znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 396/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. V., T., pre namietané porušenie jeho základných práv   rozhodnutím   Obvodného   pozemkového   úradu   Martin   č. ObPÚ-2007/00072-SIM z 15. mája 2007, rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 23 Sp 26/2007-26, 5007200399 z 24.   septembra   2007   a   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 2 Sžo 166/2007 z 25. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. V.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2008 doručená   sťažnosť   J.   V.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre   namietané   porušenie   jeho základných   práv   rozhodnutím   Obvodného   pozemkového   úradu   Martin   (ďalej   len „pozemkový úrad“) č. ObPÚ-2007/00072-SIM z 15. mája 2007, rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 Sp 26/2007-26, 5007200399 z 24. septembra 2007 a   rozsudkom   Najvyššieho súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej len „najvyšší   súd“)   sp.   zn. 2 Sžo 166/2007 z 25. júna 2008.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   domáhal   navrátenia vlastníctva   k pozemkom   podľa   zákona   č.   503/2003   Z.   z.   o   navrátení   vlastníctva k pozemkom   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších   predpisov.   V sťažnosti   okrem   iného   uviedol: „Od   Obvodného   pozemkového úradu v Martine... som neočakával priaznivé rozhodnutie v môj prospech. Odvolal som sa na Krajský súd v Žiline, kde som neuspel s tým, že nie som oprávnená osoba. V konaní bolo preukázané, že nie som závetným dedičom, vtedy som ešte nebol na svete, čoho sa pani sudkyňa JUDr. E. Č. dožadovala. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu v Žiline potvrdil s tým, že opravný prostriedok nie je prípustný... Záverom žiadam Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   posúdiť   žalobu   proti   neznámym   páchateľom   násilnej smrti J. K. T.   zo dňa 14. 6. 1938 podľa dostupných písomností a dokladov,   ktoré som predložil   na Obvodný   pozemkový   úrad   v Martine   s postúpením   na   Krajský   súd   v Žiline a následne na Najvyšší súd SR...“

Sťažnosť nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu podľa § 20 a § 50 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predovšetkým z dôvodu, že neobsahovala relevantný petit, ktorý by bol vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, aby mohol byť východiskom   na rozhodnutie   ústavného   súdu   v uvedenej   veci. Z podania,   ale   hlavne z priložených   listinných   dôkazov   bolo   možné   zistiť,   že   sťažovateľ   namietal   označené rozhodnutia pozemkového úradu, krajského súdu a najvyššieho súdu, pričom zároveň žiadal o prešetrenie okolností okolo „násilnej smrti“ svojho príbuzného – J. K. T. Zo sťažnosti však   nebolo   zrejmé,   aké   základné   práva   a slobody   sťažovateľ   namietal,   v čom   videl porušenie práv a aké bolo odôvodnenie jeho návrhu. Zároveň k podaniu nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom tak, ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   v liste   č.   k.   Rvp   15325/08-12   z 29.   októbra   2008   (doručenom 31. októbra 2008) sťažovateľa poučil, aké predpoklady musí spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie   konania   pred   ústavným   súdom,   pričom   ho   upozornil   na   skutočnosť, že jeho sťažnosť   tieto   zákonom   predpísané   náležitosti   nespĺňa.   Vyzval   ho,   aby   v lehote 14 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil (s poučením, ako treba doplnenie   náležitostí   urobiť),   pretože   v opačnom   prípade   môže   ústavný   súd   návrh odmietnuť   (§ 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   Okrem   toho   ho   ústavný   súd   poučil aj o možnosti   ustanoviť   advokáta   v konaní   pred   ústavným   súdom   pri   súčasnom   splnení troch nevyhnutných predpokladov.

Na túto výzvu ústavného súdu sťažovateľ dosiaľ nereagoval.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   bol   upozornený   na možnosť   odmietnutia jeho sťažnosti v prípade jej nedoplnenia v súlade s poučením ústavného súdu, ale aj napriek tomu tak v stanovenej lehote neučinil.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba opravu alebo   doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   jeho   procesnou   povinnosťou   a tiež   v jeho   záujme pokyny ústavného súdu na opravu alebo doplnenie sťažnosti rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 265/05).

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (obdobne   napr.   III. ÚS 334/06, III. ÚS 268/08, III. ÚS 340/08).

Keďže   sťažovateľ   aj   napriek   výzve   na   doplnenie   podania   nepodal   kvalifikovaný návrh na začatie konania, ktorý by spĺňal náležitosti požadované príslušnými ustanoveniami zákona   o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2008