znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 4/02-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2002 predbežne   prerokoval   návrh   na   začatie   konania   pre   porušenie   práv,   ako   aj   žiadosť o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky J. K., toho času v Ústave na výkon väzby N., a takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti J. K. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky   n e v y h o v u j e.

2. Návrh J. K.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 5. novembra 2001 označeným ako „Sťažnosť, zároveň žiadosť“ sa na Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   obrátil   J.   K.   (ďalej   len „navrhovateľ“).

Navrhovateľ uviedol, že 18. decembra 1995 bol vzatý do väzby, ktorá trvala do 30.   júna   1998.   Následne   bol   zaradený   do   výkonu   trestu   odňatia   slobody   v trvaní   do 12. apríla 1999.   Jeho osobná sloboda bola obmedzená nepretržite 39 mesiacov a 26 dní, pričom mu však mal byť uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní iba 36 mesiacov.

Ústavný súd žiadal o „správne rozhodnutie, čo s tými troma mesiacmi a dvadsiatimi šiestimi dňami“, počas ktorých bola jeho osobná sloboda obmedzená nad rámec rozhodnutia súdu.

Podanie   navrhovateľa   nespĺňalo   náležitosti   kvalifikovaného   podania   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom navrhovateľ k nemu nepripojil potrebné dôkazy a nepreukázal využitie iných dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy.

K podaniu navrhovateľa taktiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného   právnika   na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,   tak   ako to ustanovuje § 20 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   listom   z 19.   novembra   2001   upozornil   navrhovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom. Navrhovateľa vyzval, aby v lehote 21 dní od doručenia výzvy tieto nedostatky podania odstránil a pripojil k nemu plnomocenstvo pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ podanie nemá byť odmietnuté podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   reagoval   podaním   z 2.   decembra   2001, v ktorom   modifikoval   svoje   pôvodné   podanie   v tom   zmysle,   že   namietol   porušenie ustanovenia § 35 ods.1 a 2 zákona č.140/1961 Zb. Trestného zákona v znení neskorších predpisov „súdom v Nitre“ (zrejme malo ísť o Okresný súd Nitra) a požiadal o ustanovenie advokáta, ktorý ho bude zastupovať v konaní pred ústavným súdom, avšak vo zvyšku výzvu ústavného   súdu   nerešpektoval   a nedostatky   svojho   podania   v   súdom   stanovenej   lehote neodstránil.

Navrhovateľ   predovšetkým   neuviedol,   porušenie   ktorých   základných   práv   alebo slobôd   namieta,   pričom   z podania   nebolo   ani   zrejmé,   ktorý   orgán   jeho   základné   práva porušil a akého rozhodnutia sa v tejto súvislosti navrhovateľ domáha.

Navrhovateľ taktiež nepreukázal využitie účinných právnych prostriedkov nápravy pri ochrane svojich práv pred podaním na ústavný súd. Ústavnému súdu nepredložil žiadny dôkaz o svojich tvrdeniach (ani príslušné súdne rozhodnutia týkajúce sa veci, ani podania, ktorými sa domáhal ochrany svojich práv, či iné relevantné listiny, ktoré má k dispozícii, resp. na ktoré má v zmysle ustanovení Trestného poriadku nárok).

II.

Podanie navrhovateľa by bolo možné po jeho náležitom doplnení kvalifikovať ako návrh   na   začatie   konania   pre   porušenie   základných   práv   podľa   §   20   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   (ďalej   len   „návrh“),   o ktorom   bola   v období   od   1.   júla   2001   do 31. decembra   2001   na   konanie   daná   právomoc   ústavného   súdu   podľa   čl.   124   ústavy v spojení s čl. 1 ústavy, a to v záujme poskytovania ochrany ústavnosti vrátane ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd právnických a fyzických osôb.

Podľa § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Navrhovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta.

Podanie   navrhovateľa   v súčasnom   období   nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ   nedostatky   svojho   podania   neodstránil   ani   napriek   výzve   ústavného súdu   na   ich   odstránenie,   najmä   nepreukázal   využitie   účinných   právnych   prostriedkov nápravy pri ochrane svojich práv pred podaním návrhu na ústavný súd. Ústavnému súdu nepredložil   žiadny   dôkaz   o svojich   tvrdeniach   ani   príslušné   súdne   rozhodnutia   či   iné relevantné   listiny   týkajúce   sa   veci,   ktoré   má   k dispozícii,   resp.   na   zabezpečenie   kópií ktorých má v zmysle ustanovenia § 65 Trestného poriadku nárok.

Vo   svojej   judikatúre   v tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   vyslovil,   že   je   v záujme navrhovateľov, aby k návrhu (predtým podnet) priložili čo najviac im dostupných dôkazov, a tým ústavný súd presvedčili, že prijatie ich návrhu na konanie vo veci samej má svoje opodstatnenie. Ústavný súd nie je substituentom navrhovateľov pri zabezpečovaní dôkazov ich   tvrdení   v návrhu,   ak   si   ich   navrhovatelia   môžu   zabezpečiť   sami   (mutatis   mutandis I. ÚS 34/99, III. ÚS 91/01, III. ÚS 122/01).

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že u navrhovateľa v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, preto jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel.

III.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nie   je   ústavný   súd   príslušný, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Podanie navrhovateľa z 5. novembra 2001 nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ   nedostatky   svojho   podania   neodstránil   ani   pri   doplnení   podania 2. decembra 2001, a to aj napriek tomu, že ho ústavný súd listom z 19. novembra 2001 na to vyzval.

Vzhľadom na túto skutočnosť bol podnet navrhovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutý.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2002