znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 4/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   M.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj pre namietané porušenie jej práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo veci rozhodnutia ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. B. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta 2008   doručená   sťažnosť   JUDr.   M.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   v ktorej   namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) vo veci rozhodnutia ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2005.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podaním z 22. augusta 2006 adresovala   úradu   návrh   na   začatie   správneho   konania   podľa   §   19   ods.   20   zákona č. 580/2004   Z.   z.   o zdravotnom   poistení   a o zmene   a doplnení   zákona   č.   95/2002   Z. z. o poisťovníctve   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov vo veci ročného zúčtovania poistného na povinné zdravotné poistenie za rok 2005. Listom z 12. októbra 2006 požiadala sťažovateľka úrad o bezodkladné rozhodnutie a 24. novembra 2006 mu zaslala „sťažnosť na nečinnosť správneho orgánu“. Následne 12. januára 2007 požiadala   Ministerstvo   zdravotníctva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“), aby ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné zdravotné poistenie v zmysle ustanovenia § 19 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sám začal konanie vo veci sporu vyplývajúceho z ročného   zúčtovania   poistného   na   povinné   verejné   zdravotné   poistenie   a sám   rozhodol v zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení   neskorších   predpisov   namiesto   nečinného   úradu.   Na   uvedený   podnet   podľa vyjadrenia   sťažovateľky   ministerstvo   nereagovalo.   Sťažovateľka   preto   28.   marca   2007 podala Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) návrh na konanie proti   nečinnosti   úradu,   ktorý   na   základe   neho   uznesením   sp.   zn.   5 Sžnč 5/2007 z 13. septembra   2007   uložil   úradu   povinnosť   konať   a rozhodnúť   o návrhu   sťažovateľky z 22. augusta 2006 vo veci ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2005 v lehote do 60 dní od doručenia jeho rozhodnutia. Sťažovateľka uvádza, že ani po   uplynutí   súdom   určenej   lehoty   úrad   rozhodnutie   nevydal,   najvyššiemu   súdu   teda 21. januára 2008 podala „Opakovaný návrh na uloženie povinnosti konať orgánu verejnej správy   podľa   §   250t   Občianskeho   súdneho   poriadku   v spojení   s   §   250u   Občianskeho súdneho poriadku“. Najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. 5 Sžnč 5/2007 z 27. mája 2008, ktorým konštatoval nečinnosť úradu a uložil mu pokutu v sume 20 000 Sk. V závere sťažovateľka uvádza, že sa podaním z 1. februára 2008 obrátila aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorej adresovala podnet na preskúmanie postupu úradu.

Sťažovateľka je toho názoru, že nečinnosťou úradu došlo k porušeniu jej základných práv zaručených ústavou a listinou, ako aj práv zaručených dohovorom.

Na základe uvedených skutočností preto v sťažnosti žiada, aby ústavný súd rozhodol, že   postupom   úradu   vo   veci   rozhodnutia   ročného   zúčtovania   poistného   na   verejné zdravotné poistenie boli porušené jej základné práva zaručené čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako aj práva zaručené čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, uložil úradu povinnosť rozhodnúť „o nedoplatku z ročného zúčtovania poistného na povinné zdravotné poistenie za rok 2005“ a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou   sťažnosti   sťažovateľky   je   tvrdenie,   že k porušeniu   jej   práv   zaručených ústavou,   listinou   a   dohovorom   malo   dôjsť   nečinnosťou   úradu,   ktorý   dosiaľ   nerozhodol o jej návrhu na začatie správneho konania vo veci ročného zúčtovania poistného na povinné verejné zdravotné poistenie zo rok 2005.

Právomoc   ústavného   súdu   vyplývajúca   z   čl. 127   ods. 1   ústavy   je   vo   vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný súd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 250t zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Podľa § 246 ods. 2 písm. b) OSP najvyšší súd je vecne príslušný na konanie podľa štvrtej   hlavy   (konanie   proti   nečinnosti   orgánu   verejnej   správy)   piatej   časti   (správne súdnictvo)   OSP,   ak   je   žalovaným   ústredný   orgán   štátnej   správy   alebo   iný   orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

Proti   namietanému   pochybeniu   úradu   spočívajúcom   v nečinnosti   vo   veci   návrhu sťažovateľky na začatie správneho konania týkajúceho sa ročného zúčtovania poistného na povinné verejné zdravotné   poistenie   zo   rok   2005 disponuje sťažovateľka   dostupným a účinným právnym prostriedkom nápravy - návrhom na začatie konania proti nečinnosti orgánu   verejnej   správy.   Sťažovateľka   môže   tento   prostriedok   uplatniť   (a   aj   uplatnila) na základe zákona (Občianskeho súdneho poriadku). Ochranu jej právam je v tomto prípade oprávnený, ale aj povinný poskytnúť najvyšší súd.

Právomoc najvyššieho súdu preskúmať dôvodnosť návrhu sťažovateľky a rozhodnúť o uložení   povinnosti   príslušnému   orgánu   verejnej   správy   alebo   o zamietnutí   návrhu vylučuje právomoc ústavného súdu v uvedenej veci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2009