znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 395/2024-61

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Gerom, Štefánikova 217, Bytča, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndob/5/2024 z 26. marca 2024, uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Ndob/23/2024 z 30. apríla 2024 a proti postupu Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/1/2008 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. júna 2024 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 5Ndob/5/2024 z 26. marca 2024 a sp. zn. 1Ndob/23/2024 z 30. apríla 2024. Napadnuté uznesenia navrhuje zrušiť.

2. Okrem toho sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v označenom namietanom konaní konkrétnymi čiastkovými postupmi, resp. nečinnosťou krajského súdu. Súčasťou tejto časti ústavnej sťažnosti je aj návrh, aby krajský súd sťažovateľa odškodnil celkovou sumou 31 500 eur.

3. Sťažovateľ na základe výzvy ústavného súdu doplnil ústavnú sťažnosť podaniami zo 16. júla 2024 a 22. júla 2024.

4. Sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu aj žalovaná podali odvolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cb/1/2008 zo 4. októbra 2023 v spore o zaplatenie 6 190,99 eur s príslušenstvom. V odvolacom konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 2Obo/1/2024 sťažovateľ podal 18. januára 2024 námietku zaujatosti proti sudkyniam JUDr. Miničovej a JUDr. Izakovičovej ako členkám odvolacieho senátu.

5. Námietku proti sudkyni Miničovej sťažovateľ odôvodnil tým, že táto rozhodovala v dovolacích senátoch, a preto nemôže byť zákonnou sudkyňou v odvolacom konaní sp. zn. 2Obo/1/2024.

6. Námietku proti sudkyni Izakovičovej sťažovateľ odôvodnil tým, že táto cielene a vedome kryje od roku 2009 excesy spojené s prideľovaním spisu vo veciach vedených krajským súdom pod sp. zn. 3Cb/4/2008 a sp. zn. 4Cb/1/2008.

7. Sudkyňa Miničová vo svojom vyjadrení aj v predkladacej správe predsedovi najvyššieho súdu uviedla, že v predmetnom spore rozhodovala ako členka dovolacieho senátu vo veciach sp. zn. 1ObdoV/21/2008 a sp. zn. 1ObdoV/36/2009. Najvyšší súd vo výroku I napadnutého uznesenia sp. zn. 5Ndob/5/2004 konanie o vylúčenie menovanej sudkyne zastavil z dôvodu, že predseda najvyššieho súdu ju uznesením sp. zn. KP/12/2024 z 20. marca 2024 z rozhodovania vo veci sp. zn. sp. zn. 2Obo/1/2024 vylúčil.

8. Výrokom II napadnutého uznesenia sp. zn. 5Ndob/5/2004 najvyšší súd rozhodol, že sudkyňa Izakovičová nie je z rozhodovania vylúčená. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľ nepreukázal, že menovaná sudkyňa má nejaký pomer k stranám, ich zástupcom či k veci, ani že by na jej rozhodovaciu činnosť mala v minulosti vplyv tretia osoba. Najvyšší súd uzavrel, že tvrdenia sťažovateľa obsiahnuté v jeho podaniach sú len vo forme ničím nepodložených domnienok, ktoré sa javia byť výsledkom jeho nespokojnosti s predchádzajúcimi rozhodnutiami v jeho veci. Pokiaľ sťažovateľ namietal rozhodovaciu činnosť sudkyne týkajúcu sa posudzovania zákonnosti zloženia senátov, najvyšší súd uviedol, že taký druh námietok je zo zákona vylúčený. V súvislosti s predchádzajúcim návrhom sťažovateľa na začatie disciplinárneho konania (aj) proti tejto sudkyni najvyšší súd konštatoval, že zo žiadnej okolnosti nevyplýva ani len náznak, že by daná okolnosť mala vplyv na rozhodovanie či postup v konaní konkrétnej sudkyne.

