znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 398/09-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2010 v senáte zloženom   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Ľubomíra   Dobríka prerokoval sťažnosť A. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 25/06 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 25/06   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   25/06 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť A. B. trovy konania v sume 444,03 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a tri centy) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. Č., H.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 398/09-12 zo 16. decembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   A.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 25/06.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3990/09 z 8. januára 2010 doručeným ústavnému súdu 14. januára 2010, v ktorom okrem iného uviedol:

«V   danom   prípade   sa   navrhovateľ   domáhal   vyporiadania   bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

K priebehu konania (t. j. uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie konania dosiaľ):

Dňa   24.   02.   2006   bol   súdu   doručený   návrh   na   začatie   konania   v   právnej   veci navrhovateľa:   T.   Š.,   proti   odporcovi:   A.   B.   Dňa   14.   03.   2006   výzva   adresovaná navrhovateľovi. Dňa 14. 03. 2006 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 03. 04. 2006 navrhovateľ doručil súdu žiadaný rozvodový rozsudok. Dňa 04. 04. 2006 záznam o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 05. 06. 2006 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania. Dňa 13. 07. 2006 súd nariadil termín pojednávania na deň 28. november 2006. Dňa 07. 11. 2006 doučené podanie - doplnenie návrhu právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 22. 11. 2006 doručené podanie odporcu. Dňa 28. 11. 2006 doručené ospravedlnenie odporcu. Dňa 28. 11. 2006 faxom doručené lekárske potvrdenie odporcu. Dňa 28. 11. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 09. január 2007. Dňa 09. 01. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 06. február 2007. Dňa 18. 01. 2007 doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 06. 02. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 20.   apríl 2007,   nakoľko odporca bude mimo územia Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky bude prítomný odo dňa 15. 04. 2007. Dňa 09. 02. 2007 súd uznesením č. k. 11 C 25/2006-4 nariadil znalecké dokazovanie. Dňa 28. 02. 2007 záznam o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 15. 03. 2007 vytýčený termín pojednávania na deň 20. 04. 2007. Dňa 10. 04. 2007 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa.   Dňa   11.   04.   2007   doručil   súdu   právny   zástupca   odporcu   žiadosť   o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Dňa 20. 04. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že bude vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Dňa 20. 04. 2007 pokyn na zaslanie spisu znalcovi. Dňa 20. 06. 2007 doručený znalecký posudok. Dňa 19. 07. 2007 pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom. Dňa 17. 08.   2007   doručené   podanie   právneho   zástupcu   odporcu.   Dňa   22.   08.   2007   doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 25. 03. 2008 žiadosť právneho zástupcu odporcu o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 05. 06. 2008 súd zaslal kópiu podania právneho zástupcu navrhovateľa na vyjadrenie súdnemu znalcovi. Dňa 05. 06. 2008 bol vytýčený termín pojednávania na deň 22. 09.2008. Dňa 08. 09. 2008 doručené podanie súdneho znalca. Dňa 22. 09. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 21. november 2008. Dňa 22. 09. 2008 výzva adresovaná Daňovému úradu B. Dňa 07. 10. 2008 výzva adresovaná Daňovému úradu B. Dňa 09. 10. 2008 doručené podanie Daňového úradu B. Dňa 21. 11. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 09. február 2009. Dňa 15. 12. 2008 výzva súdu adresovaná súdnemu znalcovi. Dňa 09. 02. 2009 doručené ospravedlnenie odporcu - neúčasť na pojednávaní z dôvodu predloženia dohody navrhovateľom dňa 06. 02. 2009. Dňa 09. 02. 2008 faxom doručená   žiadosť   právneho   zástupcu   navrhovateľa   o   odročenie   termínu   pojednávania, doplnené originálom dňa 09. 02. 2009. Dňa 09. 02. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na neurčito. Dňa 18. 02.   2009   doručený   znalecký   posudok.   Dňa   02.   04.   2009   bol   predmetný   spis   pridelený novému zákonnému sudcovi. Dňa 29. 07. 2009 súd uznesením, č. k. 11 C 25/2006-293 priznal súdnemu znalcovi znalečné. Dňa 29. 07. 2009 súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie   k   znaleckému   posudku.   Dňa   24.   08.   2009   doručené   vyjadrenie   právneho zástupcu odporcu.

