2003-KL, neskôr vedenom okresným riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS-ORP-224/1-OSV-K1-2004-KL poškodeným so všetkými procesnými právami z tohto postavenia vyplývajúcimi.

Ústavný súd už v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 41/98 a sp. zn. II. ÚS 20/02 vyslovil, že právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania [§ 160 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Trestný poriadok“)], keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo poškodený.

Účel práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania, sa aj v prípravnom konaní   sleduje   konaním   a rozhodovaním   príslušných   orgánov   v primeranej   lehote (III. ÚS 99/02).

Ústavný   súd   taktiež   judikoval,   že   pri   posudzovaní   postupu   orgánov   činných v prípravnom   konaní   nie   je   úlohou   ústavného   súdu,   ktorý   ani   nie   je   orgánom   činným v trestnom konaní, nahradzovať ich činnosť a určovať, aký optimálnejší postup v konaní trestná vec obvineného vyžadovala. Úlohou ústavného súdu je zistiť, či konkrétny postup týchto orgánov nie je z hľadiska naplnenia práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy svojvoľný alebo zjavne neodôvodnený (III. ÚS 99/02).

Za zbytočný prieťah v konaní orgánu činného v trestnom konaní možno považovať dobu   jeho   nečinnosti   alebo   zjavne   neefektívnej   činnosti   pri   napĺňaní   účelu   Trestného poriadku,   predovšetkým   požiadavky,   aby   trestné   činy   boli   náležite   zistené   (§   1   ods.   1 Trestného poriadku).

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Týmto   zákonom,   ktorý   upravuje   postup   orgánov   činných   v trestnom   konaní (aj   prokuratúry),   je práve už vyššie   uvedený   zákon   č.   141/1961 Zb.   o trestnom   konaní súdnom   (trestný   poriadok)   v znení neskorších   predpisov.   Trestnoprávnu   ochranu možno zabezpečiť len zákonom ustanoveným postupom. Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom (§ 2 ods. 8 Trestného poriadku).

Podľa   §   2   ods.   4   Trestného   poriadku   ak   tento   zákon   neustanovuje   niečo   iné, postupujú   orgány   činné   v trestnom   konaní   z úradnej   povinnosti.   Musia   trestné   veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.

Podľa   §   12   ods.   1   Trestného   poriadku   orgánmi   činnými   v trestnom   konaní   sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán.

Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa § 157 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní   organizovať   svoju   činnosť   tak,   aby   účelne   prispievali   k včasnosti   a dôvodnosti trestného   stíhania   a poučiť   o práve   žiadať   preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa   alebo policajného orgánu.

Podľa   §   167   Trestného   poriadku   obvinený   a poškodený   majú   právo   kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo   závady   v postupe   vyšetrovania   alebo   policajného   orgánu.   Žiadosť   nie   je   viazaná lehotou.   Túto   žiadosť,   ktorú   treba   prokurátorovi   ihneď   predložiť,   musí   prokurátor   bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

Podľa   §   174   ods.   1   Trestného   poriadku   prokurátor   vykonáva   dozor   nad zachovávaním   zákonnosti   pred   začatím   trestného   stíhania   podľa   §   157   až   159 a v prípravnom konaní.

