znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 40/04-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, zastúpeného Mgr. Z. B., pracovníčkou Magistrátu hlavného mesta Bratislavy, ktorou namieta porušenie svojho práva vlastniť majetok podľa čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   domáhať   sa zákonom   ustanoveným spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   a rozhodnutiami   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaniach sp. zn. 1 Er 2023/2002, EX 231/2002 a sp. zn. 1 Er 2283/2002, EX 1283/2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára 2003   doručená   sťažnosť   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy,   Primaciálne námestie č. 1, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. Z. B., pracovníčkou Magistrátu   hlavného   mesta   Bratislavy,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   práva   vlastniť majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)   v   konaniach   sp.   zn.   1   Er   2023/2002,   EX   231/2002   a   sp.   zn.   Er   2283/2002, EX 1283/2002.   Sťažovateľ   mal   v uvedených   konaniach   postavenie   spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom obidvoch exekúcií.

Porušenie svojich práv vidí sťažovateľ v tom, že okresný súd

- uznesením z 18. decembra 2002 sp. zn. 1 Er 2023/2002, EX 231/2002 neschválil nadobudnutie   spoluvlastníckeho   podielu   5565/10000   na   stavbe   nachádzajúcej sa v k. ú. Bratislava - Staré   Mesto,   súpisné   číslo   2791,   postavenej   na   pozemku   parcelné číslo   8232,   zapísanej   na   LV   č.   5088   (ďalej   len   „spoluvlastnícky   podiel“)   v prospech sťažovateľa,

- uznesením z 20. decembra 2002 sp. zn. 1 Er 2283/2002, EX 1283/2002 zamietol námietky   podané   sťažovateľom   a schválil   udelenie   príklepu   vydražiteľovi   –   spoločnosti UNISES, s. r. o., Hontianska 7, Bratislava.

Dňa 6. septembra 2002 vydal okresný súd pod č. 5101011568 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. M. T., Gajova 7, Bratislava. Exekúcia je vedená na okresnom súde pod sp. zn. 1 Er 2023/2002, EX 231/2002. Exekučné konanie sa začalo 26.   augusta   2002,   keď   bol   návrh   na   vykonanie   exekúcie   oprávneného   Ing.   J.   T.,   B., doručený JUDr. M. T. Exekučným titulom bol platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2001 sp. zn. 59 Rob 567/01.

Dňa 7. októbra 2002 vydal okresný súd pod č. 5101011829 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Dr. Ľ. P., P. Pazmánya 51/19, Šaľa. Exekúcia je vedená na okresnom súde pod sp. zn. 1 Er 2283/2002, EX 1283/2002. Exekučné konanie sa začalo 26. septembra 2002, keď bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie od oprávneného   spoločnosti   M-faktoring,   s.   r.   o.,   Sreznevského   4,   Bratislava.   Exekučným titulom bola notárska zápisnica sp. zn. Nz 376/2002 z 13. septembra 2002.

Povinným   bola   v obidvoch   exekučných   konaniach   Hasičská   poisťovňa,   a. s., Radlinského 6, Bratislava, a predmetom dražby bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vo   výške   5565/10000.   Išlo   o stavbu   nachádzajúcu   sa   v k.   ú.   Bratislava - Staré   Mesto, súpisné   číslo   2791,   postavenej   na   pozemku   parcelné   číslo   8232.   Sťažovateľ bol a v súčasnosti   aj   naďalej   je   spoluvlastníkom   predmetnej   nehnuteľnosti   v podiele 4435/10000.

Dňa 29. októbra 2002 vydal súdny exekútor Dr. P. dražobnú vyhlášku a určil termín dražby na 29. november 2002 o 7.00 h v sídle jeho Exekútorského úradu v Šali.

Dňa 13. novembra 2002 vydal súdny exekútor JUDr. T. dražobnú vyhlášku a určil termín   dražby   na   16.   december   2002   o   13.00   h   v sídle   jeho   Exekútorského   úradu v Bratislave.

Dňa   27.   novembra   sťažovateľ   oznámil   exekútorovi   Dr.   P.,   že   uplatňuje   svoje predkupné právo na dražený spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti u súdneho exekútora   JUDr.   T.   Svoje   konanie   odôvodnil   tým,   že   na   základe   §   36   ods.   4   zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene a doplnení   ďalších   zákonov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak sa zistí, že vec je súčasne predmetom inej exekúcie, prednosť má tá, ktorá začala skôr, pričom za deň začatia exekučného konania sa podľa § 36 ods. 2 citovaného zákona považuje deň, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie od oprávneného.

