SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 397/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosti Univerzity Komenského v Bratislave, Šafárikovonámestie 6, Bratislava, zastúpenej BARKOCI law firm, s. r. o., Námestie slobody 28,Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Stanislav Barkoci, vo vecinamietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 S 34/2015-47z 18. februára 2015 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 33/2015-55z 20. februára 2015 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti Univerzity Komenského v Bratislave vedené Ústavným súdomSlovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 5850/2015 a sp. zn. Rvp 6308/2015 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 397/2015.
2. Sťažnosti Univerzity Komenského v Bratislave o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. apríla 2015doručené sťažnosti Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len „sťažovateľka“)vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), č. k. 5 S 34/2015-47 z 18. februára 2015a č. k. 2 S 33/2015-55 z 20. februára 2015.
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka je v zmysle § 5 ods. 1 prvej vetyzákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o vysokých školách“) verejnoprávnainštitúcia zriadená zákonom a ako taká sa vyznačuje osobitným okruhom činnostia podporuje plnenie štátnych, resp. iných verejných úloh, pričom je financovaná čiastočnezo štátnych prostriedkov a vo svojej činnosti podlieha štátnemu rezortu. Ako samosprávnainštitúcia je sťažovateľka zameraná na vlastné záležitosti, pričom rozsah jej samosprávnejpôsobnosti je vymedzený zákonom (zákonom o vysokých školách) a konkretizovanývnútornými predpismi sťažovateľky, ktorými je aj viazaná.
Vo veci sťažnosti vedenej pôvodne pod sp. zn. Rvp 5850/2015 sťažovateľka uviedla,že rozhodnutím dekana Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenskéhov Bratislave č. ŠO 1097/2014 D IV/8 z 9. decembra 2014 bolo študentovi uložené disciplinárne opatrenie, a to vylúčenie zo štúdia, proti ktorému tentopodal v zmysle § 72 ods. 6 zákona o vysokých školách v spojení s čl. 11 ods. 1 vnútornéhopredpisu č. 8/2008 disciplinárneho poriadku Univerzity Komenského v Bratislavepre študentov (ďalej len „disciplinárny poriadok“) žiadosť o preskúmanie rozhodnutiao uložení disciplinárneho opatrenia (ďalej len „žiadosť“). Rektor Univerzity Komenskéhov Bratislave rozhodnutím č. OŠV 162/2015 D IV/7 z 15. januára 2015 žiadosť zamietola rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia potvrdil. Následne sa dotknutý študentpodaním žaloby v správnom súdnictve 10. februára 2015 obrátil na krajský súd a žiadalpreskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia sťažovateľky. Súčasne s podaním žaloby požiadal oodklad vykonateľnosti označeného rozhodnutia, o ktorom krajský súd rozhodol uznesenímč. k. 5 S 34/2015-47 z 18. februára 2015 tak, že odložil vykonateľnosť označenéhorozhodnutia.
Obdobne z opisu skutkového stavu v sťažnosti pôvodne vedenej na ústavnom súdepod sp. zn. Rvp 6308/2015 vyplýva, že podala žalobu proti rozhodnutiusťažovateľky č. OŠV 254/2015DIV/8 zo 17. januára 2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť opreskúmanie rozhodnutia dekana Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UniverzityKomenského v Bratislave č. ŠO 1096/2014DIV/8 z 9. decembra 2014 o uloženídisciplinárneho opatrenia vylúčenia zo štúdia menovanej študentke. Súčasne so žaloboupodala návrh na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutéhorozhodnutia, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. 2 S 33/2015-55 z 20. februára2015 tak, že návrhu vyhovel.
Krajský súd označené rozhodnutia odôvodnil takto:«Krajský súd v Bratislave považoval dôvody uvedené v žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti vo výroku identifikovaných rozhodnutí za opodstatnené, keďže okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca vo výraznom zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov v súvislosti s úspešným absolvovaním štyri a polročného štúdia na vysokej škole. Krajský súd v Bratislave zároveň zohľadnil skutočnosť, že žalobca bol študentom záverečného 5. ročníka, absolvoval všetky skúšky požadované pre tento ročník, k ukončeniu vysokoškolského štúdia mu chýbalo iba absolvovanie štátnych skúšok a obhájenie diplomovej práce a predtým nebol nikdy disciplinárne postihnutý. Krajský súd v Bratislave preto postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením a rozhodol o žiadosti žalobcu spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.“ (uznesenie z 18. februára 2015, č. k. 5 S 34/2015-47).
