znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  III. ÚS 4/01-38

Ústavný súd Slovenskej republiky   na neverejnom zasadnutí dňa 23. marca 2001 v senáte zloženom z predsedu J. B. a členov Ľ. D. a E. B. prerokoval podnet PaedDr. V. A., bytom T., zastúpeného komerčnou právničkou JUDr. J. Č.,., ktorým namietal porušenie svojich   práv podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky konaním Okresného úradu v Galante, a takto

r o z h o d o l :

Právo PaedDr. V.A. podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky n e b o l o p o r u š e n é.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa 20.   novembra   2000   doručené   podanie   PaedDr.   V.   A.,   bytom   T.   (ďalej   len „podnecovateľ“), označené ako „Podnet o zistení, či: - s neprijatím kvalifikovaného učiteľa   do   pracovného   pomeru   bolo   porušené   jeho   ústavné   právo   na   prácu   a   s nesprávnym a nezákonným úradným postupom OÚ v Galante mu spôsobil finančnú a morálnu škodu“.

Ústavný súd podnet predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu dňa 18. januára 2001 a prijal ho na ďalšie konanie v časti, ktorou sa namieta porušenie práva na prácu podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). V časti namietajúcej porušenie ustanovenia čl. 19 ods. 1 ústavy podnet odmietol.

Vyjadrenie   Okresného   úradu   v Galante   k podnetu   bolo   ústavnému   súdu doručené 23. februára 2001.

Podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 26. januára 2001, podnecovateľ rozšíril podnet tak, že namietal aj porušenie ustanovení čl. 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a čl. 36 písm. b) ústavy.  

K porušeniu   čl.   35   ods.   3   a   čl.   36   písm.   b)   ústavy   a   čl.   19   Všeobecnej deklarácie   ľudských   práv   došlo   podľa   tvrdenia   podnecovateľa   nasledovnými konaniami, ktoré buď sú súčasťou skutkového stavu, alebo majú význam pre jeho posúdenie.  

Dňa   25.   januára   1999   podpísala   skupina   23   pedagógov   Základnej   školy s vyučovacím   jazykom   maďarským   v Trsticiach   protest,   ktorým   odmietla spolupracovať s podnecovateľom. Tento   protest   bol   doručený   aj Okresnému   úradu v Galante.

Okresný   úrad   v Galante   rozviazal   dňa   28.   apríla   1999   s podnecovateľom pracovný   pomer   podľa   §   46   ods.   1   písm.   f)   Zákonníka   práce,   čiže   z dôvodov závažného a opakovaného porušenia pracovnej disciplíny,   spočívajúceho v   tom, že:

-   28.   januára   1999   nerešpektoval   usmernenie   riaditeľky   školy   z pracovnej porady zo dňa 28. januára 1999 o postupe vydávania vysvedčení,

-   v   dňoch   od   7. apríla   do   14. apríla 1999,   čiže 6 pracovných dní, sa napriek zamietnutiu jeho žiadosti o neplatené voľno zo dňa 29. marca 1999 nedostavil na pracovisko.

Podnecovateľ   vraj   dostal   od   prednostu   Okresného   úradu   v Galante   ústny prísľub   opakovaného   prijatia   do   zamestnania.   Proti   výpovedi   sa   nebránil   súdnou cestou.

Dňa 29. septembra 1999 požiadal Okresný úrad v Galante písomne o prijatie do zamestnania   na   Základnej   škole   s vyučovacím   jazykom   maďarským   v Trsticiach. Okresný úrad v Galante jeho žiadosti nevyhovel, o čom ho informoval listom z 18. októbra 1999.

Proti   tomuto   postupu   a rozhodnutiu   podal   podnecovateľ   25.   októbra   1999 sťažnosť   odboru   kontroly   Krajského   úradu   v Trnave.   Postup   Okresného   úradu v Galante považoval za diskriminačný voči jeho osobe. Sťažnosť bola postúpená na vybavenie   Okresnému   úradu   v Galante,   ktorého   prednosta   ju   pokladal   za neopodstatnenú.

