znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 395/09-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   16.   decembra 2009   predbežne   prerokoval   sťažnosť   K.   A.,   nar.  ...,   štátneho   občana   Ruskej   federácie, zastúpeného advokátom Mgr. M Š., Ž., vo veci namietaného porušenie jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Sp/83/2009 a jeho uznesením z 13. augusta 2009 v súvislosti s nedodržaním požiadavky bezodkladného rozhodovania o pozbavení osobnej slobody a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. A. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2009 doručená sťažnosť K. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Sp/83/2009 a jeho uznesením z 13. augusta 2009 v súvislosti s nedodržaním požiadavky bezodkladného rozhodovania o pozbavení osobnej slobody.

Podstatou sťažovateľových námietok bolo tvrdenie, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Sp/83/2009 došlo k porušeniu jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru z dôvodu, že o jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície B. (ďalej len „úrad hraničnej a cudzineckej polície“) č. UHCP-144-5/RHCP-BA-OCP-AV-2009 z 26. júna 2009, ktorým bol ako cudzinec zaistený a ktoré znamenalo zásah do jeho osobnej slobody, rozhodol krajský súd až po 31 dňoch, aj keď podľa § 62 ods. 6 zákona č. 48/2002   Z.   z.   o   pobyte   cudzincov   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   pobyte   cudzincov“)   bol   povinný   tak   učiniť bezodkladne.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „šiel osobne 26. júna 2009 na Azylové oddelenie G., kde mal v úmysle požiadať o udelenie azylu. Do G. ho sprevádzala jeho družka, I. K. Z dôvodov,   ktoré   sťažovateľovi   neboli   zo   strany   polície   vysvetlené,   bol   sťažovateľ   po niekoľkých   hodinách   prevezený   na   Oddelenie   cudzineckej   polície   PZ   B.,   kde   mu   bolo vydané rozhodnutie č. p. UHCP-144-5/RHCP-BA-OCP-AV-2009 o zaistení podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov... Na základe tohto rozhodnutia bol sťažovateľ umiestnený v Útvare policajného zaistenia M.

Sťažovateľ 13. júla 2009 podal na Krajský súd v Trnave opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutiu o zaistení. Krajský súd v Trnave 13. augusta 2009 rozhodnutie o zaistení OCP PZ B. potvrdil rozsudkom č. 38 Sp 83/2009-38...

Sťažovateľ podáva sťažnosť pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, pretože ďalší opravný prostriedok - odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky - sa netýka dĺžky konania pred Krajským súdom v Trnave, ale merita veci, pričom táto ústavná sťažnosť je zameraná len a len na dĺžku konania pred Krajským súdom v Trnave. Proti tomuto postupu krajského súdu neexistuje iný opravný prostriedok, ktorý by sťažovateľovi zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytoval a na ktorých použitie by bol sťažovateľ oprávnený podlá osobitných predpisov...

Je nesporné, že zaistenie podľa § 62 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a následné umiestnenie v zariadení (Útvare policajného zaistenia M.) podľa § 62 ods. 4 predstavuje pozbavenie slobody v zmysle článku 5 ods. 4 Dohovoru. To konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. I. ÚS 6/07-52 z 10. apríla 2008...

V už spomenutom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 6/07-52 sa uvádza,   že   je   možné   a   primerané   súdne   preskúmanie   pozbavenia   slobody   sťažovateľa vykonať v lehote pätnástich dní.

Sme toho názoru, že ani lehota 15 dní, ktorú pre rozhodnutie súdu o zákonnosti zaistenia uviedol Ústavný súd v náleze č. I. ÚS 6/07-52 nemusí byť dostatočne rýchla v zmysle článku 5 ods. 4 Dohovoru.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva... napr. rozsudok Sakik a iní proti Turecku (sťažnosti č. 0002387 8/94 - 00023883/94), totiž aj preskúmanie rozhodnutia, ktoré   trvalo   12   dní,   nesplnilo   požiadavku   článku   5   ods.   4   Dohovoru   na   urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody.

Na túto skutočnosť bol pri podávaní opravného prostriedku Krajský súd v Trnave osobitne upozornený.

Vzhľadom   na   ustálenú   judikatúru   ESĽP   nie   je   možné   považovať   rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v lehote 31 dní za rozhodnutie spĺňajúce 'požiadavku na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody“.

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Sp/83/2009 porušil právo K.   A.   na   urýchlené   rozhodovanie   o pozbavení   slobody   podľa čl.   5   ods.   4   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. K. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie za porušenie článku 5 ods. 4 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   sume   5   000   EUR   (slovom päťťisic eur), ktoré je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť mu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

K sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril krajský súd prostredníctvom svojej predsedníčky, a to listom sp. zn. Spr 777/09 z 26. novembra 2009 doručeným ústavnému súdu 2. decembra 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Návrh   navrhovateľa:   K.   A.,   nar.  ...,   Štátna   príslušnosť   Ruská   federácia   proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru B., Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej   polície   B.,   Úradu   hraničnej   a   cudzineckej   polície   Ministerstva   vnútra Slovenskej republiky, B., o preskúmanie rozhodnutia č. ÚHCP-144-5/RHCP-BA-OCP-AV- 2009 zo dňa 26. 6. 2009 bol tunajšiemu súdu doručený dňa 16. júla 2009 a v ten istý deň bol   pridelený   vyššej   súdnej   úradníčke   na   vykonanie   potrebných   úkonov.   Vyššia   súdna úradníčka   vykonala   prvotné   úkony   a   to   vyžiadanie   originálu   spisového   materiálu   a vyjadrenie k návrhu od odporcu, ktoré žiadala zaslať súdu v lehota 15 dní, bez ktorých nie je možné vec prejednať. Výzva bola expedovaná zo súdu 21. 7. 2009. Dňa 4. 8. 2008 vec prejednávajúca sudkyňa nariadila pojednávanie na deň 13. 8. 2009. Na tomto pojednávaní sudkyňa krajského súdu rozhodla o návrhu navrhovateľa rozsudkom, ktorý bol expedovaný zo súdu dňa 27. 8. 2009. Rozsudok bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený dňa 7. 9. 2009 a následne bolo krajskému súdu doručené odvolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu. Dňa 9. 10. 2009 bol spisový materiál predložený spolu s predkladacou správou Najvyššiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, preto Vám ho v súčasnosti nemôžeme zaslať. Podľa nášho názoru v danom prípade nedošlo k prieťahom v konaní zo strany nášho súdu, keďže bolo postupované v súlade s O. s. p.. O. s. p. neukladá súdu žiadnu lehotu v ktorej   je   nutné   takúto   vec   vybaviť   a   veci   sa   vybavujú   podľa   poradia.   Vzhľadom   na skutočnosť, že v danom prípade išlo o obmedzenie osobnej slobody navrhovateľa, vec sa prejednala prednostne mimo poradia.

Napriek tomu, že spolu s návrhom na preskúmanie rozhodnutia právny zástupca navrhovateľa   doručil   súdu   žiadosť   o   urýchlené   rozhodnutie   v   zmysle   článku   5   ods.   4 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   nie   je   v   technických   ani   v právnych možnostiach krajského súdu vec vybaviť v lehote 8 až 10 dní od napadnutia veci, pretože   k   prejednaniu   veci   je   nevyhnutné   vyjadrenie   odporcu   ako   aj   zadováženie kompletného spisového materiálu od odporcu v zmysle § 250l ods. 2 s použitím § 114 ods. 2 a § 250d ods. 1 O. s. p., ktorý úkon si vyžiada čas najmenej 20 dní.“

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol   o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a   nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

Z citovaného článku jednoznačne vyplýva, že garancie dané dohovorom sa poskytujú každému, kto bol istým spôsobom pozbavený osobnej slobody. Nepôjde teda len o prípady pozbavenia osobnej slobody v súvislosti s uvalením väzby, k uplatneniu ktorej dochádza pri splnení zákonných predpokladov v rámci trestného konania, ale pôjde o akýkoľvek prípad zásahu do osobnej slobody jednotlivca, ktorý bude mať možnosť podať návrh na súdny prieskum   rozhodnutia   týkajúci   sa   tohto   zásahu.   A   keďže   pôjde   o   významný   zásah   do osobnej sféry   tej-ktorej osoby, vo veci konajúci súd musí pri preskúmavaní zákonnosti daného zásahu postupovať s náležitou starostlivosťou a bez akéhokoľvek odkladu.

Podstatnou požiadavkou čl. 5 ods. 4 dohovoru je aj to, aby súd rozhodol „urýchlene“ (speedily).   Prieskumné   súdne   konanie   musí   byť   vedené   v   súlade   s   hmotnoprávnymi a procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a tiež aj v súlade s účelom čl. 5 dohovoru, to znamená s ochranou jedinca proti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie do vyhlásenia rozhodnutia. Z hľadiska rýchlosti konania o pozbavení slobody by malo ísť o lehoty rátané na dni, resp. týždne, nie však už na mesiace (Sanchez – Reisse c. Švajčiarsko, Bezichieri c. Taliansko).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva tiež vyplýva, že aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107, § 55).

Podľa § 62 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť cudzinca na účel

a) výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia...

c)   jeho   vrátenia   podľa   osobitného   predpisu,   ak   neoprávnene   vstúpil   na   územie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.

Podľa § 62 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov zaistený cudzinec môže podať proti rozhodnutiu o zaistení opravný prostriedok na súd do 15 dní od doručenia rozhodnutia o zaistení;   o   opravnom   prostriedku   rozhodne   súd   bezodkladne.   Podanie   opravného prostriedku nemá odkladný účinok.

Z   obsahu   sťažnosti,   k   nej   priložených   písomností,   z   vyjadrenia   predsedníčky krajského súdu, ako aj z predloženej zápisnice z pojednávania konaného 13. augusta 2009 ústavný súd zistil, že 16. júla 2009 bolo krajskému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu úradu hraničnej a cudzineckej polície č. UHCP-144-5/RHCP-BA-OCP-AV-2009 z 26. júna 2009, ktorým bol sťažovateľ podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) zákona o pobyte cudzincov zaistený a podľa § 62 ods. 3 a 4 citovaného zákona umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov M. na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na 180 dní.

