znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 394/2015-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   augusta   2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Klimom, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom,vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní, ktoré malo byť začaté návrhomodoslaným právnym zástupcom ⬛⬛⬛⬛ na poštovú prepravu 23. marca 2010doporučenou zásielkou pod podacím číslom 74 426 832, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2014doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietanéhoporušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní, ktorémalo byť začaté návrhom odoslaným právnym zástupcom sťažovateľa na poštovú prepravu23. marca 2010 doporučenou zásielkou pod podacím číslom 74 426 832 (ďalej aj „návrhz 23. marca 2010“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„dňa 23.3.2010 podal žalobu na náhradu škody v zmysle Zákona 514/2003 Z. z. v znení   neskorších   zmien   a   doplnkov,   voči   Slovenskej   republike   na   Krajskom   súde v Bratislave I...

Dňa   15.10.2010   vo   veci   podanej   žaloby   zaslal   sťažovateľ   dopyt   na   Krajský   súd Bratislava I a upravil v ňom označenie odporcu...

Krajský súd Bratislava I. vo veci nekonal a na žiadosť sťažovateľa o prešetrenie prieťahov   v   konaní   sťažovateľovi   oznámil,   že   dňa   31.1.2011,   žalobu   zo   dňa   23.3.2010 odstúpil k prejednaniu Okresnému súdu Bratislava I. pod spisovou značkou: 2 C-4/2010. Sťažovateľ neskôr zo dňa 20.1.2012 obrátil sa na predsedu Krajského súdu Bratislava I. a žiadal o prešetrenie dôvodov prieťahov v konaní.

Na žiadosť odpovedala predsedkyňa súdu, ale i podpredseda súdu v rovnakom texte, že žaloba bola odoslaná Okresnému súdu Bratislava I. pod vyššie uvedeným číslom 2 C

-4/2010. Po týchto vyjadrenia sťažovateľ zistil, že sa pod č. j.: 2 C-4/2010, ktorý označila predsedkyňa Krajského súdu ako konanie vo veci žaloby zo dňa 23.3.2010 eviduje u jeho právneho zástupcu spor jeho manželky vo veci žaloby zo dňa 20.12.2010, ktorú rovnako zastupoval právny zástupca JUDr. Klimo, avšak navrhovateľkou bola a nie ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 24.2.2012 sťažovateľ preto oznámil túto skutočnosť jej nesprávneho označenia čísla   sporu,   ktoré   sa   týkalo   inej   žaloby   predsedkyni   Krajského   súdu   a   požiadal   ju o prešetrenie. Táto predmetný list ponechala bez povšimnutia.“

Ďalej sťažovateľ uviedol:

„... na základe vyjadrenia predsedkyne Krajského súdu že žaloba zo dňa 23. 3. 2010 bola pod č. 2 C - 4/2010 odoslaná Okresnému súdu obrátil sa na predsedkyňu Okresného súdu Bratislava I. so žiadosťou o prešetrenie prieťahov v súdnom konaní...

Na túto sťažnosť predsedkyňa Okresného súdu reagovala listom zo dňa 7.3.2012, kde sa odmietla vyjadriť, s vyjadrením,   že nebola k sťažnosti doložená písomná plná moc, napriek tomu, že táto v spore 2 C - 4/2010 bola v spise doložená...

Sťažovateľ   pre   prieťahy   v   súdnom   konaní   podal   sťažnosť   na   Ústavný   súd   SR(v sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavypostupom Okresného súdu Bratislava I, pozn.), ktorý uznesením III US-111/2013 sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že konanie 2 C - 4/2010 označené Krajským súdom   ako   konanie   vo   veci   navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛,   nie   je   pred   Okresným súdom   vedené,   zároveň   sťažovateľa   poučil   o   možnosti   domáhania   sa   nápravy   pred Ústavným súdom SR, ak porušenie jeho základného práva pretrváva...

Sťažovateľ   dňa   7.5.2013   zaslal   Krajskému   súdu   Bratislava   I.   na   predsedkyňu Okresného súdu Bratislava I., ktorá v rozpore s tvrdením predsedkyne Krajského súdu Bratislava I o žalobnom návrhu zo dňa 23.3.2010, tvrdila Ústavnému súdu SR iné než Krajský súd Bratislava I sťažovateľovi, že pod spisovou značkou 2 C - 4/2010 jeho žalobu zo dňa 23.3.2010 neeviduje.“

Napokon sťažovateľ uviedol:„Na preukázanie doručenia žaloby Krajský súd Bratislava I. požadoval doloženie jej textu, s prezenčnou pečaťou súdu. Krajský súd si pritom je vedomí, že takúto pečať by žaloba mohla mať len pri jej podaní do podateľne súdu. Rovnako si je vedomý, že keď sa zásielka ako nedoručená odosielateľovi nevrátila, tak bola doručená !!!

Okrem toho od roku 2010 až do rozhodnutia Ústavného súdu SR sa Krajský súd k doručenej mu korešpondencii správal svojim konaním, ako k doručenej zásielke. Krajský súd požadoval zdokladovanie podacieho listu pošty o odoslaní zásielky súdu. Podací list mu bol doručený, tento však neakceptoval ako doručenie zásielky...

K   podaciemu   listu   uviedol,   že   tento   nepotvrdzuje,   čo   bolo   skutočným   obsahom zásielky. Takéto stanovisko Krajského súdu Bratislava I. je absurdné !!! Prevzatie obsahu v zásielke sa odosielateľovi nijako nedá preukázať v prípade, že ju príjemca popiera. Prečo túto skutočnosť Krajský súd nenamietal v roku 2010???

