znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 398/2011-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., B., a V. K., B., zastúpených advokátom JUDr. K. Ž., T., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 2 a 4 a čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1,   čl. 6 ods. 3 písm. d) a čl. 13, 14, 17 a čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 88/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti obchodnej spoločnosti K., s. r. o., a V. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., a V. K. (ďalej len „sťažovatelia“ alebo „sťažovateľ v prvom a druhom rade“), v ktorej namietajú porušenie čl. 2 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojich základných práv podľa   čl.   20   ods.   1,   2   a   4   a   čl.   35   ods.   1   a   2,   čl.   46   ods.   1,   2   a   3   a   čl.   48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 3 písm. d) a čl. 13, 14, 17 a čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 88/2006.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi v druhom rade bola 18. októbra 2006 na okresnom súde podaná obžaloba pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   na   strane   4   až   10   podrobne   opisujú   skutkový   stav v súvislosti s vedeným trestným konaním na okresnom súde pod sp. zn. 1 T/88/06 a tiež predchádzajúci   postup   Ministerstva   životného   prostredia   Slovenskej   republiky,   orgánov činných   v   trestnom   konaní   a   iných   orgánov   verejnej   moci   a   správnych   orgánov v Slovenskej republiky od roku 1990 v ich záležitosti a domnievajú sa, že nezákonným postupom   týchto orgánov a nerešpektovaním   Trestného   zákona a   nariadení Európskeho spoločenstva došlo k porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1, 2 a 4 ústavy a základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 a 2 ústavy,   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   až   3   ústavy   a   práva   na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na vypočutie svedkov podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru, ako aj práv   podľa   čl.   13,   14,   17   a čl.   18   dohovoru   a   práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1 dodatkového protokolu, a tiež k porušeniu čl. 2 ods. 1 ústavy a čl. 152 ods. 4 ústavy.

Súčasne namietajú nedostatočné odôvodnenie a nezákonnosť rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 287/2011 z 21. júna 2011, s ktorým nesúhlasia, pretože je v rozpore s judikatúrou ústavného súdu, a v závere žiadajú, aby ústavný súd vyslovil, že

„Základné právo obvineného V. K. na trestné konanie bez prieťahov bolo porušené v rozpore s Čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

...   Slovenská   republika   porušila   základné   právo   obžalovaného   spôsobom nezlučiteľným z čl. 6 ods. 1 čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru… keď obvinenému a neskoršie   obžalovanému   v   štádiu   vyšetrovania   a   ani   v   priebehu   súdneho   konania neumožnila od roku 2002 vypočuť zamestnankyňu Ministerstva životného prostredia SR ako svedkyňu,   ktorej   výpoveď   v   rozhodujúcej   miere   bola   dôvodom   opakovaného   trestného stíhania a obžaloby V. K. ako konateľa spoločnosti K. s. r. o.

… Právo na spravodlivé súdne konanie Čl. 6 ods. 1 E. dohovoru a právo účastniť sa na správe vecí verejných upravené v Čl. 2 ods. I Ústavy SR bolo obmedzené účelovým trestným konaním v rozpore s § 3 ods. 1, 2, § 4 písm. a), b) zákona č. 140/1961 Zb., Čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a ČI. 18 E. Dohovoru.

… Práva obžalovaného v trestnom konaní 1 T 88/2006 boli obmedzené spôsobom nezlučiteľným so zárukami upravenými v čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d), č1. 13, č1. 14, č1. 17, čl. 18, Čl. 1 Protokolu č. 12 E. dohovoru a čl. 152 ods. 4 Ústavy)...

… Slovenská republika je povinná uhradiť sťažovateľovi v prvom a druhom rade trovy súdneho konania v sume 437 €... na účet advokáta JUDr. K. Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.

…   Slovenská   republika   porušila   právo   sťažovateľa   v   prvom   a   druhom   rade spôsobom nezlučiteľným s Čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho dohovoru a čl. 20 ods. 1, 2, 4, Čl. 35 ods. 1 ods. 2 Ústavy SR...

