SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 398/2015-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s., Panónskacesta 16, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Matulník, advokát,s. r. o., Kýčerského 5, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr.Michal Matulník, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodcovskýmrozsudkom Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného spoločnosťouObchodný súd s. r. o., Banská Bystrica sp. zn. OS 41/2014 zo 4. júna 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s., o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľačl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na inú právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)rozhodcovským rozsudkom Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu, zriadenéhospoločnosťou Obchodný súd s. r. o., Banská Bystrica (ďalej len „rozhodcovský súd“)sp. zn. OS 41/2014 zo 4. júna 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola napadnutým rozsudkom zaviazaná zaplatiťsvojmu obchodnému partnerovi prisúdenú istinu s príslušenstvom.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta argumentujúc skutkovými okolnosťami prípaduviaceré pochybenia rozhodcovského súdu v konaní a v odôvodnení napadnutéhorozhodnutia, z ktorých potom následne odvodzuje aj porušenie svojich v sťažnostioznačených práv.
Sťažovateľka citujúc judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa na rozhodcovskékonanie je toho názoru, že zásady formulované rozhodnutiami ústavného súdu dodržanéneboli, a preto sa domnieva, že „je namieste, aby do tohto procesu aktívne zasiahol aj ústavný súd“, aj keď na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) podalažalobu o zrušenie napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu. Tento návrh však bol, akouvádza sťažovateľka v sťažnosti, rozsudkom okresného súdu sp. zn. 64 Cb 96/2014z 21. novembra 2014 zamietnutý. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)rozsudkom sp. zn. 43 Cob 51/2015 z 21. mája 2015 potvrdil odvolaním napadnutý rozsudokokresného súdu.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že„Základné právo Sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na pokojné užívanie svojho majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd Obchodný súd s.r.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, sp. zn. OS 41/2014 zo dňa 04.06.2014 porušené boli.
2. Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd Obchodný súd s.r.o... sp. zn. OS 41/2014 zo dňa 04.06.2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Rozhodcovský súd Obchodný súd s.r.o.,... je povinný uhradiť na účet advokátskej kancelárie JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o... trovy právneho zastúpenia vo výške 340,89 €.“.
II.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že jeho uznesením sp. zn. I. ÚS 554/2014zo17. septembra 2014 bola sťažnosť sťažovateľky smerujúca proti napadnutému rozsudkurozhodcovského súdu odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jejprerokovanie z dôvodu, že žalobou zo 17. júna 2014 sa sťažovateľka na okresnom súdedomáhala zrušenia napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu, o ktorej do dňaprerokovania vtedy prerokúvanej sťažnosti nebolo rozhodnuté. Podľa názoru ústavného súduvysloveného v tomto uznesení, pokiaľ sa sťažovateľka uvedenou žalobou domáhala zrušenianapadnutého rozsudku rozhodcovského súdu, iniciovala tým konanie pred všeobecnýmsúdom, ktorý bude oprávnený a povinný rozhodnúť o ochrane jej práv, a preto nebola danáprávomoc ústavného súdu v tejto veci konať.
Ako už bolo uvedené, okresný súd rozsudkom sp. zn. 64 Cb 96/2014 z 21. novembra2014 predmetnú žalobu zamietol, pričom krajský súd toto rozhodnutie potvrdil rozsudkomsp. zn. 43 Cob 51/2015 z 21. mája 2015, ktorý, ako uvádza sťažovateľka, jej bol doručený3. júna 2015, a preto je toho názoru, že sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudkurozhodcovského súdu podala v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietané porušenieoznačených základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práv podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, k porušeniu ktorých malo dôjsťnapadnutým rozsudkom rozhodcovského súdu.
V súvislosti s napadnutým rozsudkom rozhodcovského súdu ústavný súd upriamujepozornosť na princíp subsidiarity vyplývajúci z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľaktorého systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecnésúdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdulen subsidiárne.
Z princípu subsidiarity okrem iného vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúťochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôdmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jejprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka podaniami zo 17. júna 2014 podalana okresnom súde žalobu o zrušenie napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu, o ktorejbolo rozhodnuté tak, že bola rozsudkom okresného súdu sp. zn. 64 Cb 96/2014z 21. novembra 2014 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 43 Cob 51/2015z 21. mája 2015 zamietnutá.
Ústavný súd konštatuje, že za daného stavu mala sťažovateľka k dispozícii účinnýprávny prostriedok na ochranu namietaného porušenia jej práv, ktorý aj využila, keď podalažalobu o zrušenie napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu, a keďže jej žalobe nebolovyhovené, domáhala sa nápravy v opravnom konaní v rámci riadneho inštančného postupu.
V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosťústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sasťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáhav petite svojej sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05), keď navyše znenie petitusťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný súddôvod spochybňovať.
Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnostisťažovateľky. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosťiba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom), teda lenvo vzťahu k napadnutému rozsudku rozhodcovského súdu.
Ústavný súd na tomto mieste ďalej zdôrazňuje, že sťažovateľka (kvalifikovanezastúpená advokátom) v petite sťažnosti postup krajského súdu (ktorý posudzoval v rámciodvolacieho konania prvostupňové rozhodnutie okresného súdu, ktorého predmetom bolorozhodovanie o žalobe o zrušenie napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu, pozn.)nenapáda, a preto súc viazaný petitom (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) sa konaním naodvolacom súde (a ani jeho rozhodnutím) zaoberať nemohol.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnomprerokovaní vo vzťahu k napadnutému rozsudku rozhodcovského súdu odmietolpre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde).
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bezprávneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi uvedenými v jej petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015