Dňa   28.   novembra   2002   sťažovateľ   ako   spoluvlastník   draženej   nehnuteľnosti v súlade s § 166 ods.   2 Exekučného poriadku zložil šekom na účet súdneho exekútora JUDr. T.   sumu   7   279   000   Sk   ako   najnižšie   dražobné   podanie   a   tým   zabránil   dražbe. JUDr. T. podal v ten istý deň návrh na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu súdom.

Dňa 29. novembra 2002 sa v sídle Exekútorského úradu Dr. P. v Šali uskutočnila dražba   predmetnej   nehnuteľnosti,   a to   napriek   skutočnosti,   že   sťažovateľ   využil   svoje predkupné právo na dražený spoluvlastnícky podiel. Exekútor udelil príklep spoločnosti UNISES, s. r. o. Sťažovateľ, ktorý sa zúčastnil na dražbe, podal do zápisnice námietky proti udeleniu príklepu spočívajúce v tom, že predmet dražby bol predmetom inej, skôr začatej exekúcie, týkajúce sa spôsobu zvolania miesta a času oceňovania nehnuteľnosti, termínu a miesta   konania dražby a nedoručenia   zákonom   ustanovených   listín   osobám uvedeným v § 135 ods. 2, § 137 ods. 2 a § 141 ods. 1 písm. a) až c) Exekučného poriadku.

Okresný   súd   vydal   18.   decembra   2002   uznesenie   sp.   zn.   1   Er   2023/2002, EX 231/2002,   ktorým   neschválil   nadobudnutie   spoluvlastníckeho   podielu   na   draženej nehnuteľnosti   sťažovateľom   s odôvodnením,   že   súdny   exekútor   JUDr.   M.   T.   nedodržal procesný   postup   pri   zriaďovaní   exekučného   záložného   práva.   Argumentoval   tým, že upovedomenie   o začatí   exekúcie   zriadením   exekučného   záložného   práva   a exekučný príkaz   boli   vydané   bez   vyčkania   14-dňovej   lehoty   na   podanie   námietok.   Okresný   súd na zistenie tejto skutočnosti vykonal dôkaz listinou, a to tým, že sa oboznámil s citovanými príkazmi.

Dňa   20.   decembra   2002   vydal   okresný   súd   uznesenie   sp.   zn.   1   Er   2283/2002, EX 1283/2002,   ktorým   zamietol   námietky   sťažovateľa   a schválil   udelenie   príklepu spoločnosti UNISES, s. r. o. V jeho odôvodnení uviedol, že sťažovateľ vedel riadne a včas o mieste   a termíne   dražby   u exekútora   Dr.   P.,   ale   ako   podielový   spoluvlastník   nezložil do začiatku dražby sumu vo výške podielu v hotovosti ani šekom. Dopustil sa pochybenia sám, keď si predkupné právo neuplatnil.

Sťažovateľ   namieta,   že   okresný   súd   uznesením   z   18.   decembra   2002 sp. zn. 1 Er 2023/2002,   EX 231/2002   a uznesením   z   20.   decembra   2002 sp. zn. 1 Er 2283/2002,   EX 1283/2002   porušil   jeho   základné   právo   vlastniť   majetok zaručené čl. 20 ods. 1 ústavy. Napriek skutočnosti, že ako podielový spoluvlastník draženej nehnuteľnosti   splnil   všetky   zákonné podmienky   potrebné   na   nadobudnutie   vlastníckeho práva   v súlade   s   §   166   ods.   2   Exekučného   poriadku   a   svoje   predkupné   právo   uplatnil u súdneho exekútora JUDr. T. v súlade s § 36 Exekučného poriadku, okresný súd prvým citovaným   uznesením   neschválil   nadobudnutie   spoluvlastníckeho   podielu   sťažovateľom a druhým zamietol jeho námietky a udelil príklep spoločnosti UNISES, s. r. o., Hontianska 7, Bratislava.

Podľa argumentácie sťažovateľa k porušeniu práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy došlo   uznesením   okresného   súdu   z   18.   decembra   2002   sp.   zn.   1   Er   2023/2002, EX 231/2002, a to tým, že súd rozhodoval na základe ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré   bolo   s účinnosťou   od   1.   februára   2002   zrušené.   Sťažovateľ   zdôrazňuje,   že podľa platnej   právnej   úpravy   je   možné   zriadiť   exekučné   záložné   právo   na   nehnuteľnosť aj v prípade, ak na ňu bolo zriadené iné záložné právo. Taktiež k porušeniu tohto ústavou zaručeného   práva   došlo   podľa   názoru   sťažovateľa   aj   tým,   že   okresný   súd   uznesením z 20. decembra 2002 sp. zn. 1 Er 2283/2002, EX 1283/2002 zamietol námietky sťažovateľa a pritom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o niektorých vôbec nezmienil a neuviedol, čo ho viedlo k takému rozhodnutiu.