Pri   výkone   tohto   dozoru   je   prokurátor   v súlade   s ods.   2   citovaného   ustanovenia oprávnený a) dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov, b) vyžadovať   od   vyšetrovateľa   alebo   od   policajného   orgánu   spisy   vrátane   spisov   vo veciach,   v ktorých   nebolo   začaté   trestné   stíhanie,   dokumenty,   materiály   a správy o spáchaných   trestných   činoch   za   účelom   previerky,   či   vyšetrovateľ   alebo policajný orgán včas začína trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, c) zúčastniť   sa   na   vykonávaní úkonov   vyšetrovateľa   alebo   policajného orgánu,   osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v akejkoľvek veci, pritom postupuje podľa ustanovení platných podľa tohto zákona   pre   vyšetrovateľa   alebo   policajný   orgán   a proti   jeho   rozhodnutiuje prípustná sťažnosť ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,d) vracať vec vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu so svojimi pokynmi na doplnenie,e) zrušovať   nezákonné   alebo   neopodstatnené   rozhodnutia   a   opatrenia   vyšetrovateľa a policajného orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami; pri uznesení   podľa   §   159,   uznesení   o   zastavení   a   prerušení   trestného   stíhania   alebo o postúpení   veci   môže   tak   urobiť   do   pätnástich   dní   od   doručenia   uznesenia; ak rozhodnutie vyšetrovateľa a policajného orgánu nahradil vlastným rozhodnutím inak než   na   podklade   sťažnosti   oprávnenej   osoby   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   alebo policajného orgánu, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,f) odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi   alebo policajnému orgánu a urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému vyšetrovateľovi,g) nariadiť vo veci, v ktorej sa vykonáva skrátené vyšetrovanie, aby v nej bolo vykonané vyšetrovanie, ak to okolnosti odôvodňujú.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“): „Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.“

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné vhodné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   listom   zo   4.   februára   2003   a taktiež   listom zo 16. decembra 2003 podal žiadosť o preskúmanie postupu obvodného oddelenia okresnej prokuratúre a 9. júla 2004 podal sťažnosť na nečinnosť okresného prokurátora a obvodného oddelenia v predmetnej trestnej veci krajskej prokuratúre.

Krajská   prokuratúra   upozornila okresnú   prokuratúru   na nedostatky   v predmetnom trestnom   konaní,   prikázala   jej   prijať   konkrétne   opatrenia   na   urýchlené   skončenie   veci. Okresná prokuratúra bola povinná vec v týchto intenciách preskúmať vo vzťahu k postupu obvodného   oddelenia   a v okolnostiach   prípadu   prijať   primerané   opatrenia,   resp.   závery. Hoci dĺžka trestného konania vedeného na obvodnom oddelení pod sp. zn. ORP ČVS–95/SM–2003–KL   o sťažovateľovom   oznámení ani prešetrovanie   jeho   postupu   a postupu okresného riaditeľstva okresnou prokuratúrou možno nebola optimálna, v súčasnosti je už trestná vec sťažovateľa právoplatne ukončená, a to uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv   177/03   zo   16.   novembra   2004   o podmienečnom   zastavení   trestného   stíhania   proti obvinenému I. S. pre trestný čin výtržníctva.

Podanie   podnetu   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   vyšetrovateľa   a policajného orgánu podľa § 31 ods.   1 a opakovaného podnetu podľa   § 34 zákona o prokuratúre sú právnymi   prostriedkami,   ktoré   zákon   o prokuratúre   poskytuje   sťažovateľovi   na   ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Voči postupu obvodného oddelenia, proti ktorému smeruje sťažnosť, sa sťažovateľ mal možnosť domáhať ochrany svojich zákonných práv poškodeného vyplývajúcich z Trestného poriadku u orgánov prokuratúry, ktorú aj využil. Neuspokojil sa pritom len so stanoviskom okresnej prokuratúry k predmetnej trestnej veci, ale   mal   možnosť,   ktorú   aj   využil,   požiadať   o preverenie   zákonnosti   postupu   okresnej prokuratúry aj krajskú prokuratúru.

Ústavný súd považuje podnet a opakovaný podnet v zmysle citovaných ustanovení Trestného poriadku a zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany pred namietaným porušením základného práva sťažovateľa. Podnet (opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť sťažovateľovi, čo v okolnostiach prípadu podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde znamená neprípustnosť sťažnosti sťažovateľa.

Namietané porušenie sťažovateľom označeného základného práva vo vzťahu k iným orgánom vyšetrujúcim a konajúcim v predmetnom trestnom konaní (okresné riaditeľstvo, okresná   prokuratúra)   ústavný   súd   už   neskúmal,   lebo   sťažovateľ   to   v sťažnosti   nežiadal a v zmysle   § 20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom sťažovateľa na začatie konania (okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone – čo nie je tento prípad).

Vychádzajúc z týchto právnych názorov a skutkového stavu ústavný súd odmietol sťažnosť   pre   jej   neprípustnosť   už   po   predbežnom   prerokovaní   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2005