znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 398/2015-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s., Panónskacesta 16, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Matulník, advokát,s. r. o., Kýčerského 5, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr.Michal   Matulník,   vo   veci   namietaného   porušenia   základných   práv   podľa   čl.   20   ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozhodcovskýmrozsudkom   Obchodného   súdu,   stáleho   rozhodcovského   súdu,   zriadeného   spoločnosťouObchodný súd s. r. o., Banská Bystrica sp. zn. OS 41/2014 zo 4. júna 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s., o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2015doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Retail   Value   Stores,   a.   s.   (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľačl. 20 ods. 1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na inú právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)rozhodcovským rozsudkom Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu, zriadenéhospoločnosťou   Obchodný   súd   s.   r.   o.,   Banská   Bystrica   (ďalej   len   „rozhodcovský   súd“)sp. zn. OS 41/2014 zo 4. júna 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola napadnutým rozsudkom zaviazaná zaplatiťsvojmu obchodnému partnerovi prisúdenú istinu s príslušenstvom.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   namieta   argumentujúc   skutkovými   okolnosťami   prípaduviaceré   pochybenia   rozhodcovského   súdu   v   konaní   a   v   odôvodnení   napadnutéhorozhodnutia,   z   ktorých   potom   následne   odvodzuje   aj   porušenie   svojich   v sťažnostioznačených práv.

Sťažovateľka   citujúc   judikatúru   ústavného   súdu   vzťahujúcu   sa   na   rozhodcovskékonanie je toho názoru, že zásady formulované rozhodnutiami ústavného súdu dodržanéneboli, a preto sa domnieva, že „je namieste, aby do tohto procesu aktívne zasiahol aj ústavný súd“, aj keď na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) podalažalobu o zrušenie napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu. Tento návrh však bol, akouvádza   sťažovateľka   v sťažnosti,   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   64   Cb   96/2014z 21. novembra 2014 zamietnutý. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)rozsudkom sp. zn. 43 Cob 51/2015 z 21. mája 2015 potvrdil odvolaním napadnutý rozsudokokresného súdu.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že„Základné právo Sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   základné   právo   vlastniť   majetok   podľa   článku   20   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na pokojné užívanie svojho majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd Obchodný súd s.r.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, sp. zn. OS 41/2014 zo dňa 04.06.2014 porušené boli.

2. Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd Obchodný súd s.r.o... sp. zn. OS 41/2014 zo dňa 04.06.2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Rozhodcovský súd Obchodný súd s.r.o.,... je povinný uhradiť na účet advokátskej kancelárie JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o... trovy právneho zastúpenia vo výške 340,89 €.“.

II.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   jeho   uznesením   sp.   zn.   I.   ÚS   554/2014zo17. septembra 2014 bola sťažnosť sťažovateľky smerujúca proti napadnutému rozsudkurozhodcovského   súdu   odmietnutá   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   na   jejprerokovanie z dôvodu, že žalobou zo 17. júna 2014 sa sťažovateľka na okresnom súdedomáhala   zrušenia   napadnutého   rozsudku   rozhodcovského   súdu,   o ktorej   do   dňaprerokovania vtedy prerokúvanej sťažnosti nebolo rozhodnuté. Podľa názoru ústavného súduvysloveného v tomto uznesení, pokiaľ sa sťažovateľka uvedenou žalobou domáhala zrušenianapadnutého   rozsudku   rozhodcovského   súdu,   iniciovala   tým   konanie   pred všeobecnýmsúdom, ktorý bude oprávnený a povinný rozhodnúť o ochrane jej práv, a preto nebola danáprávomoc ústavného súdu v tejto veci konať.

Ako už bolo uvedené, okresný súd rozsudkom sp. zn. 64 Cb 96/2014 z 21. novembra2014 predmetnú žalobu zamietol, pričom krajský súd toto rozhodnutie potvrdil rozsudkomsp. zn. 43 Cob 51/2015 z 21. mája 2015, ktorý, ako uvádza sťažovateľka, jej bol doručený3. júna 2015, a preto je toho názoru, že sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudkurozhodcovského súdu podala v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným   súdom je sťažovateľkou namietané porušenieoznačených základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práv podľačl. 6   ods.   1   dohovoru   a   čl.   1   dodatkového   protokolu,   k   porušeniu   ktorých   malo   dôjsťnapadnutým rozsudkom rozhodcovského súdu.

V súvislosti s napadnutým rozsudkom rozhodcovského súdu ústavný súd upriamujepozornosť na princíp subsidiarity vyplývajúci z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľaktorého systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecnésúdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdulen subsidiárne.

Z princípu subsidiarity okrem iného vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúťochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôdmôže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jejprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľka   podaniami   zo   17.   júna   2014   podalana okresnom súde žalobu o zrušenie napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu, o ktorejbolo   rozhodnuté   tak,   že   bola   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   64   Cb   96/2014z 21. novembra   2014   v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   43   Cob   51/2015z 21. mája 2015 zamietnutá.

Ústavný súd konštatuje, že za daného stavu mala sťažovateľka k dispozícii účinnýprávny prostriedok na ochranu namietaného porušenia jej práv, ktorý aj využila, keď podalažalobu o zrušenie napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu, a keďže jej žalobe nebolovyhovené, domáhala sa nápravy v opravnom konaní v rámci riadneho inštančného postupu.

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa§ 20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom   na   začatie   konania.   Viazanosťústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   najmä   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sasťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáhav petite svojej sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05), keď navyše znenie petitusťažnosti   vzhľadom   na   kvalifikované   právne   zastúpenie   sťažovateľa   nemá   ústavný   súddôvod spochybňovať.

Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnostisťažovateľky. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosťiba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom), teda lenvo vzťahu k napadnutému rozsudku rozhodcovského súdu.

Ústavný   súd   na   tomto   mieste   ďalej   zdôrazňuje,   že   sťažovateľka   (kvalifikovanezastúpená advokátom) v petite sťažnosti postup krajského súdu (ktorý posudzoval v rámciodvolacieho konania prvostupňové rozhodnutie okresného súdu, ktorého predmetom bolorozhodovanie   o žalobe   o zrušenie   napadnutého   rozsudku   rozhodcovského   súdu,   pozn.)nenapáda, a preto súc viazaný petitom (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) sa konaním naodvolacom súde (a ani jeho rozhodnutím) zaoberať nemohol.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   po   jej   predbežnomprerokovaní   vo   vzťahu   k napadnutému   rozsudku   rozhodcovského   súdu   odmietolpre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde).

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bezprávneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015