Sťažovateľ   namietal,   že   v konaniach   sp.   zn.   1   Er   2023/2002,   EX   231/2002 a sp. zn. 1 Er   2283/2002,   EX   1283/2002,   ktoré   predchádzali   vydaniu   oboch   citovaných rozhodnutí okresným súdom, bolo porušené právo sťažovateľa vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Okresný súd vzal do úvahy iba stanovisko súdneho exekútora   Dr.   P.,   v ktorom   sa   vyjadroval   k námietkam   sťažovateľa,   ale   samotnému sťažovateľovi neumožnil, aby sa k vykonaným dôkazom vyjadril.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

-   deklaroval,   že   uznesením   okresného   súdu   z   18.   decembra   2002 sp. zn. 1 Er 2023/2002,   EX   231/2002   a uznesením   z   20.   decembra   2002 sp. zn. 1 Er 2283/2002,   EX   1283/2002   bolo   porušené   ústavou   zaručené   právo   vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,

- zrušil uznesenia okresného súdu z 18. decembra 2002 sp. zn. 1 Er 2023/2002, EX 231/2002   a   z   20. decembra   2002   sp.   zn.   1   Er   2283/2002,   EX   1283/2002   a veci   vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd uznesením z 18. decembra 2002 sp. zn 1 Er 2023/2002,   EX   231/2002   a uznesením   z   20.   decembra   2002   sp.   zn.   1   Er   2283/2002, EX 1283/2002 porušil jeho základné právo podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zobral   do   úvahy   dôležitú skutočnosť, že vyššie uvedený postup okresného súdu bol na základe návrhu sťažovateľa z 3. februára 2003 napadnutý mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) sp. zn. VI/1 Pz 73/03 z 29. decembra 2003 (ďalej len „mimoriadne dovolanie“).

Ústavný   súd   už   rozhodol,   že   mimoriadne   opravné   prostriedky,   ktoré   sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nie je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu potrebné vyčerpať, keďže   ich   nemožno   považovať za   účinné   právne   prostriedky   nápravy   priamo   dostupné sťažovateľovi (I. ÚS 37/96). V prípade, ak sťažovateľ príslušnému orgánu ale podá podnet na   podanie   mimoriadneho   opravného   prostriedku   a tento   orgán   mimoriadny   opravný prostriedok aj skutočne podá, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma, či takýto   prostriedok   možno   považovať   za   účinný   právny   prostriedok   nápravy   tých základných   práv   alebo   slobôd,   s namietaným   porušením   ktorých   sa   sťažovateľ   svojou sťažnosťou obrátil na ústavný súd.

Ústavný súd v tejto súvislosti už rozhodol, že „Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podané na návrh sťažovateľa možno (vzhľadom na kasačné účinky rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o ňom) považovať za účinný právny prostriedok nápravy   toho   základného   práva   alebo   slobody,   s namietaným   porušením   ktorých   sa sťažovateľ obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky“ (II. ÚS 42/01).

Ústavný súd taktiež judikoval: „Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom procesnom poriadku, je právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky pred ich vyčerpaním vylúčená“ (IV. ÚS 10/02).

Keďže   samotné   oprávnenie   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   nemá   charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 19/01), ústavný   súd   musel   zisťovať,   či   sú   vo   veci   splnené   zákonné   podmienky   na   podanie mimoriadneho   dovolania,   a teda   či   generálny   prokurátor   podá   alebo   nepodá   vo   veci mimoriadne dovolanie. Generálny prokurátor v exekučnej veci oprávneného Ing. J. T. proti povinnému   Hasičskej   poisťovni,   a.   s.,   Bratislava   o vymoženie   uloženej   povinnosti a schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti vedenej na okresnom súde   pod sp.   zn. 1 Er   2023/2002, EX 231/2002 podal 29.   decembra 2003 mimoriadne dovolanie proti uzneseniu okresného súdu z 18. decembra 2002 sp. zn. 1 Er 2023/2002, EX 1283/2002. Podľa oznámenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. februára 2004 označené veci sú predmetom dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. M Cdo 46/03 a M Cdo 47/03.

Keďže   v okolnostiach   prípadu   o podanom   mimoriadnom   dovolaní   generálneho prokurátora v predmetnej veci sťažovateľa už koná a rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2004