znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 397/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne   prerokoval   sťažnosti   Univerzity   Komenského   v   Bratislave,   Šafárikovonámestie 6,   Bratislava,   zastúpenej   BARKOCI   law   firm,   s.   r.   o.,   Námestie   slobody   28,Bratislava,   v mene   ktorej   koná   konateľ   a   advokát   JUDr.   Stanislav   Barkoci,   vo   vecinamietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky   a   práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   č.   k.   5   S   34/2015-47z 18. februára   2015   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   č.   k.   2   S   33/2015-55z 20. februára 2015 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   Univerzity   Komenského   v   Bratislave   vedené   Ústavným   súdomSlovenskej   republiky   pod   sp.   zn.   Rvp   5850/2015   a   sp.   zn.   Rvp   6308/2015 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 397/2015.

2. Sťažnosti Univerzity Komenského v Bratislave o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. apríla 2015doručené   sťažnosti   Univerzity   Komenského   v   Bratislave   (ďalej   len   „sťažovateľka“)vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), č. k. 5 S 34/2015-47 z 18. februára 2015a č. k. 2 S 33/2015-55 z 20. februára 2015.

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka je v zmysle § 5 ods. 1 prvej vetyzákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o   vysokých   školách“)   verejnoprávnainštitúcia   zriadená   zákonom   a   ako   taká   sa   vyznačuje   osobitným   okruhom   činnostia podporuje plnenie štátnych, resp. iných verejných úloh, pričom je financovaná čiastočnezo štátnych prostriedkov a vo svojej činnosti podlieha štátnemu rezortu. Ako samosprávnainštitúcia je sťažovateľka zameraná na vlastné záležitosti, pričom rozsah jej samosprávnejpôsobnosti   je   vymedzený   zákonom   (zákonom   o   vysokých   školách)   a   konkretizovanývnútornými predpismi sťažovateľky, ktorými je aj viazaná.

Vo veci sťažnosti vedenej pôvodne pod sp. zn. Rvp 5850/2015 sťažovateľka uviedla,že rozhodnutím dekana Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenskéhov   Bratislave   č.   ŠO   1097/2014   D   IV/8   z   9.   decembra   2014   bolo   študentovi uložené disciplinárne opatrenie, a to vylúčenie zo štúdia, proti ktorému tentopodal v zmysle § 72 ods. 6 zákona o vysokých školách v spojení s čl. 11 ods. 1 vnútornéhopredpisu   č.   8/2008   disciplinárneho   poriadku   Univerzity   Komenského   v   Bratislavepre študentov   (ďalej   len   „disciplinárny   poriadok“)   žiadosť   o   preskúmanie   rozhodnutiao uložení disciplinárneho opatrenia (ďalej len „žiadosť“). Rektor Univerzity Komenskéhov Bratislave rozhodnutím č. OŠV 162/2015 D IV/7 z 15. januára 2015 žiadosť zamietola rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia potvrdil. Následne sa dotknutý študentpodaním žaloby v správnom súdnictve 10. februára 2015 obrátil na krajský súd a žiadalpreskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia sťažovateľky. Súčasne s podaním žaloby požiadal oodklad vykonateľnosti označeného rozhodnutia, o ktorom krajský súd rozhodol uznesenímč.   k.   5   S   34/2015-47   z   18.   februára   2015   tak,   že   odložil   vykonateľnosť   označenéhorozhodnutia.

Obdobne z opisu skutkového stavu v sťažnosti pôvodne vedenej na ústavnom súdepod sp. zn. Rvp 6308/2015 vyplýva, že podala žalobu proti rozhodnutiusťažovateľky č. OŠV 254/2015DIV/8 zo 17. januára 2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť opreskúmanie   rozhodnutia   dekana   Fakulty   matematiky,   fyziky   a   informatiky   UniverzityKomenského   v   Bratislave   č.   ŠO   1096/2014DIV/8   z   9.   decembra   2014   o   uloženídisciplinárneho opatrenia vylúčenia zo štúdia menovanej študentke. Súčasne so žaloboupodala návrh   na   odklad   vykonateľnosti   žalobou   napadnutéhorozhodnutia, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. 2 S 33/2015-55 z 20. februára2015 tak, že návrhu vyhovel.

