znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 4/2012-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. R., B., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. P. K., Advokátska   kancelária,   T.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva zaručeného čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I z 20. júna 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 23/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. R. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2011   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   R.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia   jeho   základného   práva   na   súdnu   ochranu   zaručeného   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v spojení   s čl.   1   ods.   1   ústavy   uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) z 20. júna 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 23/2011. Sťažnosť bola doplnená prílohami doručenými ústavnému súdu 8. septembra 2011.

Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   spoločníkom   obchodnej spoločnosti S., s. r. o., B. (ďalej len „dlžník“ alebo „spoločnosť S.“), proti ktorej začalo konkurzné konanie sp. zn. 2 K 23/2011 uznesením okresného súdu vydaným 20. mája 2011 na základe návrhu veriteľa Ing. M. K., B. (ďalej len „M. K.“).

Sťažovateľ uvádza, že „dňa 03.06.2011 Ing. R. B...., ako domnelý konateľ Dlžníka, podal v mene Dlžníka návrh na prerušenie konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 zákona č.   7/2005   Z.   z.  ...   Dlžník   predložil   spolu   s návrhom   aj   dohodu   o vypracovaní reštrukturalizačného posudku zo dňa 02.06.2011 podpísanú domnelým konateľom Dlžníka Ing. R. B.“.

Okresný súd uznesením z 20. júna 2011 sp. zn. 2 K 23/2011 rozhodol o prerušení predmetného konkurzného konania. Dospel k záveru, že „dlžník má záujem odvrátiť úpadok a súčasne poveril na vypracovanie reštrukturalizačného posudku vyššie uvedeného správcu, čoho dôkazom je Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného posudku, ktorá tvorí prílohu podania...“.

S   poukazom   na   vymedzenie   realizácie   konateľského   oprávnenia   zapísaného v obchodnom   registri   sťažovateľ   tvrdí,   že   k porušeniu   jeho   základného   práva   na   súdnu ochranu malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konkurzného   konania „neskúmal   otázku   oprávnenosti   konateľa   Ing.   R.   B.   konať za Dlžníka“. Podľa názoru sťažovateľa totiž „z podaného návrhu na prerušenie konania ako i z priloženej dohody o vypracovaní reštrukturalizačného posudku vyplýva, že návrh ako i dohodu podpísal len jeden z konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto takýto spôsob   konania   nie   je   spôsobilý   vyvolať   účinky   právneho   úkonu   Dlžníka,   keďže   vôľu Dlžníka by obligatórne mali prejavovať vždy najmenej dvaja konatelia (v skutočnosti však len JUDr. Mag. M. H.).

Porušovateľ   preto   podľa   právneho   názoru   Sťažovateľa   nemal   povoliť   prerušenie konkurzného konania, ale konkurz na majetok Dlžníka vyhlásiť po nepreukázaní platobnej schopnosti.“.

Sťažovateľ   v odôvodnení   sťažnosti   podáva   chronologický   prehľad   skutkových udalostí, ktoré viedli k zmenám v personálnom obsadení konateľských postov v spoločnosti S.,   a uvádza,   že   2.   júna   2011   podal   žalobu   o určenie   neplatnosti   rozhodnutí   valného zhromaždenia spoločnosti S., ktoré k spomenutým zmenám viedli.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2K/23/2011 zo dňa 20.06.2011 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2K/23/2011 zo dňa 20.06.2011 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho konania   vo   výške   261,82   EUR.   K rukám   právneho   zástupcu   sťažovateľa   do   troch   dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva   na   súdnu   ochranu   uznesením   okresného   súdu,   ktorým   tento   ako   konkurzný   súd prerušil   konkurzné   konanie   podľa   §   16   ods.   2   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   o   konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“),   a to vo fáze   po   začatí   konkurzného   konania,   avšak   ešte   pred vyhlásením konkurzu.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba iba v záujme ochrany   svojich   základných   práv   (napr.   II. ÚS 32/06,   II. ÚS 80/06).   Podľa   § 49   zákona o ústavnom súde sťažnosť ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže podať len fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   namietaným   právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci, jeho opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva   a slobody.   Sťažnosť však nemôže   podať fyzická   osoba   alebo právnická osoba,   ktorá   namieta   porušenie   základných   práv   a slobôd   iných   osôb,   nie   svojich (I. ÚS 56/98).

Z   čl. 127   ods. 1   ústavy   vyplýva,   že   sťažovateľ   môže   namietať porušenie   svojich základných   práv   v   spojitosti   s konaním   pred   všeobecným   súdom   (resp.   iným   orgánom verejnej   moci)   len   vtedy,   ak je v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. II. ÚS 3/05, I. ÚS 56/98).Podľa § 24 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže do konkurzného konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd do 15 dní od doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného konania pristúpiť.