„Krajský súd v Bratislave považoval dôvody uvedené v žiadosti žalobkyne o odklad vykonateľnosti vo výroku identifikovaných rozhodnutí za opodstatnené, keďže okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí žalobkyni závažná ujma spočívajúca vo výraznom zásahu do jej práv a oprávnených záujmov v súvislosti s úspešným absolvovaním štyri a pol ročného štúdia na vysokej škole. Krajský súd v Bratislave zároveň zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa bola študentkou záverečného 5. ročníka, absolvovala všetky skúšky požadované pre tento ročník, k ukončeniu vysokoškolského štúdia jej chýbalo iba absolvovanie štátnych skúšok a obhájenie diplomovej práce a predtým nebola nikdy disciplinárne postihnutá. Nevyhovenie odkladu vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí by malo za následok aj vznik majetkovej ujmy spočívajúcej v odobratí sirotského dôchodku priznaného žalobkyni rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10. 10. 2013, nakoľko by prestala spĺňať jednu z podmienok pre jeho vyplácanie, ktorou je Štatút študentky. Z uvedených dôvodov je žiaduce pozastaviť účinky napadnutých rozhodnutí tak, aby nedošlo k vzniku nezvrátiteľných skutočností a k vzniku závažnej ujmy, ktorú by si žalobkyňa v prípade úspechu vo veci mohla uplatňovať titulom náhrady škody. Krajský súd v Bratislave preto postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením a rozhodol o žiadosti žalobkyne spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.“ (uznesenie z 20. februára 2015, č. k. 2 S 33/2015- 55).»
V tomto postupe krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 5 S 34/2015a sp. zn. 2 S 33/2015 vidí sťažovateľka porušenie svojho základného práva na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to najmä z týchtodôvodov (totožných pre obe spojené konania, pozn.):
- z uznesenia o odložení vykonateľnosti rozhodnutia nie je zrejmé, či bolavykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia odložená v zmysle § 250c ods. 1Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) alebo podľa § 250c ods. 2 OSP.Konajúcim súdom nie je jasne stanovené, akým režimom sa vo vzťahu k uzneseniuo odložení vykonateľnosti rozhodnutia má sťažovateľ spravovať, v dôsledku čoho jeuznesenie o odložení vykonateľnosti rozhodnutia zmätočné a v rozpore so zákonom;
- s poukazom na § 250c ods. 1 OSP sťažovateľka uviedla, že v zmysle tohtoustanovenia môže súd rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia orgánu verejnejsprávy za súčasného splnenia viacerých podmienok, a to žalobca s podaním žiadostio odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu podal súčasne žalobu o preskúmaniejeho zákonnosti; rozhodnutie, ktorého odklad vykonateľnosti navrhovateľ žiada, je súdnevykonateľné; okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma;rozhodnutie, ktorého odklad vykonateľnosti navrhovateľ žiada, nie je vylúčené zo súdnehoprieskumu. Sťažovateľka je súčasne toho názoru, že pri rozhodnutiach, ktorýchvykonateľnosť bola uzneseniami krajského súdu odložená, je vykonateľnosť pojmovovylúčená, pretože ide o rozhodnutie v statusovej veci, účastníkovi nie je ukladaná žiadnapovinnosť ani oprávnenie. Preto je vylúčené aj povolenie odkladu vykonateľnosti súdomv správnom súdnictve. Sťažovateľka tiež vidí pochybenie v úvahe krajského súdu o danostihrozby závažnej ujmy, ktorú podľa jej názoru ani jeden zo študentov dostatočnenekonkretizoval a nezdôvodnil, a obdobnú výhradu vyslovila aj voči uzneseniam krajskéhosúdu, ktorý tak mal rozhodnúť o odklade vykonateľnosti bez toho, že by bolo zrejmé, ktorépráva by mali byť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia ohrozené,bez preukázania závažnosti takejto hrozby.