Dňa 21. júla 2009, teda už v tretí pracovný deň po doručení opravného prostriedku (16. júla 2009 bol štvrtok), krajský súd zaslal odvolanie sťažovateľa na vyjadrenie úradu hraničnej a cudzineckej polície s tým, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby súčasne predložil na vec sa vzťahujúci spisový materiál. Úrad hraničnej a cudzineckej polície na výzvu krajského súdu v stanovenej lehote reagoval a vyjadrenie predložil krajskému súdu. Následne 4. augusta 2009 krajský súd určil v danej veci termín vyhlásenia rozhodnutia na 13.   august   2009,   keď   uznesením   sp.   zn.   38   Sp/83/2009   napadnuté   rozhodnutie   úradu hraničnej a cudzineckej polície potvrdil a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Ústavný súd po preskúmaní veci konštatuje, že sťažovateľ sa dozvedel o rozhodnutí krajského súdu už 13. augusta 2009 o 11.00 h, keď bolo skončené pojednávanie, na ktorom bola   prítomná   jeho   právna   zástupkyňa   Mgr.   Z.   Š.   Aj   keď   je   pravdou,   že   písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo expedované zo súdu 27. augusta 2009 a právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené až 7. septembra 2009, berúc do úvahy judikatúru ústavného súdu i judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva z hľadiska rýchlosti konania v obdobných veciach   krajský   súd   vykonal   súdny   prieskum   správneho   rozhodnutia   úradu   hraničnej   a cudzineckej polície v takej lehote, ktorá je v danom prípade akceptovateľná.

K tomu ústavný súd s poukazom na námietky sťažovateľa poznamenáva, že v náleze sp. zn. I. ÚS 6/07 z 10. apríla 2008 síce vyslovil, že 15-dňová lehota daná na vyjadrenie odporcovi k opravnému prostriedku nie je primeraná, ale keďže v posudzovanom prípade ústavný súd vyslovil porušenie práva iného sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru najmä preto, že celé konanie posudzované v obdobnej veci krajským súdom trvalo spolu až päť mesiacov a pätnásť dní (od 15. apríla 2005 do 30. septembra 2005), ústavný súd mohol akceptovať argumenty sťažovateľa len čiastočne, o čom svedčí to, že aj v iných prípadoch týkajúcich sa možného porušenia čl. 5 ods. 4 dohovoru ústavný súd podľa okolností daného prípadu viackrát pri posudzovaní včasnosti rozhodovania o zákonnosti a oprávnenosti väzby alebo   pozbavení   slobody   rozhodol,   že   lehota   počítaná   na   dni,   resp.   týždne   je   ústavne akceptovateľná (obdobne napr. m. m. IV. ÚS 30/08, IV. ÚS 62/08 a III. ÚS 330/08), čo v sťažovateľovej veci bolo dodržané.

Vzhľadom   na   uvedené   okolnosti   daného   prípadu   zistené   z   vyjadrení   účastníkov a zo spisu   (okrem   poznámky,   že   krajský   súd   v   danej   veci   nerešpektoval   právny   názor ústavného súdu vyslovený v náleze sp. zn. I. ÚS 6/07 z 10. apríla 2008 o tom, že poskytnutá lehota 15 dní na vyjadrenie k veci odporcovi a zaslanie súvisiaceho spisu je neprimeranou lehotou)   ústavný   súd   nemal   výhrady   k   postupu   krajského   súdu,   keďže   celková   doba od doručenia   opravného   prostriedku   (16.   júl   2009)   po   súdne   preskúmanie   rozhodnutia správneho   orgánu   (13.   august   2009)   nepresiahla   spolu   29   dní   (a   nie   31   dní,   ako   tvrdí sťažovateľ), a to i napriek tomu, že krajský súd poskytol lehotu na vyjadrenie sa k veci odporcovi 15 dní, čo je podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu lehota neprimerane dlhá (nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 6/09 z 10. apríla 2008), považuje ju ústavný súd za primeranú a akceptovateľnú (ak navyše v rámci tejto lehoty došlo k vykonaniu niektorých procesných   úkonov,   ale   najmä   k   následnému   vyhláseniu   rozhodnutia   za   účasti   právnej zástupkyne sťažovateľa, ktorej postavenie sťažovateľ v sťažnosti nespochybnil).

Kritériom rozhodovania ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté   do   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   zaručených základných   práv   alebo   slobôd,   a   v   spojitosti   s   tým   zistenie,   že   v   okolnostiach   daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd (m. m. II. ÚS 193/06, II. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07). Ústavný súd však v danej   veci   nezistil,   že   by   namietaným   postupom   krajského   súdu   došlo   k   takýmto dôsledkom.

Ústavný súd preto po zvážení uvedených skutočností dospel k záveru, že dĺžka doby rozhodovania krajského súdu o opravnom prostriedku sťažovateľa proti rozhodnutiu úradu hraničnej   a   cudzineckej   polície   síce   nebola   optimálna,   avšak   neodôvodňuje   záver   o vyslovení porušenia jeho označeného práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, a z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2009