Sťažovateľ   je   spoločníkom   obchodnej   spoločnosti,   ktorá   v konkurznom   konaní vystupuje   ako   dlžník.   Konkurzné   konanie   bolo   začaté   na   základe   návrhu   M.   K.,   teda fyzickej osoby odlišnej od sťažovateľa. Z toho vyplýva, že účastníkmi konkurzného konania v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu bola spoločnosť S. ako dlžník a M. K. ako navrhovateľ. Ďalší veritelia podľa § 24 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v tom   čase   neprichádzali   do   úvahy   ako   účastníci   predmetného   konkurzného   konania, pretože   objektívne   ešte   nemohli   svoje   pohľadávky   zákonom   ustanoveným   spôsobom prihlásiť,   keďže   konkurz   ešte   nebol   vyhlásený   (§   28   ods. 5   zákona   o konkurze a reštrukturalizácii).   Sťažovateľ   v sťažnosti   netvrdil   a ani nepreukázal,   že   by   sa   stal v rozhodnom čase účastníkom dotknutého konkurzného na základe rozhodnutia okresného súdu vydaného podľa § 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Z predostretej   rekapitulácie   rozhodujúcich   skutkových   okolností   konkurzného konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 2 K 23/2011 jednoznačne vyplýva, že sa   sťažovateľ   obrátil   na   ústavný   súd   sťažnosťou   namietajúcou   porušenie   svojho základného   práva   na   súdnu   ochranu   rozhodnutím   všeobecného   súdu   v konaní, ktorého v čase podania sťažnosti nebol účastníkom. Sťažovateľ tak nie je oprávnenou osobu na podanie takejto sťažnosti, a preto ju ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol.

2.   Nad   rámec   uvedeného   odôvodnenia   svojho   uznesenia   ústavný   súd   považoval za potrebné   zdôvodniť   aj   na   prvý   pohľad   zistenú   zjavnú   neopodstatnenosť   predloženej sťažnosti.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti medzi napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a   základným   právom,   porušenie   ktorého   sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV.   ÚS   16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Okresný súd napadnutým uznesením prerušil konkurzné konanie podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii „vzhľadom na skutočnosť, že dlžník má záujem odvrátiť úpadok a súčasne poveril na vypracovanie reštrukturalizačného posudku vyššie uvedeného správcu, čoho dôkazom je Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného posudku,   ktorá   tvorí   prílohu   podania...“.   Túto   skutočnosť   v   jej   formálnej   rovine (predloženie dohody, prerušenie konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) sťažovateľ nepopiera.

Podľa   §   16   ods.   2   zákona   o konkurze   a reštrukturalizácii   do   vydania   uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže, že   ním   poverený   správca   pripravuje   reštrukturalizačný   posudok.   Súd   pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 30 dní od prerušenia konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka súd neprihliada.

Postup   konajúceho   konkurzného   súdu   spočívajúci   v právoplatnom   prerušení konkurzného   konania   podľa   citovaného   ustanovenia   vyvoláva   ex   lege   právny   následok pokračovania   konkurzného   súdu   v dotknutom   konkurznom   konaní   po   uplynutí   30   dní od jeho prerušenia. V materiálnej rovine to znamená, že po uplynutí určenej zákonnej lehoty právoplatné uznesenie konkurzného súdu o prerušení konania prestáva vyvolávať právne účinky späté s prerušením konkurzného konania.

Uznesenie okresného súdu z 20. júna 2011 nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2011. Z toho   vyplýva,   že   dočasné   právne   účinky   predmetného   uznesenia   pominuli   uplynutím

25. júla 2011, a tak skončil procesný stav prerušenia konania. Sťažnosť bola ústavnému súdu podaná osobne 12. augusta 2011, teda v čase, keď napadnuté uznesenie okresného súdu   o prerušení   konkurzného   konania   už   žiadne   právne   účinky   nevyvolávalo, a tak ani nemohol   trvať   stav   prípadného   porušovania   základného   práva   sťažovateľa na súdnu ochranu týmto uznesením.

Hoci   v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   mohlo   byť   konkurzné   konanie sp. zn. 2 K 23/2011 prerušené z iných dôvodov (napr. podľa § 16 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),   niet   pochýb,   že   procesný   stav   prerušenia   tohto   konania   nemohol 12. augusta   2011   pretrvávať   ako   priamy   právny   dôsledok   právoplatnosti   sťažovateľom označeného uznesenia okresného súdu.

Sťažnosť sťažovateľa je tak aj zjavne neopodstatnená, a to z dôvodu, že v čase jej podania (12. augusta 2011) už procesný stav konkurzného konania sp. zn. 2 K 23/2011 vylučoval   porušovanie   základného   práva   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   uznesením okresného súdu z 20. júna 2011.

3. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa   uvedenými   v sťažnosti   (predovšetkým   návrhom na zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012