S poukazom na § 59 ods. 6, § 66 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. c) a § 69 ods. 3zákona o vysokých školách je sťažovateľka toho názoru, že krajský súd ju označenýmiuzneseniami o odklade vykonateľnosti rozhodnutia de facto zaviazal konať v rozpore s jejvnútornými predpismi, ale aj inými všeobecne záväznými predpismi, zasiahol do jejautonómnej pôsobnosti, „vnútil“ jej niesť zodpovednosť za kritizované a postihovanékonanie študenta, ktoré bolo v zmysle príslušných právnych predpisov postihnuté danýmdisciplinárnym opatrením. Krajský súd tak zároveň zasiahol do pôsobnosti, práva povinností sťažovateľky a poprel princípy autonómie, sústavy akademických slobôd, práva povinností sťažovateľky a zabránil napĺňaniu základného poslania vysokých škôl.Ako uviedla, „odložením vykonateľnosti rozhodnutia hrozí závažná ujma na práve Sťažovateľovi, nakoľko Uznesením o odložení vykonateľnosti rozhodnutia konajúci súd opätovne priznal Žalobcovi status študenta, čo je však predmetom konania vo veci samej (predčasne rozhodol o veci, ktorá je predmetom konania vo veci samej). Neprípustnosť odkladu vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí vyplýva aj zo skutočnosti, že ak by konajúci súd vo veci samej napadnuté rozhodnutia zrušil (považoval by tieto rozhodnutia za rozhodnutia v rozpore so zákonom), Žalobca by opäť nadobudol status študenta a zároveň by si mohol voči Sťažovateľovi uplatňovať náhradu škody, ktorá mu zrušenými rozhodnutiami bola spôsobená. Naopak, ak súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia, Žalobca môže naďalej študovať, zložiť štátne skúšky, riadne skončiť štúdium a získať zodpovedajúci vysokoškolský titul ešte predtým, ako súd rozhodne vo veci samej. V takomto prípade, ak by súd zamietol Žalobu vo veci samej, vznikla by paradoxná situácia, že študent, ktorému bolo v súlade s právnymi predpismi uložené disciplinárne opatrenie vylúčenie zo štúdia (rozhodnutie zákonné a právoplatné), by napriek tomu, v dôsledku odloženia vykonateľnosti rozhodnutia, ukončil štúdium a získal zodpovedajúci titul v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Absurdnosť tejto situácie spočíva najmä v konflikte dvoch právnych skutočností (uloženie disciplinárneho opatrenia vylúčenie zo štúdia vs. ukončenie štúdia a získanie vysokoškolského titulu v súlade s právnymi predpismi) a absencii právnej úpravy odňatia vysokoškolských titulov.
Vzhľadom na skutočnosť, že Žalobca je študentom druhého ročníka magisterského štúdia, a s prihliadnutím na časové rozpätie trvania súdnych konaní, je pravdepodobné, že k ukončeniu vysokoškolského štúdia Žalobcu dôjde skôr, ako k právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci samej.“.
Sťažovateľka poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 327/2010, konkrétnena jeho názor, že „Základným účelom odkladu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje... Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia závisí od úvahy súdu. To však neznamená, že takéto rozhodnutie nemusí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy) a môže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 ústavy). Aj na vydanie rozhodnutie o odklade vykonateľnosti v rámci sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.“.
Vo svojich sťažnostiach sťažovateľka ďalej dôvodila, že krajský súd sa v uznesenío odložení vykonateľnosti rozhodnutia „v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami Žalobcu, bez toho, aby svoje rozhodnutie bližšie odôvodnil, nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako vec právne posúdil. Uznesenie o doložení vykonateľnosti rozhodnutia nielen že nemá zákonný podklad, ale nenapĺňa ani zákonné požiadavky vyhotovenia súdnych rozhodnutí uvedené v ust. § 169 ods. 1, § 167 ods. 2 a § 157 ods. 2 OSP... Krajský súd rozhodol o odložení vykonateľnosti na základe voľnej úvahy bez toho, aby jednoznačne špecifikoval ustanovenie OSP na základe ktorého rozhodol, bez toho aby rešpektoval zákonné limity vymedzené v ustanovení § 250c OSP, a to výlučne len na základe tvrdení Žalobcu, pričom práve zo Žaloby a jej príloh vyplýva, že jednotlivé podmienky na vydanie Uznesenia o odložení vykonateľnosti neboli naplnené.“. V smere požiadavky riadneho odôvodnenia súdnehorozhodnutia a práva účastníka konania vyjadriť sa ako súčasti práva na spravodlivé súdnekonanie sťažovateľka poukázala tiež na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské právavo veciach Niedröst-Huber v. Švajčiarsko (1997-I, s. 108, bod 33), Mantovanelliv. Francúzsko (1997-II, s. 436, bod 24), Krčmár v. Česká republika (bod 42), Orhovenv. Belgicko, Feldbrugge v. Holandsko, ako aj na nálezy ústavného súdu, napr. vo veciachIII. ÚS 60/04, III. ÚS 36/2010, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 296/09 či III. ÚS 311/07.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnostína ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:„I.
1. Krajský súd v Bratislave postupom a uznesením zo dňa 18.02.2015 č. k. 5S/34/2015-47 p o r u š i l základné právo Univerzity Komenského v Bratislave na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/34/2015-47 zo dňa 18.02.2015 zrušuje.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II.
1. Krajský súd v Bratislave postupom a uznesením zo dňa 20.02.2015 č. k. 2S/33/2015-55 p o r u š i 1 základné právo Univerzity Komenského v Bratislave na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/33/2015-55 zo dňa 20.02.2015 zrušuje.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavnýsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátubez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorýchnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (m. m. IV. ÚS 292/04).
2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa ustanovenia § 112 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiťna spoločné konanie veci, ktoré u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenia o spojení vecí, v súlades citovaným ustanovením § 31a zákona o ústavnom súde je však možné v konanípred ústavným súdom použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenia § 112 ods. 1OSP.
Zo spisov ústavného súdu sp. zn. Rvp 5850/2015 a Rvp 6308/2015 vyplýva, žesťažnosti spolu skutkovo súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov, sťažovateľka je zastúpenárovnakým právnym zástupcom a v každej sťažnosti sa na obdobnom skutkovom základe stotožnou právnou argumentáciou namieta porušenie označených práv. Sťažnosti sú poformálnej a obsahovej stránke s výnimkou označenia napadnutých rozhodnutí krajskéhosúdu a účastníkov v konaní pred všeobecným (správnym) súdom na strane žalobcu (kdežalovanou je sťažovateľka v oboch prípadoch) celkom identické.
Prihliadajúc na uvedené ústavný súd v súlade so zásadou procesnej ekonómiea v súlade s ustanovením § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSProzhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2.2 K dôvodom odmietnutia sťažností
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásenýverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesuv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickejspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného životaúčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmomspoločnosti.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o vysokých školách verejná vysoká škola je verejnoprávnaa samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jejnázov, začlenenie (§ 2 ods. 13) a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jejzriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.
Podľa § 5 ods. 2 zákona o vysokých školách o organizácii a činnosti verejnej vysokejškoly rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy(§ 7).
Podľa čl. 3 ods. 1 vnútorného predpisu č. 10/2008 štatút Univerzity Komenskéhov Bratislave v znení dodatkov č. 1 až 3 (ďalej len „štatút UK“) UK je verejnoprávnaa samosprávna inštitúcia, ktorá slobodne uskutočňuje tvorivú vedeckú, vzdelávaciu,umeleckú a kultúrnu činnosť (§ 4 ods. 1 zákona o vysokých školách). Vzdelávacia činnosťna UK je založená na poznatkoch vedy a techniky vrátane výsledkov vlastného vedeckéhobádania. UK sa významne podieľa na rozvoji vedy, vzdelanosti a kultúry v Slovenskejrepublike (pozri https://uniba.sk/fileadmin/ruk/legislativa/2014/Vp_2014_19.pdf – štatútškoly).
Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, sťažovateľka ako orgán verejnej správy(§ 244 ods. 2 OSP) namietajúc síce porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavytvrdí nezákonný zásah „do pôsobnosti, práv a povinností Sťažovateľa a tak poprel princípy autonómie, sústavy akademických slobôd, práv a povinností Sťažovateľa a zabránil tak napĺňaniu základného poslania vysokých škôl“, ku ktorému malo dôjsť uzneseniamikrajského súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutí vydaných sťažovateľkou v správnom(disciplinárnom) konaní.
Ako z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, namietať porušenie svojichzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd formou sťažnostipodanej ústavnému súdu môžu iba fyzické alebo právnické osoby.
Rovnako podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osobaalebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo inýmzásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práva slobôd nerozhoduje iný súd.
Právomoc zverená zákonom orgánu verejnej správy nie je základným právompožívajúcim ústavnú ochranu. Orgán verejnej správy, hoci je právnickou osoboua je spôsobilým účastníkom súdneho konania, nie je a nemôže byť nositeľomzákladných práv alebo slobôd, preto ani nemôže relevantne účinne tvrdiť ich porušenie (m.̶m. III. ÚS 239/2015).
Ako jednoznačne z ich obsahu vyplýva, rozhodnutiami, proti ktorým sťažnosťsťažovateľky smeruje, sú rozhodnutia o povolení odkladu vykonateľnosti správnehorozhodnutia podľa § 250c ods. 1 OSP.
Podľa § 250c ods. 1 OSP žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosťrozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosťúčastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak byokamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátunevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.
Odklad vykonateľnosti rozhodnutia upravený v piatej časti Občianskeho súdnehoporiadku (správne súdnictvo) predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok v správnomsúdnictve, keďže v správnom súdnictve nie je možné vydať predbežné opatreniepodľa druhej hlavy druhej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 246c ods. 1 prvá vetaOSP).
