znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 40/01

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   dňa 11. apríla 2001 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť JUDr. V. Z., bytom Okružná 26,   Šaľa,   ktorou   namietal   porušenie   práv   garantovaných   čl.   35   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 26 Listiny základných práv a slobôd v konaní Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. SFa - 242/2001, a takto

r o z h o d o l :

Návrh JUDr. V. Z. na začatie konania o ústavnej sťažnosti   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   dňa 16. marca 2001 doručená ústavná sťažnosť JUDr. V. Z., bytom Okružná 26, Šaľa (ďalej   len   „navrhovateľ“),   v ktorej   navrhovateľ   uviedol,   že   dňa   15.   januára   2001 požiadal   Ministerstvo   zdravotníctva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo zdravotníctva“) o povolenie na pestovanie konopy siatej na priemyselné účely. Listom zo dňa 13. februára 2001 mu bolo oznámené, že jeho žiadosť je evidovaná pod sp. zn. SFa - 242/2001.

Vyrozumenie ministerstva zdravotníctva mu bolo doručené 23. februára 2001. V odôvodnení   je   zdôvodnená   povinnosť   žiadateľa   splniť   podmienky   ustanovené zákonom   č.   139/1998   Z.   z.   o omamných   látkach,   psychotropných   látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z.

Požiadavky   zo   strany   ministerstva   zdravotníctva   na   splnenie   podmienok uvedených   v zákone,   ako   aj   vo   vyrozumení   považuje   navrhovateľ   za   zásah   do hospodárskych práv.

Taktiež považuje za šikanovanie občana požadovanie dokladov a poplatkov za úkony   štátnych   orgánov,   a to   aj   vtedy,   keď   po   splnení   formalít   komisia   nemusí povolenie priznať.

Za   absurdný   považuje   názov   požadovaného   dokladu   „Povolenie   na zaobchádzanie s omamnými látkami“, pretože nemá žiadny záujem s takýmto druhom chemických subsatncií zaobchádzať.

Vo svojom liste ministerstvo zdravotníctva upozornil na skutočnosť, že nejde o psychoaktívnu konopu, ale o odrodu technickú, kde tieto látky prítomné nie sú.

Navrhovateľ uviedol, že formulácia vyššie uvedeného zákona (asi č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov), ako aj podmienky potrebné na vydanie povolenia sú   neoprávneným   zásahom   do   hospodárskych   práv   v prípade,   ak   ide   o konopu s prahovým obsahom psychoaktívnych látok.

Štát   má   podľa   názoru   navrhovateľa   nadradené   postavenie   voči   subjektom obchodných vzťahov, keďže nemôžu vyvíjať podnikateľskú činnosť v celom spektre obchodných aktivít. Túto skutočnosť považuje navrhovateľ za porušenie čl. 26 Listiny základných   práv   a slobôd   a čl.   35   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“).

O zámernom vylúčení možnosti pestovania konopy na priemyselné účely zo strany štátu svedčí podľa navrhovateľa fakt, že podmienky na pestovanie uvedené v zákone   sú   pri   priemyselnej   výrobe   takmer   nesplniteľné,   dôkazom   čoho   je neexistencia subjektu, ktorý by bol na Slovensku držiteľom povolenia, s výnimkou dvoch výskumných ústavov, ktoré však získali povolenie len na expertízne účely.

Nemenej   závažnou skutočnosťou   je nemožnosť   smerovať podnikanie   v tejto sfére vo vzťahu k zahraničiu napriek tomu, že o potencionálnych zmluvných partnerov nie je núdza.

V závere návrhu uviedol, že navrhuje „zrušiť tú časť zákona, ktorá porušuje základné práva   a slobody,   alebo vyriešiť túto   otázku   prijatím   podzákonnej   normy, ktorá by umožňovala pestovanie konope s obsahom THC do 0,3 %“.

Ako prílohu navrhovateľ predložil stanovisko ministerstva zdravotníctva sp. zn. SFa - 242/2001-Mč.

V tomto   bol   vyzvaný   na   doplnenie   dokladov   na ďalšie   konanie   vrátane zaplatenia poplatku 1 000 Sk za vydanie dokladu.

Ďalej   predložil   odborné   články   o pestovaní   technickej   konopy   v Českej republike, stať nazvanú „Ekologické, ekonomické a spoločenské výhody pestovania konopy   siatej   ako   poľnohospodárskej   plodiny   budúcnosti“   (bez   uvedenia   autora a publikačných náležitostí) a obrázkovú fotodokumentáciu výrobkov.

Podanie neobsahovalo náležitosti uvedené v ustanoveniach § 20 a § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktoré sú predpokladom preskúmania, či podanie možno považovať za podnet na začatie konania pred ústavným súdom alebo či   ide   o konanie   o ústavnej   sťažnosti   (čl.   127   ústavy),   alebo   o konanie   o súlade právnych predpisov (vzhľadom na petit návrhu).

Ústavný   súd   navrhovateľa   listom   z   26.   marca   2001   vyzval   na doplnenie podnetu.   Výzvu   prevzal   dňa   2.   apríla   2001   a listom   doručeným   ústavnému   súdu 9. apríla 2001 podanie doplnil.

Vo   výzve   bol   upozornený   na   povinné   právne   zastúpenie   advokátom   alebo komerčným   právnikom   v konaní   pred   ústavným   súdom   (§   20   ods.   2   a 3   zákona o ústavnom   súde).   Taktiež   bol   upozornený,   že   ústavný   súd   môže   jeho   návrh odmietnuť,   ak   nedoplní   podanie   v požadovanom   smere   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

V doplnení podania uviedol, že navrhovateľom je JUDr. V. Z., bytom Okružná 26, Šaľa, vo veci porušovania hospodárskych práv zo strany štátu, proti rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 13. februára 2001 za účelom úpravy   podmienok   možnosti   podnikania   občanov   v oblasti   poľnohospodárstva a priemyselnej výroby.

Uviedol,   že   jeho   podnikateľské   zámery   sú   spojené   s pestovaním   technickej konopy bez psychoaktívnych látok, že požiadal ministerstvo zdravotníctva o súhlas na pestovanie   konopy   na   priemyselné   účely   so   zdôvodnením,   že   nejde o psychoaktívnu konopu, ako aj to, že podmienky, ktoré mu určili sú nesplniteľné. Svojím podaním sa domáha rozhodnutia podľa čl. 127 ústavy v nadväznosti na § 18 ods. 1 písm. f) zákona o ústavnom súde, pričom jeho aktívna legitimácia je posilnená aj   dikciou   §   18   ods.   2   uvedeného   zákona.   Z formálneho   hľadiska   ide   o ústavnú sťažnosť, čo vyplýva aj z textu § 49 zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ   udáva,   že   zákon   č.   139/1998   Z.   z.   o omamných   látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov v ustanovení § 15 ods.   2   až   5   upravuje   podmienky   pestovania   konopy   siatej   na   priemyselné   účely, pričom nerešpektuje rozdiely medzi konopou psychoaktívnou a nepsychoaktívnou.

V štátoch Európskej únie sú povolené odrody, ktoré majú obsah THC od 0,3 %.

V doplnenom   podaní   navrhovateľ   uviedol,   že   nález   ústavného   súdu   bude smerovať   voči   rozhodnutiu   ministerstva   zdravotníctva,   ktorým   bolo   znemožnené vykonávať   podnikateľskú   činnosť   vo   viacerých   oblastiach   poľnohospodárskej a priemyselnej   výroby   založenej   na   pestovaní   a spracovaní   nepsychoaktívnej technickej   konopy,   pri   súčasnom   zdôraznení   nepresnosti   doterajšej   úpravy nerešpektujúcej   materiálne   pramene   práva,   ako   aj   namietnutí   neprípustnosti rozhodovania vo veciach, ktoré nespadajú do predmetu úpravy zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, a teda ani do kompetencie ministerstva zdravotníctva.

V prílohe   navrhovateľ   predložil   kópie   diplomov   o nadobudnutí   právnického vysokoškolského vzdelania a o rigoróznej skúške.

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov   územnej   samosprávy,   ktorými   boli   porušené   základné   práva   a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Konanie o ústavných sťažnostiach je upravené v štvrtom oddiele druhej hlavy zákona o ústavnom súde.

Podľa ustanovenia § 50 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri všeobecných   náležitostiach   uvedených   v   §   20   cit.   zákona   musí   obsahovať,   ktoré základné práva a slobody občanov boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené a akým konaním   k tomuto   porušeniu   došlo.   K sťažnosti   sa   pripojí   kópia   právoplatného rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania musí byť pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 16/96 uviedol, že podstatnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde je označenie orgánu štátnej správy, o právoplatnom rozhodnutí ktorého je ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti oprávnený konať.

Vo veci sp. zn. I. ÚS 50/98 ústavný súd uviedol, že ústavnú sťažnosť možno považovať za opodstatnenú vtedy, ak ňou sťažovatelia namietali porušenie svojich základných   práv   alebo   slobôd   právoplatnými   rozhodnutiami   orgánu   štátnej   správy alebo územnej samosprávy, ale nie ich úradným postupom.

Stanovisko   ministerstva   zdravotníctva   sp.   zn.   SFa   -   242/2001   zo   dňa 13.   februára   2001   nemožno   považovať   za   právoplatné   rozhodnutie   orgánu   štátnej správy. Ide len o usmernenie, ktoré uvádza predpoklady na vydanie navrhovateľom požadovaného povolenia.

Vyžiadanie   podkladov   od   občana   orgánom   verejnej   moci   slúžiacich   na rozhodnutie vo veci samej nie je právoplatné rozhodnutie, aké má na mysli čl. 127 ústavy. Orgán verejnej moci je oprávnený takéto podklady žiadať, ak sú potrebné na rozhodnutie vo veci samej, bez toho, že by ich predloženie zaručovalo úspech v konaní o priznaní   alebo   nepriznaní   licencie.   Takýto   postup   nie   je   v príčinnej   súvislosti s porušením práv garantovaných v čl. 35 ods. 1 ústavy.

Navrhovateľ teda   nesplnil podmienku požadovanú ustanovením § 50 druhej vety zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ tiež nepredložil splnomocnenie na zastupovanie advokátom alebo komerčným právnikom ani nesplnil podmienku stanovenú v ustanovení § 20 zákona o ústavnom súde, a to napriek upozorneniu, že nesplnenie tejto náležitosti môže byť dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže navrhovateľ nedoplnil podanie v požadovanom smere, ústavný súd jeho podnet podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   o d m i e t o l.