V danom prípade neboli zistené žiadne prekážky postupu konania v súlade s ust. § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

Tunajší súd v danej veci odo dňa 19. 07. 2007 do 05. 06. 2008, odo dňa 09. 02. 2009 do 29. 07. 2009, odo dňa 9. 07. 2009 do dnešného dňa nevykonal žiadny procesný úkon, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným   personálnym   obsadením   sudcov   na   civilnom   úseku   tunajšieho   súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „11 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 11 C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

V danom prípade prieťahy v konaní neboli spôsobené účastníkom konania na strane navrhovateľa. Avšak možno konštatovať, že prieťahy boli spôsobené tak zo strany súdu ako aj zo strany účastníka konania na strane odporcu, a to neúčasťou na niektorých termínoch pojednávania.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpil k sledovaniu veci a požiadal som   zákonnú   sudkyňu   o   konanie   vo   veci   tak,   aby   k   ďalším   prieťahom   v   konaní nedochádzalo.   Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia   resp.   jednotlivých   obchodných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní a tento bol čiastočne   spôsobený   aj   navrhovateľom.   S   poukazom   na   uvedené   objektívne   dôvody,   za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy   a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.»

Obdobné procesné úkony, ktoré označil okresný súd vo svojom vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.

Právny   zástupca   sťažovateľa   sa   k   vyjadreniu   okresného   súdu   vyjadril   podaním z 19. januára 2010, v ktorom zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03),   pričom   „tento   účel   možno   dosiahnuť   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (I. ÚS 76/03, II. ÚS 157/02). K vytvoreniu „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   142/03)   ústavný   súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je nárok sťažovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ústavný súd konštatuje, že takéto spory sú síce svojou povahou náročnejšie na dokazovanie, pretože treba zistiť okruh veci patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu zániku a zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z § 150 Občianskeho zákonníka, najmä   pokiaľ   ide   o   komplexnosť   vyporiadania   tohto   majetkového   spoločenstva,   ale   na druhej strane však ide o konanie, ktoré nie je právne zložité. Uplatňovanie tejto úpravy je stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku   postupu   a   prerokovania   takých   majetkových   sporov.   Okresný   súd   vo   svojom vyjadrení tiež neuviedol, že by v danom prípade bol doterajší priebeh konania ovplyvnený zložitosťou tejto veci.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol v konaní veľmi aktívny, žiadal okresný súd, aby vo veci konal, a podal i sťažnosť na prieťahy v konaní.

Zo spisu okresného súdu síce vyplýva, že sťažovateľ podal aj návrh na mimosúdne urovnanie sporu 9. januára 2007 a že okresný súd musel odročiť na žiadosť účastníkov aj pojednávanie určené na 9. február 2009, ale tieto skutočnosti nemali podľa ústavného súdu výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania. Obdobne nemala na priebeh konania vplyv jedna neúčasť sťažovateľa na pojednávaní 28. novembra 2006 (ospravedlnil sa z dôvodu, že bol hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení). Okresný súd vo svojom vyjadrení síce uviedol, že vznik prieťahov bol čiastočne spôsobený sťažovateľom - jeho neprítomnosťou na pojednávaniach, avšak tieto neúčasti vôbec nekonkretizoval, preto jeho námietku ústavný súd po preskúmaní spisu neakceptoval.

3.   Pri   hodnotení   doterajšieho   postupu   okresného   súdu   v   namietanom   konaní poukazuje ústavný súd na to, že i keď okresný súd nariadil viaceré pojednávania a tiež znalecké dokazovanie, sám však vo svojom vyjadrení priznal, že „od 19. 07. 2007 do 05. 06. 2008, odo dňa 09. 02. 2009 do 29. 07. 2009, odo dňa 9. 07. 2009 do dnešného dňa nevykonal   žiadny   procesný   úkon“.   Toto   obdobie   spolu   22   mesiacov   preto   ústavný   súd vyhodnotil   ako   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu,   ktoré   malo   nepriaznivý   vplyv   na doterajší priebeh konania a na vznik zbytočných prieťahov v ňom.

Vyjadrenie   okresného   súdu,   v   ktorom   poukázal   na nedostatočné   obsadenie   súdu, ústavný   súd   nemohol   akceptovať,   pretože   v   súlade   s   ustálenou   judikatúrou (napr. I. ÚS 35/03, I. ÚS 179/03) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôže   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. I. ÚS 64/00, II. ÚS 4/03).

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc z uvedeného dospel   ústavný súd   k názoru, že doterajším   postupom okresného   súdu   v   konaní,   ktoré   je   na   ňom   vedené   pod   sp.   zn.   11   C   25/06,   došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   §   56   ods.   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume 6 500 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že „nečinnosť okresného   súdu   a   prieťahy   v   konaní   okrem   podstatnej   miery   právnej   neistoty“ mu „spôsobujú ujmu nemožnosti disponovať so svojím vlastníctvom“.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (napr. I. ÚS 15/02, IV. ÚS 84/02).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. 11 C 25/06 (takmer štyri roky), berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť,   že   konanie   vo   veci   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   1   500   €   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. Č. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania za tri úkony právnej pomoci v sume 444,03 €, ktoré aj bližšie špecifikoval.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov konania   nepresahuje   sumu   vypočítanú   ústavným   súdom   podľa   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), teda neodporuje vyhláške, a preto sťažovateľovi priznal požadovanú sumu 444,03 €.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 26. januára 2010