Krajský súd označené rozhodnutia odôvodnil takto:«Krajský súd v Bratislave považoval dôvody uvedené v žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti vo výroku identifikovaných rozhodnutí za opodstatnené, keďže okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca vo výraznom zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov v súvislosti s úspešným absolvovaním štyri a polročného   štúdia   na   vysokej   škole.   Krajský   súd   v   Bratislave   zároveň   zohľadnil skutočnosť, že žalobca bol študentom záverečného 5. ročníka, absolvoval všetky skúšky požadované   pre   tento   ročník,   k   ukončeniu   vysokoškolského   štúdia   mu   chýbalo   iba absolvovanie   štátnych   skúšok   a   obhájenie   diplomovej   práce   a   predtým   nebol   nikdy disciplinárne postihnutý. Krajský súd v Bratislave preto postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením a rozhodol o žiadosti žalobcu spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.“ (uznesenie z 18. februára 2015, č. k. 5 S 34/2015-47).

„Krajský súd v Bratislave považoval dôvody uvedené v žiadosti žalobkyne o odklad vykonateľnosti vo výroku identifikovaných rozhodnutí za opodstatnené, keďže okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí žalobkyni závažná ujma spočívajúca vo výraznom zásahu do jej práv a oprávnených záujmov v súvislosti s úspešným absolvovaním štyri a pol ročného štúdia na vysokej škole. Krajský súd v Bratislave zároveň zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa bola študentkou záverečného 5. ročníka, absolvovala všetky skúšky požadované pre tento ročník, k ukončeniu vysokoškolského štúdia jej chýbalo iba absolvovanie štátnych skúšok a obhájenie diplomovej práce a predtým nebola nikdy disciplinárne postihnutá. Nevyhovenie odkladu vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí by malo za následok aj vznik majetkovej ujmy spočívajúcej v odobratí sirotského dôchodku priznaného žalobkyni rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10. 10. 2013, nakoľko by prestala spĺňať jednu z podmienok pre jeho vyplácanie, ktorou je Štatút študentky. Z uvedených dôvodov je žiaduce pozastaviť účinky napadnutých rozhodnutí tak, aby nedošlo k vzniku nezvrátiteľných skutočností a k vzniku závažnej ujmy, ktorú by si žalobkyňa v prípade úspechu vo veci mohla   uplatňovať   titulom   náhrady   škody. Krajský   súd   v Bratislave   preto   postupoval v súlade   s citovaným   zákonným   ustanovením   a   rozhodol   o   žiadosti   žalobkyne   spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.“ (uznesenie z 20. februára 2015, č. k. 2 S 33/2015- 55).»

V tomto postupe krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 5 S 34/2015a sp. zn. 2 S 33/2015 vidí sťažovateľka porušenie svojho základného práva na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to najmä z týchtodôvodov (totožných pre obe spojené konania, pozn.):

-   z   uznesenia   o   odložení   vykonateľnosti   rozhodnutia   nie   je   zrejmé,   či   bolavykonateľnosť   žalobou   napadnutého   rozhodnutia   odložená   v   zmysle   §   250c   ods.   1Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   alebo   podľa   §   250c   ods.   2   OSP.Konajúcim   súdom   nie   je   jasne   stanovené,   akým   režimom   sa   vo   vzťahu   k   uzneseniuo odložení   vykonateľnosti   rozhodnutia   má   sťažovateľ   spravovať,   v   dôsledku   čoho   jeuznesenie o odložení vykonateľnosti rozhodnutia zmätočné a v rozpore so zákonom;