Podnecovateľ sa nazdáva, že k jeho diskriminácii a k porušeniu jeho práv došlo aj tým, že na základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským boli prijatí aj údajne nekvalifikovaní   pedagógovia   a   on   prijatý   nebol,   hoci   má   potrebnú   kvalifikáciu. Okresný   úrad   v Galante   tvrdil,   že   na   Základnú   školu   s vyučovacím   jazykom maďarským v Trsticiach boli prijaté osoby s požadovanou kvalifikáciou, a upozornil, že   s podnecovateľom   bol   pracovný   pomer   ukončený   pre   závažné   a opakované porušenie pracovnej disciplíny, a nie pre nedostatok kvalifikácie.

Dňa 24. júla 2000 ponúkol Okresný úrad v Galante podnecovateľovi učiteľské miesto   na   Základnej   škole   v Čiernej   Vode,   ktoré   tento   z viacerých   dôvodov (vzdialenosť, rodinné dôvody) neprijal a trval na prijatí do zamestnania na Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským v Trsticiach.

Podnecovateľ   sa   11.   novembra   1999   obrátil   na   Okresný   súd   v Galante s návrhom,   v ktorom   žiadal,   aby   súd   určil,   „že   žalovaný   svojím   postupom   ho diskriminoval v jeho ústavnom práve na prácu, ktoré právo je zakotvené v Ústave SR v čl. 35 ods. 3, a uprednostnil prijať do pracovného pomeru nekvalifikovanú pracovnú silu na úkor kvalifikovanej, a preto žalovaný je povinný:

1. s okamžitou platnosťou prijať ho do pracovného pomeru na Základnú školu maďarskú v Trsticiach,

2. zaplatiť mu majetkovú ujmu od 1. 7. 1999 za každý začatý mesiac vo výške

12.628,- Sk dovtedy, kým nenastúpi do pracovného pomeru na ZŠ maďarskú v Trsticiach,

3. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sa písomne ospravedlniť za porušenie jeho práva na prácu,

4. priznať mu náhradu trov konania.“

Okresný   súd   v Galante   ohľadne   určenia   diskriminácie   podnecovateľa   pri uplatňovaní práva na prácu podľa čl. 35 ods. 3 ústavy konanie zastavil, ohľadne jeho ďalších nárokov žalobu zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania.

Od 1. júla 1999 nie je medzi podnecovateľom a Okresným úradom v Galante žiadny pracovnoprávny vzťah.

Rozšírenie podnetu o namietanie porušenia práv podnecovateľa podľa čl. 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd nepripustil uznesením č. k. III. ÚS 4/01-30   z 23. marca 2001.

Obaja účastníci súhlasili s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   v jednom   zo   svojich   prvých   rozhodnutí   sp.   zn.   II.   ÚS   12/93 vyslovil: „Právo na prácu nemožno chápať ako právo na konkrétnu prácu, na ktorú má občan príslušnú kvalifikáciu.“ Tohto právneho názoru sa ústavný súd pridržiaval aj neskoršie   v rozhodnutí   sp.   zn.   II.   ÚS   47/98.   Právu   na   prácu   teda   nezodpovedá povinnosť zamestnávateľa prijať konkrétneho uchádzača o zamestnanie na konkrétne pracovné miesto. Pri výbere z uchádzačov o zamestnanie však zamestnávateľ nemôže postupovať v rozpore s čl. 12 ods. 2 ústavy.

Ak bol uchádzač o zamestnanie v minulosti prepustený pre závažné a opätovné porušenie pracovnej disciplíny, predstavuje to dostatočný dôvod pre jeho opätovné neprijatie   do   pracovného   pomeru   u toho   istého   zamestnávateľa.   Postup   Okresného úradu   v Galante   preto   nebol   svojvoľný   ani   diskriminačný.   Nič   nenaznačuje,   že Okresný úrad v Galante neprijal podnecovateľa do zamestnania na ním požadované miesto z dôvodov uvedených v čl. 12 ods. 2 ústavy. Okresný úrad v Galante naviac ponúkal   podnecovateľovi   prijatie   do   zamestnania   na   miesto   zodpovedajúce   jeho kvalifikácii, ktoré však tento, i keď zdôvodnene, neprijal.

Preto   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   je   uvedené   vo   výrokovej   časti   tohto rozhodnutia.