9. Reagujúc na námietku zaujatosti sťažovateľa z 18. apríla 2024, ďalším napadnutým uznesením sp. zn. 1Ndob/23/2024 najvyšší súd výrokom I zastavil konanie proti sudkyni Izakovičovej. Dôvodom zastavenia bolo, že sťažovateľ predniesol v časti totožné námietky, ktoré už boli posúdené v rámci konania sp. zn. 5Ndob/5/2024 a tiež predsedom najvyššieho súdu v rámci posúdenia návrhu na začatie disciplinárneho konania. Pokiaľ išlo o novú argumentáciu sťažovateľa o tom, že sudkyňa účelovo nepredložila spis Mestskému súdu Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) (žiadosť o zapožičanie), najvyšší súd uviedol, že na ňu nebolo možné prihliadnuť, pretože sa obsahovo týka procesného postupu v konaní o prejednávanej veci. Navyše, z vyjadrenia sudkyne vyplýva, že mestskému súdu ozrejmila, že spis nie je možné aktuálne zapožičať pre opakujúce sa početné podania námietok zaujatosti a podnetov na disciplinárne konanie, o ktorých musí byť v zmysle príslušného rozvrhu práce rozhodované. Mestský súd toto vyjadrenie akceptoval a pojednávanie odročil.

10. Namietané sudkyne JUDr. Fúrovú a JUDr. Pekarčíkovú najvyšší súd II. výrokom uznesenia sp. zn. 1Ndob/23/2024 z prejednávania a rozhodovania nevylúčil. Sťažovateľ požadoval ich vylúčenie z dôvodu, že ako členky odvolacieho senátu vo veci sp. zn. 2Obo/1/2024 „spoluzabránili“ zapožičaniu spisu mestskému súdu a „spolupodieľali sa“ na tunelovaní majetku v označených exekučných konaniach. Najvyšší súd vo vzťahu k menovaným sudkyniam uviedol, že sťažovateľ ničím nepreukázal ich zaujatosť, jeho argumenty ostali v rovine nepodložených tvrdení a zo spisu ani z ich vyjadrení nevyplývajú dôvody vylúčenia podľa § 49 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len,,CSP“). Najvyšší súd opätovne zdôraznil, že procesný postup v rozhodovacej činnosti nie je dôvodom na vylúčenie sudcu z rozhodovania.

11. Ústavná sťažnosť je rozdelená do dvoch častí. V prvej časti sťažovateľ napáda uznesenia, ktorými najvyšší súd rozhodol o jeho námietkach zaujatosti. Za kľúčovú v celej jeho veci považuje sťažovateľ zaujatosť sudkyne Izakovičovej. Uzneseniu sp. zn. 5Ndob/5/2024 vytýka, že najvyšší súd v ňom vôbec nereagoval na námietky vznesené proti sudkyniam Pekarčíkovej a Fúrovej, hoci tieto vo svojom podaní z 18. januára 2024 a 28. februára 2024 (doplnenie) namietal. Ďalšia argumentácia smeruje proti tomu, že najvyšší súd sa vecne nevysporiadal so všetkými prednesenými dôvodmi vylúčenia sudkyne Izakovičovej. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti rozsiahlo popisuje, ako sa menovaná sudkyňa podieľala na krytí nezákonného prideľovania spisov a systematicky likvidovala zákonné zloženie senátu, ktoré malo v jeho veciach na všeobecných súdoch rozhodovať.

12. V súvislosti s napadnutým uznesením sp. zn. 1Ndob/23/2024 sťažovateľ namieta neprípustnosť I. výroku, ktorým bolo konanie týkajúce sa sudkyne Izakovičovej zastavené. Túto odvíja od nedostatočného odôvodnenia uznesenia sp. zn. 5Ndob/5/2024. Nesprávnosť rozhodnutia najvyššieho súdu o nevylúčení sudkýň Pekarčíkovej a Fúrovej sťažovateľ odôvodňuje tým, že menované sudkyne sa vo svojej rozhodovacej činnosti v období od 16. februára 2007 do 3. júna 2024 odklonili od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu.