-   s   poukazom   na   §   250c   ods.   1   OSP   sťažovateľka   uviedla,   že   v   zmysle   tohtoustanovenia môže súd rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia orgánu verejnejsprávy   za   súčasného   splnenia   viacerých   podmienok,   a   to   žalobca   s   podaním   žiadostio odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu podal súčasne žalobu o preskúmaniejeho zákonnosti; rozhodnutie, ktorého odklad vykonateľnosti navrhovateľ žiada, je súdnevykonateľné;   okamžitým   výkonom   napadnutého   rozhodnutia   hrozí   závažná   ujma;rozhodnutie, ktorého odklad vykonateľnosti navrhovateľ žiada, nie je vylúčené zo súdnehoprieskumu.   Sťažovateľka   je   súčasne   toho   názoru,   že   pri   rozhodnutiach,   ktorýchvykonateľnosť   bola   uzneseniami   krajského   súdu   odložená,   je   vykonateľnosť   pojmovovylúčená, pretože ide o rozhodnutie v statusovej veci, účastníkovi nie je ukladaná žiadnapovinnosť ani oprávnenie. Preto je vylúčené aj povolenie odkladu vykonateľnosti súdomv správnom súdnictve. Sťažovateľka tiež vidí pochybenie v úvahe krajského súdu o danostihrozby   závažnej   ujmy,   ktorú   podľa   jej   názoru   ani   jeden   zo   študentov   dostatočnenekonkretizoval a nezdôvodnil, a obdobnú výhradu vyslovila aj voči uzneseniam krajskéhosúdu, ktorý tak mal rozhodnúť o odklade vykonateľnosti bez toho, že by bolo zrejmé, ktorépráva   by   mali   byť   okamžitým   výkonom   napadnutého   rozhodnutia   ohrozené,bez preukázania závažnosti takejto hrozby.

S poukazom na § 59 ods. 6, § 66 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. c) a § 69 ods. 3zákona o vysokých školách je sťažovateľka toho názoru, že krajský súd ju označenýmiuzneseniami o odklade vykonateľnosti rozhodnutia de facto zaviazal konať v rozpore s jejvnútornými   predpismi,   ale   aj   inými   všeobecne   záväznými   predpismi,   zasiahol   do   jejautonómnej   pôsobnosti,   „vnútil“   jej   niesť   zodpovednosť   za   kritizované   a   postihovanékonanie študenta, ktoré bolo v zmysle príslušných právnych predpisov postihnuté danýmdisciplinárnym   opatrením.   Krajský   súd   tak   zároveň   zasiahol   do   pôsobnosti,   práva povinností sťažovateľky a poprel princípy autonómie, sústavy akademických slobôd, práva povinností sťažovateľky a zabránil napĺňaniu základného poslania vysokých škôl.Ako uviedla, „odložením vykonateľnosti rozhodnutia hrozí závažná ujma na práve Sťažovateľovi,   nakoľko   Uznesením   o   odložení   vykonateľnosti   rozhodnutia   konajúci   súd opätovne priznal Žalobcovi status študenta, čo je však predmetom konania vo veci samej (predčasne rozhodol o veci, ktorá je predmetom konania vo veci samej). Neprípustnosť odkladu vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí vyplýva aj zo skutočnosti, že ak by konajúci súd   vo   veci   samej   napadnuté   rozhodnutia   zrušil   (považoval   by   tieto   rozhodnutia za rozhodnutia   v   rozpore   so   zákonom),   Žalobca   by   opäť   nadobudol   status   študenta a zároveň by si mohol voči Sťažovateľovi uplatňovať náhradu škody, ktorá mu zrušenými rozhodnutiami bola spôsobená. Naopak, ak súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia, Žalobca môže naďalej študovať, zložiť štátne skúšky, riadne skončiť štúdium a získať zodpovedajúci vysokoškolský titul ešte predtým, ako súd rozhodne vo veci samej. V takomto prípade, ak by súd zamietol Žalobu vo veci samej, vznikla by paradoxná situácia, že študent, ktorému bolo v   súlade   s   právnymi   predpismi   uložené   disciplinárne   opatrenie   vylúčenie   zo   štúdia (rozhodnutie zákonné a právoplatné), by napriek tomu, v dôsledku odloženia vykonateľnosti rozhodnutia, ukončil štúdium a získal zodpovedajúci titul v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Absurdnosť tejto situácie spočíva najmä v konflikte dvoch právnych skutočností (uloženie disciplinárneho opatrenia vylúčenie zo štúdia vs. ukončenie štúdia a získanie vysokoškolského titulu v súlade s právnymi predpismi) a absencii právnej úpravy odňatia vysokoškolských titulov.

Vzhľadom na skutočnosť, že Žalobca je študentom druhého ročníka magisterského štúdia, a s prihliadnutím na časové rozpätie trvania súdnych konaní, je pravdepodobné, že k ukončeniu vysokoškolského štúdia Žalobcu dôjde skôr, ako k právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci samej.“.