V konaní o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia stačí, že žalobca osvedčí,že hrozí vážna ujma. Vyjadrenie žalovaného správneho orgánu zákon pre toto konanienevyžaduje. Vyplýva to jednak zo samého účelu správneho súdnictva – ktorým je ochranapred nezákonnými správnymi rozhodnutiami, ako aj zo skutočnosti, že správny orgán akodruhý účastník konania v správnom súdnictve nie je nositeľom základných práv, ktoré byvydaním rozhodnutia o povolení odkladu vykonateľnosti ním vydaného rozhodnutia mohlibyť dotknuté. Platí to aj pre spoločenské záujmy, ktoré správny orgán realizuje a hájina základe, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje namožnosť oboch študentov riadne ukončiť štúdium pred tým, ako súdy právoplatne rozhodnúo tom, či ňou vydané rozhodnutia boli alebo neboli vydané v súlade so zákonom, ústavnýsúd poukazuje na to, že neexistencia zákonnej úpravy „odňatia vysokoškolského diplomu(titulu)“ nemôže byť na ťarchu študentom vysokej školy.
Základným účelom odkladu vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je ochranatoho, kto o jeho vydanie žiada, avšak súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odkladevykonateľnosti správneho rozhodnutia neporušil aj základné právo hmotného charakterutretích osôb. Aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutiasúdom sú totiž kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať napr. zákonný podklad (čl. 2ods. 2 ústavy) a nemôže byť prejavom svojvôle [(čl. 1 ods. 1 ústavy) m. m. I. ÚS 23/01].
Ústavný súd zastáva názor, že uznesenia krajského súdu sú odôvodnené štandardnea sú založené na skutočnostiach uvedených žalobcami v ich žalobách, pričom spĺňajúuvedené požiadavky kladené na rozhodnutie o povolení odkladu vykonateľnosti podľa§ 250c ods. 1 OSP.
Aj keď rozhodovanie a rozhodnutie o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutiasúdom možno vzhľadom na už uvedené považovať za súčasť základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ústavy, predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd jevšak také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v ďalšom súdnomkonaní podľa § 247 a nasl. OSP (t. j. piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdnehoporiadku), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnutév Občianskom súdnom poriadku v spojitosti s odkladom vykonateľnosti rozhodnutiasprávneho orgánu (m. m. I. ÚS 46/2000).
Hoci Občiansky súdny poriadok proti uzneseniu, ktorým bol povolený odkladvykonateľnosti správneho rozhodnutia podľa § 250c ods. 1 OSP, nepripúšťa opravnýprostriedok, nevylučuje, aby ho na návrh alebo z vlastného podnetu uznesením zrušil tensprávny súd, ktorý ho vydal, ak sa následne v priebehu konania preukáže, že dôvodypre priznanie odkladného účinku neboli dané alebo tieto medzičasom odpadli. Preto másťažovateľka k dispozícii návrh na zrušenie označených uznesení najmä z dôvodu, že nebolinaplnené požiadavky § 250c ods. 1 OSP na ich vydanie. O tomto návrhu je súd, ktorý vydaluznesenie podľa § 250c OSP oprávnený rozhodnúť. Takýto návrh je totiž jediným možnýmspôsobom reakcie iného účastníka konania než žalobcu na možné škodlivé účinkyprávoplatného a vykonateľného správneho rozhodnutia, ktorého zákonnosť je predmetompreskúmania v danom konaní. Aby bol naplnený účel inštitútu odkladu vykonateľnosti, súdv správnom súdnictve totiž rozhoduje na základe momentálne disponibilných tvrdenía písomných dokladov žalobcu, pričom hrozbu ujmy postačuje preukázať, nie je potrebné jupovažovať za dokázanú, t. j. vykonať dokazovanie rešpektujúce zásadu kontradiktórnostikonania. Súd pritom prihliadne aj na ďalšie skutočnosti, ktoré v konaní vyjdú najavo.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažovateľka ako orgán verejnejsprávy nie je nositeľkou základných práv a ľudských slobôd v tejto veci, ktorá sa týkavýkonu jej zverenej právomoci, a nie je ani subjektom oprávneným podľa čl. 127 ods. 1ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde. Navyše, jej sťažnosti smerujú proti rozhodnutiam,ktoré môžu byť v konaní pred všeobecným (správnym) súdom na jej návrh zrušené, pokiaľvyjdú najavo skutočnosti, že závažná ujma žalobcom nehrozila alebo už nehrozí, alebo žeochrana ich práv a oprávnených záujmov povolením odkladu vykonateľnosti predstavujeneprimeraný zásah do iných zákonom chránených záujmov. Ústavný súd preto sťažnostisťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri ich predbežnomprerokovaní.
Keďže ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol, ďalšími nárokmi v nichuvedenými sa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015
: