SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 4/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpených advokátom Mgr. Miroslavom Gašparíkom, Podzámska 66, Sereď, vo vecinamietaného porušenia ich základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Galanta a jeho uznesením sp. zn. 4 Tp 2/2012z 24. augusta 2012 a postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uznesenímsp. zn. 5 Tpo 41/2012 z 25. októbra 2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛,
, a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva „na to, aby ich záležitosť bola spravodlivo a verejne prejednaná nezávislým a nestranným súdom“ zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesenímsp. zn. 4 Tp 2/2012 z 24. augusta 2012 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len„krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn. 5 Tpo 41/2012 z 25. októbra 2012.
Z obsahu predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že právny predchodcasťažovateľov za zúčastnil trestného konania v postavení poškodeného, ktoré iniciovaltrestným oznámením podaným 12. septembra 2011, a to vo veci trestného činu podvodupodľa § 221 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskoršíchpredpisov. Počas prípravného konania však právny predchodca sťažovateľov 13. marca 2012zomrel. Podľa vyjadrenia sťažovateľov jeho úmrtie orgánom činným v trestnom konanímnáležite oznámil splnomocnenec poškodeného, pričom sťažovatelia orgánom činnýmv trestnom konaní následne preukázali „prechod práv na základe Osvedčenia o dedičstve zn. 10D/35/2012 OS Galanta právoplatného 10.8.2012 po nebohom poškodenom“. Sťažovatelia uvádzajú: „Napriek uvedenému dňa 21.8.2012 v čase, kedy existovalo právoplatné osvedčenie o dedičstve po poškodenom, podala OP Galanta návrh na ustanovenie opatrovníka nebohému poškodenému. OS Galanta tento návrh prijal a o niekoľko dní rozhodol Uznesením zn. 4Tp 2/2012, vydaným dňa 24.8.2012 o vyhovení návrhu OP Galanta, čím pri plnom vedomí vychádzajúc z obsahu samotného rozhodnutia právoplatne ustanovil opatrovníka mŕtvemu účastníkovi konania (to že poškodeného pokladal za účastníka konania vyplýva zo samotného rozhodnutia).“
Sťažovatelia v sťažnosti argumentujú: „Strana sťažovateľov má za to, že je dostatočným spôsobom v tejto sťažnosti preukázané, že v opatrovníckom súdnom konaní došlo k významnému zásahu do procesných práv na spravodlivý súdny proces, najmä vec nebola (vôbec) spravodlivo a verejne prejednaná pred nezávislým a nestranným súdom. Nespravodlivosť spočíva v tom, že opatrovnícke súdy rozhodli o statusových právach fyzickej osoby po zániku jej fyzickej integrity a jej spôsobilosti mať akékoľvek práva a povinnosti v rozpore s § 7 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s Trestným poriadkom, ktorý v § 48 ods. 4 ustanovuje prechod práv na poškodených, ako aj v rozpore s Trestným poriadkom v § 48 ods. 3, ktorý explicitne viaže vydanie opatrovníckeho uznesenia na podmienky, ktoré neboli splnené. V neposlednom rade boli porušené práva poškodených v trestnom konaní garantované § 46 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého poškodený má právo okrem iného sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich.“
Sťažovatelia na základe uvedeného v závere sťažnosti navrhujú, aby ústavný súdpo prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľov 1) ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛, 2) ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom
, 3) ⬛⬛⬛⬛, na to, aby ich záležitosť bola spravodlivo a verejne prejednaná nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod zn. 4Tp 2/2012 a Krajského súdu Trnava v konaní vedenom pod zn. 5Tpo 41/2012 porušené bolo.