13. V druhej časti sťažovateľ zrejme namieta prieťahy v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 4Cb/1/2008, ktoré bolo začaté 25. novembra 1996 a 26. novembra 1996 (pôvodne dve samostatné konania spojené do namietaného konania, pozn.).

14. Sťažovateľ konkrétne namieta, že krajský súd:

- od 8. apríla 2009 do 3. júna 2024 nevydal rozhodnutie v otázke, či odpory žalovaného z 1. marca 2007 a 20. októbra 2008 boli podané včas,

- v čase od 27. mája 2009 do 3. júna 2024 nerozhodol o návrhu odporcu na zrušenie platobného rozkazu,

- od 6. septembra 2012 do 3. júna 2024 nesplnil povinnosť rozhodnúť v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/45/2012 zo 6. septembra 2012.

15. Sťažovateľ uvádza, že opakovane podával predsedovi krajského súdu sťažnosti na prieťahy, ale nedostal na nich odpoveď ani nedošlo k žiadnej náprave. Prieťahy v namietanom konaní považuje za extrémne.

⬛⬛⬛⬛

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

16. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka o porušení práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 5Ndob/5/2024 a sp. zn. 1Ndob/23/2024, ktorými neboli z odvolacieho konania vedeného najvyšším súdom vylúčené sťažovateľom namietané zákonné sudkyne. Ďalšiu časť tvorí námietka o prieťahoch v napadnutom konaní vedenom krajským súdom.

17. Ústavný súd najprv poukazuje na to, že hoci je sťažovateľ zastúpený advokátom, jeho podanie (a doplnenia) aj napriek jeho obsiahlosti je, čo sa týka obsahu, značne chaotické a z hľadiska vecnej argumentácie o porušení základných práv podľa ústavy, listiny a dohovoru sporo odôvodnené. Sťažovateľova nespokojnosť s napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu prezentovaná v ústavnej sťažnosti smeruje predovšetkým k tomu, že najvyšší súd nerozhodol o jeho námietkach spôsobom, ktorý si želal.

18. Najvyšší súd vo vzťahu k vylúčeniu jednotlivých sudkýň jasne sformuloval a zhrnul dôvody na namietané vylúčenie, vyjadrenia jednotlivých sudkýň, následne poukázal na právny základ vylúčenia sudcov, interpretáciu týchto ustanovení, a to aj s poukazom na judikatúru ústavného súdu a ESĽP. Následne uvedené ustanovenia aplikoval na zistený skutkový stav.

19. Prihliadajúc na relevantné časti odôvodnení napadnutých uznesení, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa podanými námietkami zaujatosti dostatočným spôsobom zaoberal a jeho záver o nevylúčení sudkýň JUDr. Izakovičovej, JUDr. Pekarčíkovej a JUDr. Fúrovej z rozhodovania v predmetnej veci s prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľa nemožno považovať za svojvoľný alebo neodôvodnený.

20. Inak povedané, sťažovateľ v konaní nepredložil v rámci odôvodnenia svojej námietky ani v konaní pred ústavným súdom také argumenty, ktoré by mohli byť relevantným dôvodom na vylúčenie menovaných sudkýň z prerokovania a rozhodovania v odvolacom konaní sp. zn. 2Obo/1/2024.

21. V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že námietka zaujatosti nemá slúžiť ani na to, aby strana sporu určovala, kto bude zákonným sudcom v konkrétnej veci bez splnenia zákonných podmienok podľa § 49 a nasl. CSP.

22. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú.

23. Vo vzťahu k časti ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta prieťahy v napadnutom konaní vedenom na krajskom súde, ústavný súd dáva do pozornosti, že posúdenie tejto otázky je predmetom konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 625/2023. V označenom konaní dokonca ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 625/2023-55 zo 7. decembra 2023 prijal ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým konaním na ďalšie konanie.

24. Preto ústavný súd v tejto časti odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 55 písm. b) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2024

Robert Šorl

predseda senátu