Sťažovateľka poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 327/2010, konkrétnena   jeho   názor,   že „Základným   účelom   odkladu   vykonateľnosti   súdneho   rozhodnutia   je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho,   proti   komu   takéto   rozhodnutie   smeruje...   Rozhodnutie   o   odklade   vykonateľnosti rozhodnutia závisí od úvahy súdu. To však neznamená, že takéto rozhodnutie nemusí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy) a môže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 ústavy). Aj na vydanie rozhodnutie o odklade vykonateľnosti v rámci sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.“.

Vo svojich sťažnostiach sťažovateľka ďalej dôvodila, že krajský súd sa v uznesenío odložení vykonateľnosti rozhodnutia „v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami Žalobcu, bez toho, aby svoje rozhodnutie bližšie odôvodnil, nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako vec právne posúdil. Uznesenie o doložení vykonateľnosti   rozhodnutia nielen že nemá zákonný podklad, ale nenapĺňa ani zákonné požiadavky vyhotovenia súdnych rozhodnutí uvedené v ust. § 169 ods. 1, § 167 ods. 2 a § 157 ods. 2 OSP... Krajský súd rozhodol o odložení vykonateľnosti na základe   voľnej   úvahy   bez   toho,   aby   jednoznačne   špecifikoval   ustanovenie   OSP na základe   ktorého   rozhodol,   bez   toho   aby   rešpektoval   zákonné   limity   vymedzené v ustanovení § 250c OSP, a to výlučne len na základe tvrdení Žalobcu, pričom práve zo Žaloby a jej príloh vyplýva, že jednotlivé podmienky na vydanie Uznesenia o odložení vykonateľnosti   neboli   naplnené.“. V   smere   požiadavky   riadneho   odôvodnenia   súdnehorozhodnutia a práva účastníka konania vyjadriť sa ako súčasti práva na spravodlivé súdnekonanie sťažovateľka poukázala tiež na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské právavo veciach   Niedröst-Huber   v.   Švajčiarsko   (1997-I,   s.   108,   bod   33),   Mantovanelliv. Francúzsko (1997-II, s. 436, bod 24), Krčmár v. Česká republika (bod 42), Orhovenv. Belgicko, Feldbrugge v. Holandsko, ako aj na nálezy ústavného súdu, napr. vo veciachIII. ÚS 60/04, III. ÚS 36/2010, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 296/09 či III. ÚS 311/07.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnostína ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:„I.

1.   Krajský   súd   v   Bratislave   postupom   a   uznesením   zo   dňa   18.02.2015   č.   k. 5S/34/2015-47 p o r u š i l základné právo Univerzity Komenského v Bratislave na súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/34/2015-47 zo dňa 18.02.2015 zrušuje.

3.   Krajský   súd   v   Bratislave   je   povinný   nahradiť   Sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II.

1.   Krajský   súd   v   Bratislave   postupom   a   uznesením   zo   dňa   20.02.2015   č.   k. 2S/33/2015-55 p o r u š i 1 základné právo Univerzity Komenského v Bratislave na súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/33/2015-55 zo dňa 20.02.2015 zrušuje.

3.   Krajský   súd   v   Bratislave   je   povinný   nahradiť   Sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavnýsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátubez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorýchnemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhyzjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (m. m. IV. ÚS 292/04).

2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ustanovenia § 112 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiťna spoločné konanie veci, ktoré u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.

Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenia   o   spojení   vecí,   v   súlades citovaným   ustanovením   §   31a   zákona   o   ústavnom   súde   je   však   možné   v   konanípred ústavným súdom použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenia § 112 ods. 1OSP.

Zo spisov ústavného súdu sp. zn. Rvp 5850/2015 a Rvp 6308/2015 vyplýva, žesťažnosti spolu skutkovo súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov, sťažovateľka je zastúpenárovnakým právnym zástupcom a v každej sťažnosti sa na obdobnom skutkovom základe stotožnou   právnou   argumentáciou   namieta   porušenie   označených   práv.   Sťažnosti   sú   poformálnej a obsahovej stránke s výnimkou označenia napadnutých rozhodnutí krajskéhosúdu a účastníkov v konaní pred všeobecným (správnym) súdom na strane žalobcu (kdežalovanou je sťažovateľka v oboch prípadoch) celkom identické.

Prihliadajúc   na   uvedené   ústavný   súd   v   súlade   so   zásadou   procesnej   ekonómiea v súlade s ustanovením § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSProzhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.2 K dôvodom odmietnutia sťažností

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásenýverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesuv záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickejspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného životaúčastníkov   alebo,   v   rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by,vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmomspoločnosti.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o vysokých školách verejná vysoká škola je verejnoprávnaa samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jejnázov, začlenenie (§ 2 ods. 13) a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jejzriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o vysokých školách o organizácii a činnosti verejnej vysokejškoly rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy(§ 7).

Podľa čl. 3 ods. 1 vnútorného predpisu č. 10/2008 štatút Univerzity Komenskéhov Bratislave   v znení dodatkov   č. 1   až   3 (ďalej len „štatút   UK“) UK   je verejnoprávnaa samosprávna   inštitúcia,   ktorá   slobodne   uskutočňuje   tvorivú   vedeckú,   vzdelávaciu,umeleckú a kultúrnu činnosť (§ 4 ods. 1 zákona o vysokých školách). Vzdelávacia činnosťna UK je založená na poznatkoch vedy a techniky vrátane výsledkov vlastného vedeckéhobádania. UK sa významne podieľa na rozvoji vedy, vzdelanosti a kultúry v Slovenskejrepublike   (pozri   https://uniba.sk/fileadmin/ruk/legislativa/2014/Vp_2014_19.pdf   –   štatútškoly).

Ako   zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   sťažovateľka   ako   orgán   verejnej   správy(§ 244 ods. 2 OSP) namietajúc síce porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavytvrdí nezákonný zásah „do pôsobnosti, práv a povinností Sťažovateľa a tak poprel princípy autonómie, sústavy akademických slobôd, práv a povinností Sťažovateľa a zabránil tak napĺňaniu   základného   poslania   vysokých   škôl“,   ku   ktorému   malo   dôjsť   uzneseniamikrajského súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutí vydaných sťažovateľkou v správnom(disciplinárnom) konaní.

Ako   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   namietať   porušenie   svojichzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd formou sťažnostipodanej ústavnému súdu môžu iba fyzické alebo právnické osoby.

Rovnako podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osobaalebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo inýmzásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práva slobôd nerozhoduje iný súd.

Právomoc   zverená   zákonom   orgánu   verejnej   správy   nie   je   základným   právompožívajúcim   ústavnú   ochranu.   Orgán   verejnej   správy,   hoci   je   právnickou   osoboua je spôsobilým   účastníkom   súdneho   konania,   nie   je   a   nemôže   byť   nositeľomzákladných práv alebo slobôd, preto ani nemôže relevantne   účinne tvrdiť ich porušenie (m.̶m. III. ÚS 239/2015).

Ako   jednoznačne   z   ich   obsahu   vyplýva,   rozhodnutiami,   proti   ktorým   sťažnosťsťažovateľky   smeruje,   sú   rozhodnutia   o   povolení   odkladu   vykonateľnosti   správnehorozhodnutia podľa § 250c ods. 1 OSP.

Podľa   §   250c   ods.   1   OSP   žaloba   nemá   odkladný   účinok   na   vykonateľnosťrozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosťúčastníka   môže   predseda   senátu   uznesením   vykonateľnosť   rozhodnutia   odložiť,   ak   byokamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátunevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.

Odklad vykonateľnosti rozhodnutia upravený v piatej časti Občianskeho súdnehoporiadku (správne súdnictvo) predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok v správnomsúdnictve,   keďže   v   správnom   súdnictve   nie   je   možné   vydať   predbežné   opatreniepodľa druhej hlavy druhej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 246c ods. 1 prvá vetaOSP).

V konaní o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia stačí, že žalobca osvedčí,že hrozí vážna ujma. Vyjadrenie žalovaného správneho orgánu zákon pre toto konanienevyžaduje. Vyplýva to jednak zo samého účelu správneho súdnictva – ktorým je ochranapred nezákonnými správnymi rozhodnutiami, ako aj zo skutočnosti, že správny orgán akodruhý účastník konania v správnom súdnictve nie je nositeľom základných práv, ktoré byvydaním rozhodnutia o povolení odkladu vykonateľnosti ním vydaného rozhodnutia mohlibyť   dotknuté. Platí to   aj pre   spoločenské   záujmy,   ktoré správny orgán   realizuje a hájina základe, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje namožnosť oboch študentov riadne ukončiť štúdium pred tým, ako súdy právoplatne rozhodnúo tom, či ňou vydané rozhodnutia boli alebo neboli vydané v súlade so zákonom, ústavnýsúd poukazuje na to, že neexistencia zákonnej úpravy „odňatia vysokoškolského diplomu(titulu)“ nemôže byť na ťarchu študentom vysokej školy.

