znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 4/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpených   advokátom   Mgr. Miroslavom   Gašparíkom,   Podzámska 66,   Sereď, vo vecinamietaného porušenia ich základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd   postupom   Okresného   súdu   Galanta   a jeho   uznesením   sp. zn.   4 Tp 2/2012z 24. augusta   2012   a postupom   Krajského   súdu   v Trnave   a jeho   uznesenímsp. zn. 5 Tpo 41/2012 z 25. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛,

,   a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovatelia“),   ktorou   namietajú   porušenie   svojho základného   práva „na   to,   aby   ich záležitosť   bola   spravodlivo   a verejne   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom“ zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom   Okresného   súdu   Galanta   (ďalej   len   „okresný   súd“)   a jeho   uznesenímsp. zn. 4 Tp 2/2012   z 24.   augusta   2012   a postupom   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len„krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn. 5 Tpo 41/2012 z 25. októbra 2012.

Z obsahu   predloženej   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   právny   predchodcasťažovateľov   za   zúčastnil   trestného   konania   v postavení   poškodeného,   ktoré   iniciovaltrestným oznámením podaným 12. septembra 2011, a to vo veci trestného činu podvodupodľa   §   221   ods.   1   a 2   zákona   č.   300/2005   Z.   z.   Trestný   zákon   v znení   neskoršíchpredpisov. Počas prípravného konania však právny predchodca sťažovateľov 13. marca 2012zomrel. Podľa vyjadrenia sťažovateľov jeho úmrtie orgánom činným v trestnom konanímnáležite   oznámil   splnomocnenec   poškodeného,   pričom   sťažovatelia   orgánom   činnýmv trestnom konaní následne preukázali „prechod práv na základe Osvedčenia o dedičstve zn. 10D/35/2012 OS Galanta právoplatného 10.8.2012 po nebohom poškodenom“. Sťažovatelia uvádzajú: „Napriek uvedenému dňa 21.8.2012 v čase, kedy existovalo právoplatné   osvedčenie   o dedičstve   po   poškodenom,   podala   OP   Galanta   návrh na ustanovenie   opatrovníka   nebohému   poškodenému.   OS   Galanta   tento   návrh   prijal a o niekoľko dní rozhodol Uznesením zn. 4Tp 2/2012, vydaným dňa 24.8.2012 o vyhovení návrhu OP Galanta, čím pri plnom vedomí vychádzajúc z obsahu samotného rozhodnutia právoplatne   ustanovil   opatrovníka   mŕtvemu   účastníkovi   konania   (to   že   poškodeného pokladal za účastníka konania vyplýva zo samotného rozhodnutia).“

Sťažovatelia   v sťažnosti   argumentujú: „Strana   sťažovateľov   má   za   to,   že   je dostatočným spôsobom v tejto sťažnosti preukázané, že v opatrovníckom súdnom konaní došlo k významnému zásahu do procesných práv na spravodlivý súdny proces, najmä vec nebola (vôbec) spravodlivo a verejne prejednaná pred nezávislým a nestranným súdom. Nespravodlivosť   spočíva   v tom,   že   opatrovnícke   súdy   rozhodli   o statusových   právach fyzickej   osoby   po   zániku   jej   fyzickej   integrity   a jej   spôsobilosti   mať   akékoľvek   práva a povinnosti   v rozpore   s   §   7   Občianskeho   zákonníka,   ako   aj   v rozpore   s Trestným poriadkom, ktorý v § 48 ods. 4 ustanovuje prechod práv na poškodených, ako aj v rozpore s Trestným   poriadkom   v   §   48   ods.   3,   ktorý   explicitne   viaže   vydanie   opatrovníckeho uznesenia na podmienky, ktoré neboli splnené. V neposlednom rade boli porušené práva poškodených v trestnom konaní garantované § 46 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého poškodený má právo okrem iného sa vyjadriť, či súhlasí   s trestným stíhaním, má právo uplatniť   nárok   na   náhradu   škody,   robiť   návrhy   na   vykonanie   dôkazov   alebo   na   ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich.“

Sťažovatelia na základe uvedeného v závere sťažnosti navrhujú, aby ústavný súdpo prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Základné   právo   sťažovateľov   1) ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   bytom ⬛⬛⬛⬛, 2) ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom

, 3) ⬛⬛⬛⬛, na to, aby ich záležitosť bola spravodlivo a verejne prejednaná nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Galanta   v   konaní   vedenom   pod   zn.   4Tp   2/2012 a Krajského súdu Trnava v konaní vedenom pod zn. 5Tpo 41/2012 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Galanta   sa   ukladá,   aby   zrušil   svoje   uznesenie   o   ustanovení opatrovníka zn. 4Tp 2/2012 z dôvodu jeho rozporu s Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajskému   súdu   Trnava sa ukladá,   aby zrušil   svoje uznesenie o ustanovení opatrovníka zn. 5Tpo 41/2012 z dôvodu jeho rozporu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľom sa priznáva - každému finančné zadosťučinenie 3 000 € spolu vo výške 9 000 €, ktoré sú Okresný súd Galanta a Krajský súd Trnava spoločne a nerozdielne povinní   vyplatiť   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto   nálezu,   so   spôsobom   platby bezhotovostne   na účet   ich   právneho   zástupcu   Mgr.   Miroslava   Gašparíka,   advokáta   so sídlom Podzámska 66, 926 01 Sereď, vedený ⬛⬛⬛⬛. Okresný   súd   Galanta   a   Krajský   súd   Trnava   sú   spoločne   a   nerozdielne   povinní uhradiť sťažovateľom trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 437,70 € na účet ich právneho zástupcu Mgr. Miroslava Gašparíka, advokáta so sídlom Podzámska 66, 926 01   Sereď,   vedený ⬛⬛⬛⬛,   do   15   dni od právoplatnosti tohto nálezu."

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   právalebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovenýmzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostisťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Je   objektívnou   skutočnosťou,   že   v namietanom   trestnom   konaní   v súvislostis predmetným ustanovením   opatrovníka   došlo   k nezákonnému   excesu   a nerešpektovaniustatusu sťažovateľov ako právnych nástupcov nebohého poškodeného. Z obsahu sťažnostia jej   príloh   je   však   zrejmé,   že   na   základe   opakovaných   podnetov   splnomocnencasťažovateľov   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálnaprokuratúra“)   uznala   dôvodnosť   námietok   splnomocnenca   proti   postupu   v namietanomtrestnom konaní a v liste č. k. IV/6 GPt 162/13-6 a IV/6 GPt 163/13-6 z 13. septembra 2013konštatovala: „Pozostalí   po   zomrelom ⬛⬛⬛⬛ majú   v tomto   konaní postavenie poškodeného, a preto sú osobami oprávnenými na nahliadnutie do trestného spisu a majú nárok si v konaní uplatňovať riadne všetky oprávnenia poškodeného.“ Generálna prokuratúra k zjednaniu nápravy zistených nedostatkov prijala opatrenie,keď na nedostatky „bola písomným vybavením upozornená Krajská prokuratúra Trnava a zároveň   jej   bolo   uložené,   aby   ihneď   urobila   opatrenia   na   zrušenie   ustanoveného opatrovníka“.

Okresná prokuratúra na základe uvedeného podala okresnému súdu návrh na zrušenieopatrovníka   a   uznesením   sp.   zn.   4   Tp/3/2012   z 9.   októbra   2013   okresný   súd   podľaustanovenia § 48 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) ustanovenie opatrovníka zrušil.

Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante ČVS: ORP-659/OEK-GA-2012   z 15.   júla   2013   o zastavení   trestného   stíhania   napadol   splnomocnenecsťažovateľov (ako poškodených) sťažnosťou z 18. novembra 2013, v ktorej predostrel všetkynámietky sťažovateľov voči postupu v trestnom konaní. Prokurátor vykonávajúci dozor nazákonnosťou prípravného konania uznesením sp. zn. 3 Pv 597/12 z 12. decembra 2013predmetné   uznesenie   o zastavení   trestného   stíhania   zrušil.   Splnomocnenec   sťažovateľovnásledne   realizoval   práva   sťažovateľov   ako   poškodených,   keď   mu   bolo   v súlades ustanovením §   69 ods.   1 Trestného   poriadku   umožnené nahliadnuť   do vyšetrovaciehospisu, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu sa vec sťažovateľov nachádzala v štádiuprípravného konania so vznesením obvinenia konkrétnej osobe.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že podnety, ktorésplnomocnenec sťažovateľov adresoval prokuratúre ako orgánu dozoru nad zákonnosťouprípravného   konania,   boli   efektívne   a splnili   požadovaný   účel,   keďže   následne   došlok akceptácii   postavenia   sťažovateľov   ako   právnych   nástupcov   nebohého   poškodenéhoa napokon aj k zrušeniu namietaného ustanovenia opatrovníka.

V danej   situácii   by   ingerencia   ústavného   súdu   znamenala   duplicitné   poskytnutieochrany právam sťažovateľov, ktorých porušenie namietajú, čo je v rozpore s primárnymúčelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sanamieta,   v prípadoch,   v   ktorých   ostatné   právne   prostriedky   nápravy   zlyhali,   respektíveneviedli k náprave.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuťako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak,ako   to   je   uvedené   vo výroku   tohto   uznesenia   a   ďalšími   návrhmi   sťažovateľov,   ako   ajnedostatkami sťažnosti (zákonom predpísané náležitosti - plná moc udelená advokátovi mávšeobecnú   podobu,   pričom   zákon   o ústavnom   súde   vyžaduje   udelenie   plnej   mocis výslovným   uvedením,   že   sa   udeľuje   pre   účely   zastupovania   v konaní   pred   ústavnýmsúdom; sťažovatelia obsahovo vznášajú námietku porušenia „spravodlivého procesu“, avšaknesprávne označujú namiesto čl. 46 ods. 1 ústavy čl. 48 ods. 2 ústavy) sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015