Slovenská republika je povinná uhradiť spoločnosti K. s. r. o. finančnú náhradu rovnajúcu sa súčtu zisku, ktorý spoločnosť K. s. r. o.   dosiahla od roku 2003 do 2009 za export umelo odchovaných exemplárov...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len   o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

1. Sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy v trestnom konaní a spôsob vedenia hlavných pojednávaní zo strany okresného súdu, na ktorých sú porušované ich označené práva podľa ústavy a dohovoru. Námietku zbytočných prieťahov spájajú s neefektívnou činnosťou   konajúceho   súdu   (prvostupňového   súdu)   pri   zabezpečovaní účasti   kľúčových svedkov   obžaloby   na   hlavnom   pojednávaní   a   tiež   tvrdia,   že   bolo   porušené   ich   právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru.Ústavný   súd   zistil,   že   tieto   námietky   sťažovateľov   sú   totožné   s   námietkou sťažovateľa v druhom rade, ktoré posudzoval ústavný súd už v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 287/2011 a odmietol ich uznesením 21. júna 2011. V tomto konaní odmietol jeho sťažnosť pre neprípustnosť, pretože podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   keďže   nepodal   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy predsedovi okresného súdu.

V reakcii na toto uznesenie ústavného súdu sťažovateľ v druhom rade uvádza, že ústavný   súd   v   tejto   veci   nepostupoval   v   zmysle   judikatúry   ústavného   súdu   a   jeho rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a tvrdí, že „nemohol využiť opravné prostriedky, na ktoré poukázal súd v uznesení III.ÚS 287/2011-15 nakoľko zákon č. 757/2004 neoprávňuje predsedu súdu, aby rozhodol o primeranej finančnej náhrade v súvislosti so spôsobenou ujmou vo veci porušenia práva sťažovateľa na konanie bez nedôvodných prieťahov“.

Ústavný súd však nie je toho názoru ako sťažovateľ. Uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 287/2011 z 21. júna 2011 je vydané v súlade s jeho judikatúrou a je tiež riadne   odôvodnené.   Keďže   sťažovateľ   ho   však   nerešpektoval,   hoci   bolo   konečné,   proti nemu nebolo možné podať opravný prostriedok (jeho právny zástupca prevzal uznesenie 8. augusta 2011) a napriek poučeniu ústavného súdu nepodal túto sťažnosť predsedníčke okresného súdu   do 21. septembra 2011, musel ústavný súd odmietnuť jeho sťažnosť pre neprípustnosť podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Obdobne   ústavný   súd   sťažovateľom   pripomína,   že   vo   veci   iného   namietaného porušenia základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   T   88/2006,   vychádzajúc z   ústavného   princípu   subsidiarity   svojej   právomoci   vo   vzťahu   k   všeobecným   súdom vyplývajúceho   z   čl.   127   ods.   1   ústavy,   ich   sťažnosť   odmietol   pre   nedostatok   svojej právomoci, čo urobil až dvakrát, a to v konaniach vedených pod sp. zn. III. ÚS 229/09 z 28. júla 2009 a sp. zn. II. ÚS 528/2010 z 9. decembra 2010, pričom sťažovatelia tieto rozhodnutia ústavného súdu vôbec nerešpektujú a opätovne sa obrátili so sťažnosťou na ústavný súd 6. septembra 2011.

V týchto rozhodnutiach ústavný súd uviedol, že trestné konanie je od svojho začiatku až   po   jeho   koniec   procesom,   v   ktorom   sa   v   rámci   vykonávania   jednotlivých   úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia.

Bude vecou nadriadených súdov, aby posúdili argumentáciu sťažovateľa a vyvodili z   nej   závery,   ak   sťažovateľ   v   druhom   rade   využije   aj   riadne   a   mimoriadne   opravné prostriedky v trestnom konaní, čo zatiaľ zo sťažnosti nevyplýva.

Okrem   toho   mohol   ústavný   súd   odmietnuť   sťažnosť   sťažovateľov   aj   pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde alebo podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde   (obdobne   napr.   III.   ÚS   129/09),   keďže   sťažovatelia   nesúhlasia   s   odôvodnením rozhodnutia ústavného súdu a domáhajú sa jeho preskúmania. O tom, že proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok   (čl. 133 ústavy), bol sťažovateľ v druhom rade predtým riadne poučený vo viacerých rozhodnutiach ústavného súdu.

Napokon   vo   vzťahu   k   podaniu   sťažnosti   sťažovateľa   v   prvom   rade   ústavný   súd uvádza, že v predmetnom trestnom konaní sťažovateľ v prvom rade nevystupuje ani ako obžalovaný, ani ako poškodený a ani ako iný účastník trestného konania, preto sťažnosť sťažovateľa v prvom rade odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú neoprávnenou osobou (obdobne ako vo veci sp. zn. II. ÚS 528/2010).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2011