Okresnému súdu Galanta sa ukladá, aby zrušil svoje uznesenie o ustanovení opatrovníka zn. 4Tp 2/2012 z dôvodu jeho rozporu s Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Krajskému súdu Trnava sa ukladá, aby zrušil svoje uznesenie o ustanovení opatrovníka zn. 5Tpo 41/2012 z dôvodu jeho rozporu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Sťažovateľom sa priznáva - každému finančné zadosťučinenie 3 000 € spolu vo výške 9 000 €, ktoré sú Okresný súd Galanta a Krajský súd Trnava spoločne a nerozdielne povinní vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu, so spôsobom platby bezhotovostne na účet ich právneho zástupcu Mgr. Miroslava Gašparíka, advokáta so sídlom Podzámska 66, 926 01 Sereď, vedený ⬛⬛⬛⬛. Okresný súd Galanta a Krajský súd Trnava sú spoločne a nerozdielne povinní uhradiť sťažovateľom trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 437,70 € na účet ich právneho zástupcu Mgr. Miroslava Gašparíka, advokáta so sídlom Podzámska 66, 926 01 Sereď, vedený ⬛⬛⬛⬛, do 15 dni od právoplatnosti tohto nálezu."
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných právalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovenýmzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostisťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Je objektívnou skutočnosťou, že v namietanom trestnom konaní v súvislostis predmetným ustanovením opatrovníka došlo k nezákonnému excesu a nerešpektovaniustatusu sťažovateľov ako právnych nástupcov nebohého poškodeného. Z obsahu sťažnostia jej príloh je však zrejmé, že na základe opakovaných podnetov splnomocnencasťažovateľov Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálnaprokuratúra“) uznala dôvodnosť námietok splnomocnenca proti postupu v namietanomtrestnom konaní a v liste č. k. IV/6 GPt 162/13-6 a IV/6 GPt 163/13-6 z 13. septembra 2013konštatovala: „Pozostalí po zomrelom ⬛⬛⬛⬛ majú v tomto konaní postavenie poškodeného, a preto sú osobami oprávnenými na nahliadnutie do trestného spisu a majú nárok si v konaní uplatňovať riadne všetky oprávnenia poškodeného.“ Generálna prokuratúra k zjednaniu nápravy zistených nedostatkov prijala opatrenie,keď na nedostatky „bola písomným vybavením upozornená Krajská prokuratúra Trnava a zároveň jej bolo uložené, aby ihneď urobila opatrenia na zrušenie ustanoveného opatrovníka“.
Okresná prokuratúra na základe uvedeného podala okresnému súdu návrh na zrušenieopatrovníka a uznesením sp. zn. 4 Tp/3/2012 z 9. októbra 2013 okresný súd podľaustanovenia § 48 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) ustanovenie opatrovníka zrušil.
Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante ČVS: ORP-659/OEK-GA-2012 z 15. júla 2013 o zastavení trestného stíhania napadol splnomocnenecsťažovateľov (ako poškodených) sťažnosťou z 18. novembra 2013, v ktorej predostrel všetkynámietky sťažovateľov voči postupu v trestnom konaní. Prokurátor vykonávajúci dozor nazákonnosťou prípravného konania uznesením sp. zn. 3 Pv 597/12 z 12. decembra 2013predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania zrušil. Splnomocnenec sťažovateľovnásledne realizoval práva sťažovateľov ako poškodených, keď mu bolo v súlades ustanovením § 69 ods. 1 Trestného poriadku umožnené nahliadnuť do vyšetrovaciehospisu, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu sa vec sťažovateľov nachádzala v štádiuprípravného konania so vznesením obvinenia konkrétnej osobe.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že podnety, ktorésplnomocnenec sťažovateľov adresoval prokuratúre ako orgánu dozoru nad zákonnosťouprípravného konania, boli efektívne a splnili požadovaný účel, keďže následne došlok akceptácii postavenia sťažovateľov ako právnych nástupcov nebohého poškodenéhoa napokon aj k zrušeniu namietaného ustanovenia opatrovníka.
V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutieochrany právam sťažovateľov, ktorých porušenie namietajú, čo je v rozpore s primárnymúčelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sanamieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, respektíveneviedli k náprave.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuťako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak,ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia a ďalšími návrhmi sťažovateľov, ako ajnedostatkami sťažnosti (zákonom predpísané náležitosti - plná moc udelená advokátovi mávšeobecnú podobu, pričom zákon o ústavnom súde vyžaduje udelenie plnej mocis výslovným uvedením, že sa udeľuje pre účely zastupovania v konaní pred ústavnýmsúdom; sťažovatelia obsahovo vznášajú námietku porušenia „spravodlivého procesu“, avšaknesprávne označujú namiesto čl. 46 ods. 1 ústavy čl. 48 ods. 2 ústavy) sa už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2015