Základným účelom odkladu vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je ochranatoho, kto o jeho vydanie žiada, avšak súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odkladevykonateľnosti správneho rozhodnutia neporušil aj základné právo hmotného charakterutretích osôb. Aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutiasúdom sú totiž kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať napr. zákonný podklad (čl. 2ods. 2 ústavy) a nemôže byť prejavom svojvôle [(čl. 1 ods. 1 ústavy) m. m. I. ÚS 23/01].

Ústavný súd zastáva názor, že uznesenia krajského súdu sú odôvodnené štandardnea sú   založené   na   skutočnostiach   uvedených   žalobcami   v   ich   žalobách,   pričom   spĺňajúuvedené   požiadavky   kladené   na   rozhodnutie   o   povolení   odkladu   vykonateľnosti   podľa§ 250c ods. 1 OSP.

Aj keď rozhodovanie a rozhodnutie o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutiasúdom možno vzhľadom na už uvedené považovať za súčasť základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ústavy, predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd jevšak také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v ďalšom súdnomkonaní   podľa   §   247   a   nasl.   OSP   (t.   j.   piatej   časti   druhej   hlavy   Občianskeho   súdnehoporiadku), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnutév Občianskom   súdnom   poriadku   v   spojitosti   s   odkladom   vykonateľnosti   rozhodnutiasprávneho orgánu (m. m. I. ÚS 46/2000).

Hoci   Občiansky   súdny   poriadok   proti   uzneseniu,   ktorým   bol   povolený   odkladvykonateľnosti   správneho   rozhodnutia   podľa   §   250c   ods.   1   OSP,   nepripúšťa   opravnýprostriedok, nevylučuje, aby ho na návrh alebo z vlastného podnetu uznesením zrušil tensprávny súd,   ktorý   ho vydal, ak   sa následne   v priebehu   konania   preukáže,   že dôvodypre priznanie odkladného účinku neboli dané alebo tieto medzičasom odpadli. Preto másťažovateľka k dispozícii návrh na zrušenie označených uznesení najmä z dôvodu, že nebolinaplnené požiadavky § 250c ods. 1 OSP na ich vydanie. O tomto návrhu je súd, ktorý vydaluznesenie podľa § 250c OSP oprávnený rozhodnúť. Takýto návrh je totiž jediným možnýmspôsobom   reakcie   iného   účastníka   konania   než   žalobcu   na   možné   škodlivé   účinkyprávoplatného a vykonateľného správneho rozhodnutia, ktorého zákonnosť je predmetompreskúmania v danom konaní. Aby bol naplnený účel inštitútu odkladu vykonateľnosti, súdv   správnom   súdnictve   totiž   rozhoduje   na   základe   momentálne   disponibilných   tvrdenía písomných dokladov žalobcu, pričom hrozbu ujmy postačuje preukázať, nie je potrebné jupovažovať za dokázanú, t. j. vykonať dokazovanie rešpektujúce zásadu kontradiktórnostikonania. Súd pritom prihliadne aj na ďalšie skutočnosti, ktoré v konaní vyjdú najavo.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   uzavrel,   že   sťažovateľka   ako   orgán   verejnejsprávy nie je nositeľkou základných práv a ľudských slobôd v tejto veci, ktorá sa týkavýkonu jej zverenej právomoci, a nie je ani subjektom oprávneným podľa čl. 127 ods. 1ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde. Navyše, jej sťažnosti smerujú proti rozhodnutiam,ktoré môžu byť v konaní pred všeobecným (správnym) súdom na jej návrh zrušené, pokiaľvyjdú najavo skutočnosti, že závažná ujma žalobcom nehrozila alebo už nehrozí, alebo žeochrana ich práv a oprávnených záujmov povolením odkladu vykonateľnosti predstavujeneprimeraný zásah do iných zákonom chránených záujmov. Ústavný súd preto sťažnostisťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri ich predbežnomprerokovaní.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosti   sťažovateľky   odmietol,   ďalšími   nárokmi   v   nichuvedenými sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015

: