znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 4/2021-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2021 v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom Floreánom, Radlinského 24a, Bratislava, vo veci namietaného porušenia bližšie nekonkretizovaných základných práv podľa Listiny základných práv a slobôd a podľa Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III, postupom Okresného súdu Bratislava I a postupom Krajského súdu v Bratislave a takto

r o z h o d o l :

Návrh advokáta ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých postupov a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 10. marca 2020 doručený návrh ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“), a, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľka“, spolu ďalej len „navrhovatelia“), vo veci namietaného porušenia bližšie nekonkretizovaných základných práv podľa Listiny základných práv a slobôd a podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III, postupom Okresného súdu Bratislava I a postupom Krajského súdu v Bratislave.

2. Navrhovatelia v obsahu svojho návrhu predovšetkým uviedli:

„I. Predmetom ústavnej sťažnosti sú dve samostatné na sebe nezávislé právne veci, kde došlo k porušeniu ústavných práv zo strany troch súdov SR..., a to menovite:

A/ 1x u Okresného súdu Bratislava III,

B/ 1x u Okresného súdu Bratislava I a 1x u Krajského súdu v Bratislave

Pre obidve právne veci platí:

1/ porušenie Listiny základných práv a slobôd... a základných slobôd vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky,

2/ porušenie základného práva využiť právny poriadok Slovenskej republiky zo strany občana v zmysle právnej spravodlivosti a neformálnosti rozhodovania,

3/ porušenie práva pri rozhodovaní súdov SR čo do formálnosti práva a postupnosti rozhodovania jednotlivých stupňov a nerešpektovanie vlastných rozhodnutí,

4/ bránenie riadnemu užívaniu majetku jeho vlastníkom, buď prieťahmi pri rozhodovaní, alebo nerešpektovaním vlastných rozhodovaní rovnakého súdu,

4/ porušenie práva pri rozhodovaní súdov SR - neprimerané prieťahy na Okresnom súde Bratislava III.

... A/

Postup Okresného súdu Bratislava III... pri prejednávaní súdneho sporu č. k. 9C 54/1992 - súd, koná resp. skôr nekoná od r. 1992 takmer 28 rokov!!! - po odchode sudcu Mgr. Mariana Degmu na Krajský súd v Bratislave, ktorý sa snažil vec riešiť.

Už len prieťahy v konaní vo veci 9 C 54 /1992, zakladajú právo občana – sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na odškodnenie...

sťažnosť na reštitučné konanie č. 9C 54/1992 podáva sám za seba, lebo ako právnik a advokát nenachádza ospravedlnenie na dlholeté prieťahy v konaní.

B/ Postupy súdov SR - menovite Okresného súdu Bratislava I a predovšetkým Krajského súdu v Bratislave v rovnakej - úplne identickej právnej veci uvedenej pod bod 5) a ďalej pod bod 6):

Súdne spory a ich priebeh (všetky konania proti ⬛⬛⬛⬛ boli iniciované s jej 1/3 - ovým spoluvlastníkom ⬛⬛⬛⬛ za podpory jeho sestry ⬛⬛⬛⬛, ďalšej 1/3 spoluvlastníčky ich spoločných nemovitostí...

1)

- Okresný súd Bratislava I č. konania - 17 C 642/04, zahájené žalobcom ⬛⬛⬛⬛ žiadosťou o nariadenie predbežného opatrenia - bolo ako nedôvodné OS Bratislava I zamietnuté dňa 18. 10. 2004, pod č. 17 C 642/04 - 20,

- Krajský súd v Bratislave svojim rozhodnutím 10 Co 392/04 zo dňa 8. 6. 2005 na základe odvolania ⬛⬛⬛⬛ žiadosť o vydanie predbežného opatrenia zamietol a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. 17 C 642/04 -20 potvrdil.

2)

- Okresný súd Bratislava I - č. konania 16 C 272/2015 zahájené opäť žalobcom ⬛⬛⬛⬛ ako žiadosť o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 23. 12. 2015, svojim rozhodnutím zo dňa 19. 1. 2016 pod č.k. 16 C 272/2015 - 26 predbežné opatrenie nariadil,

- Krajský súd v Bratislave svojim rozhodnutím 9 Co 71/2016 - 48 zo dňa 23. 3. 2016 – na odvolanie ⬛⬛⬛⬛ nariadenie tohoto predbežného opatrenia Okresným súdom Ba I podľa 16 C 272/2015 - 26 zrušil.

Toto rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2016.

3)

- Okresný súd Bratislava I - č. konania 10C 15/2016 zahájené žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorú podala dňa 8.2.2016 v snahe zbaviť sa spoluvlastníctva, keďže toto podľa

zakladalo mu právo na neprimerané až šikanózne zasahovanie do jej rozhodnutí ohľadne opravy a údržby častí nemovitostí, ktoré podľa dohody o užívaní všetkých troch spoluvlastníkov z roku 1995 má vo výlučnom užívaní ( byt na 1. NP a časť záhrady), až do 24.8.2016, keď žalobkyňa svoju žalobu vzala späť pred prvým pojednávaním. Okresný súd nezačal konať vo veci.

4)

- Okresný súd Bratislava I - č. konania 20 C 52/2016, zahájené dňa 29. 4. 2016 ⬛⬛⬛⬛, kde súčasťou jeho žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola opäť žiadosť o nariadenie predbežného opatrenia, túto žiadosť súd zamietol.

V tomto konaní vo veci samej ⬛⬛⬛⬛ nepokračoval, pretože mu primárne išlo o šikanu žalovanej nariadením predbežného opatrenia, ale vďaka rozhodnutiu súdu opäť neuspel. Okresný súd Bratislava I jeho žalobu č.k. 20C52/2016 svojim uznesením zastavil.

Opakované podávanie návrhov na vydanie nariadenia predbežného opatrenia súdom zo strany ⬛⬛⬛⬛ je súčasťou jeho šikanózneho chovania (neustále sťažnosti na úrady a Políciu SR, vyhrozovanie remeselníkom a marenie ich činnosti a pod.) a snahy dosiahnuť i súdnu šikanu proti ⬛⬛⬛⬛, čo súdy do tejto doby nepripustili.

5)

- na Okresný súd Bratislava I - dňa 30.06.2016 podal ⬛⬛⬛⬛ opätovnú, už štvrtú žiadosť i s uvádzaním nepravých dôkazov o nariadenie neodkladného opatrenia pri úplne rovnakej nezmenenej právnej a skutkovej podstate veci za trvania svojej žaloby v rovnakej veci č.k. 20 C 52/2016 a Okresný súd Bratislava I mu svojim uznesením č. k.10C 15/2016-86 dňa 9. 8. 2016 prekvapivo vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil,

- Krajský súd v Bratislave č. k. 4 Co 357/2016 -144 dňa 30. 9. 2016 v rozpore so svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami na tie isté nehnuteľnosti a rovnakú právnu a skutkovú podstatu veci nariadenie neodkladného opatrenia vydaného uznesením OS Ba I č.k. 10C 15/2016-86 nečakane a prekvapivo potvrdil a nedbal na doterajšie rozhodnutia v tejto veci - a to ani na svoje vlastné, ani na predošlé rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. Krajský súd v Bratislave v podstate riešil nariadenie neodkladného opatrenia odchylne od svojich predchádzajúcich rozhodnutí v tej istej veci.

Týmito svojimi rozhodnutiami sa obidva súdy prakticky pridali k šikane, ktorú dlhý čas sústavne praktizuje ⬛⬛⬛⬛ svojimi, do tej doby neúspešnými podaniami na súd, na úrady a Políciu SR a tak súd sa pridáva k porušeniu ľudských a občianských práv nedbajúc na svoje predchádzajúce rozhodnutia.

6)

- na Okresný súd Bratislava I

svojim podaním zo dňa 24.8.2016 v plnej miere vzala späť svoju žalobu č.k. 10C15/2016 jednostranným právnym úkonom pred začatím pojednávania vo veci samej podľa § 145 odst. 1 Civilného sporového poriadku.

- Okresný súd Bratislava I na základe späťvzatia žaloby ešte pred začatím pojednávania svojim uznesením č. 10C 15/2016 - 164 zo dňa 12.12. 2016 konanie zastavil a zrušil i neodkladné opatrenie.

- Krajský súd v Bratislave na základe odvolania ⬛⬛⬛⬛ a spol. svojim Uznesením č.k. 14Co/75/2017-241 zo dňa 27.4. 2018 (po 16 mesiacoch!) uznesenie Okresného súdu Bratislava I opäť prekvapivo zmenil tak, že späťvzatie žaloby žalobkyňou nepripustil, vo zvyšných výrokoch zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďaľšie konanie. Krajský súd v Bratislave týmto svojim rozhodnutím pokračoval vo svojom konaní, keď nerešpektoval svoje vlastné rozhodnutia vo veci predbežného, resp. neodkladného opatrenia a v podstate sa pripojil k dlhoročnému šikanóznemu chovaniu

, ktorý už ďalej neprejavil záujem o zrušenie spoluvlastníctva podľa svojej žaloby z apríla 2016, keď túto nechal zastaviť súdom po tom, keď Okresný súd Bratislava I svojim uznesením nevyhovel jeho žiadosti podanej v rámci tejto žaloby o nariadenie predbežného opatrenia pre ⬛⬛⬛⬛ (bod 4) a 6) - vyššie). V kontexte toho je nespochybniteľné, že k späťvzatiu žaloby ⬛⬛⬛⬛ v tej istej veci nedáva súhlas z toho dôvodu, že zastavením konania by sa pre ňu zrušilo aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa mu na štvrtý krát konečne podarilo dosiahnuť u súdu a ktorého platnosť chce zachovať.

Nepripustenie späťvzatia žaloby Krajským súdom je prekvapivým, absurdným rozhodnutím i z dôvodu, že predmet žaloby nerieši žiadny osobitný predpis okrem Občianského zákonníka (OZ) a preto na tento prípad nemožno použiť § 146 ods. 2 CSP. / O zrušenie spoluvlastníctva môže požiadať znovu súdne každá strana a to kedykoľvek, prakticky aj dediči súčasných spoluvlastníkov v budúcnosti, alebo súčasní spoluvlastníci novou žalobou/.

Žalobkyňa vo svojom späťvzatí uviedla medzi inými ako dôvod i svoj vek /dnes 73 rokov/ a vzhľadom aj na dlhé lehoty súdov sa rozhodla v súdnom spore nepokračovať, naviac konanie ešte nebolo zahájené a späťvzatím žaloby pred pojednávaním žalobkyňa ⬛⬛⬛⬛ len využila svoje zákonné právo stanovené striktne v Civilnom sporovom poriadku. Späťvzatie žaloby teda v žiadnom prípade nemôže byť podmienené súhlasom protistrany (§ 145 odst.1 v spoj. s § 146 odst.1).

K šikane ⬛⬛⬛⬛, ktorý záhadne dosiahol zmenu v rozhodovaní Okresného súdu Bratislava I v nariadení neodkladného opatrenia proti predchádzajúcich konaniam, sa Krajský súd v Bratislave z nepochopiteľných dôvodov pripojil..., keď napriek rozhodnutiu žalobkyne o späťvzatí žaloby ju súd núti v súdnom spore pokračovať.

Vo svojej podstate, keďže konanie nebolo zahájené, nebolo ani možné ani prípustné požadovať vyjadrenie žalovaných k zastaveniu konania a už vôbec nie vec druhostupňovým súdom riešiť inak, ako potvrdiť Uznesenie prvostupňového súdu č. č. 10C 15/2016 - 164, pretože k zastaveniu konania došlo pred jeho zahájením. Tým konajúce a s vecou zaoberajúce sa súdy porušili základné ľudské práva ⬛⬛⬛⬛ a nik sa jej v celom priebehu tohoto konania súdne nezastal, práve naopak.

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ podáva na konajúce súdy v konaniach vyššie uvedených v bodoch 5) a 6) za porušenie jej práv podľa Listiny základných práv a slobôd aj za porušenie základných práv a slobôd vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a za porušenie základného práva každého občana SR využiť právny poriadok Slovenskej republiky v zmysle právnej spravodlivosti na ochranu pred dokázateľným neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a majetkových práv posúdením veci podľa právnej a skutkovej podstaty a nie podľa formálneho výkladu zákona.“

3. Pretože návrh nespĺňal náležitosti požadované ustanoveniami § 43 ods. 1 a § 123 ods. 1 a 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval navrhovateľa, ktorý je súčasne právnym zástupcom navrhovateľky, listom zo 17. augusta 2020 na odstránenie nedostatkov návrhu a zároveň ho poučil, že v prípade nesplnenia uvedenej výzvy v ustanovenej lehote ústavný súd môže návrh pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. c) v spojení s § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

4. Ústavný súd po zistení, že elektronická schránka navrhovateľa je neaktívna, zaslal výzvu na odstránenie nedostatkov návrhu na adresu navrhovateľa uvedenú v návrhu, z ktorej bola zásielka poštou vrátená ústavnému súdu 16. novembra 2020 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

9. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.

11. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

12. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania...

13. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

14. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

15. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

16. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

17. Podľa § 111 ods. 1 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

18. Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

19. Ústavný súd konštatuje, že návrh v predloženej podobe nespĺňa náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde. V predloženej ústavnej sťažnosti predovšetkým absentuje petit, teda návrh rozhodnutia, ktorého sa na ústavnom súde navrhovatelia domáhajú (§ 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde), ako aj jednoznačná identifikácia porušených základných práv a slobôd, teda označenie základných práv a slobôd (príslušnými článkami ústavy či medzinárodných dohovorov), ktorých porušenie navrhovatelia tvrdia [§ 123 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde]. V prípade tvrdeného porušenia práv nie je v návrhu jednoznačne formulovaný zásah, teda, či k porušeniu nešpecifikovaných základných práv malo dôjsť konkrétnymi rozhodnutiami označených súdov (v takom prípade je potrebné k ústavnej sťažnosti pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, pozn.) alebo ich postupom v konaní. Aj napriek tomu, že ústavný súd výslovne poučil navrhovateľov o tom, akým spôsobom treba odstrániť nedostatky ústavnej sťažnosti, a stanovil im primeranú lehotu na ich odstránenie (10 dní, pozn.), navrhovatelia v stanovenej lehote na výzvu ústavného súdu nereagovali a nedostatky návrhu neodstránili.

20. Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 265/05, III. ÚS 81/08).

21. Pretože ústavný súd upozornil navrhovateľov, že v prípade, ak nedostatky návrhu neodstránia, môže byť ich návrh odmietnutý, a aj napriek tomu tak v ustanovenej lehote neurobili, pričom vzhľadom na zákonnú fikciu považoval výzvu za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky, ústavný súd návrh odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2021

Robert Šorl

predseda senátu