Zásielka sa považuje za doručenú, ak sa táto odosielateľovi nevrátila. Ak by zásielka nebola doručená, prečo Krajský súd Bratislava I. reagoval na ňu ako na doručenú, keď odpovedal na všetky listové dopyty. Kde založil a zaevidoval list zo dňa 24. 2. 2012?

Sťažovateľ sa pokúsil zreklamovať doručenie odmietanej zásielky avšak bezvýsledne z dôvodu skartácie dodacích dokladov...

Ak by Krajský súd Bratislava I. bol reagoval od roku 2010, tak že by bol odmietal doručenie zásielky, mohol sťažovateľ zásielku reklamovať a preukázať jej doručenie. Na   základe   týchto   skutočností   požiadal   sťažovateľ   Krajský   súd   Bratislava   I. o rekonštrukciu   spisu   tak,   ako   keby   sa   spis   stratil,   Čo   by   vyriešilo   Krajským   súdom spôsobený problém, uplynutia možnosti v zákonnej lehote, domáhať sa žalobného nároku uplatneného žalobou zo dňa 23. 3. 2010

Krajský súd listom zo dňa 9.7.2014 tento návrh odmietol.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:

„Krajský   súd   Bratislava   I.   svojím   viac   ako   (4)   štvorročným   nekonaním   vo   veci podanej žaloby zo dňa 23.3.2010 a reagovaním na dopyty a urgencie tak, ako keby mu bol návrh doručený a následným popieraním doručenia zásielky, porušuje právo sťažovateľa na riadne   a   včasné   prejednanie   a   rozhodnutie   sporu   a   právo   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu priznanú sťažovateľovi článkom 46 ods. 1 Zákonom č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov - Ústavou SR.

Ústavný súd SR zaväzuje Krajský súd Bratislava I. k zrekonštruovaniu súdneho spisu a k pokračovaniu v súdnom konaní bez ďalších prieťahov a rozhodnutiu vo veci. Titulom porušenia sťažovateľových práv počas 4 rokov od podania žalobného návrhu, priznáva sa mu   odškodné   vo   výške   10.000   €   a   úhrada   trov   právneho   zastúpenia   vyčíslená na pojednávaní.“

⬛⬛⬛⬛

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôba právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhupre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základnýmprávom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahomdo takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistírelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom aleboslobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosťsťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).

Podstatou námietok sťažovateľa boli tvrdenia o tom, že postupom krajského súdu voveci jeho návrhu o náhradu škody, ktorý právny zástupca odovzdal na poštovú prepravu23. marca 2010, došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy, pretože krajský súd na základe tohto návrhu vôbec nekonal.

Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ predložil ústavnému súdu fotokópiu poštovéhopodacieho hárku, ktorým preukazuje zaslanie písomnosti na poštovú prepravu. Doporučenázásielka   bola   označená   podacím   číslom   74 426 832   a bola   adresovaná   krajskému   súdu,pričom   odosielateľom   tejto   písomnosti   bol   právny   zástupca   sťažovateľa.   Na   poštovompodacom hárku však nebol uvedený žiadny údaj, ktorý by svedčil o tom, že potvrdzujezaslanie návrhu o náhradu škody, ani jeho prevzatie krajským súdom.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   z   pripojených   príloh   k   sťažnosti   vyplýva,   že   právnyzástupca sťažovateľa podaním z 20. januára 2012 adresovaným predsedovi krajského súdužiadal o prešetrenie prieťahov v súdnom konaní, ktoré identifikoval iba tvrdením, že „dňa 23.3.2010 bola podaná na Váš súd žaloba“.

V súvislosti s uvedeným podpredseda krajského súdu prípisom zo 14. februára 2012právnemu zástupcovi sťažovateľa oznámil, že súdny spis vedený pod sp. zn. 2 C 4/2010 bolpostúpený miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I.

Na uvedený prípis právny zástupca sťažovateľa reagoval podaním, v ktorom okreminého konštatoval, že existujú dve žaloby, prvá z 23. marca 2010, ktorej navrhovateľom je,   a   druhá   z   20.   decembra   2010,   ktorej   navrhovateľkou   je.

Zásadné stanovisko k veci zaujal predseda krajského súdu v prípise z 27. marca 2014adresovanom právnemu zástupcovi sťažovateľa, v ktorom podrobne analyzoval   okolnostidanej veci a okrem iného uviedol:

«Dňa   25.   01.   2012   bola   tunajšiemu   súdu   doručená   Vaša   žiadosť   o   prešetrenie prieťahov v súdnom konaní zo dňa 20. 01. 2012, v ktorej ste uviedli, že vec sa týka podanej žaloby dňa 23. 03. 2010. K uvedenej žiadosti ste však nepriložili fotokópiu tohto návrhu na začatie konania, podaného podľa Vášho tvrdenia dňa 23. 03. 2010, ale k žiadosti zo dňa 20. 01. 2012 ste priložili fotokópiu „dopytu" zo dňa 15. 10. 2010. V predmetnej žiadosti ste neuviedli žiadny základný údaj, ktorým by sa dalo presne špecifikovať súdne konanie. Akých účastníkov konania sa táto vec týka, bolo možné identifikovať len na základe dopytu zo dňa 15. 10. 2010, pričom aj v tomto bola uskutočnená z Vašej strany zmena na strane odporcu. Keďže   Krajský   súd   v   Bratislave   v   danej   dobe   neevidoval   Váš   návrh   na   začatie súdneho konania zo dňa 23. 03. 2010 a vychádzal len z informácií, ktoré ste mu vo svojom podaní zo dňa 20. 01. 2012 poskytli, na základe šetrenia súd vyhodnotil tak, že z Vašej strany došlo k chybe vpísaní (ako to sám uvádzate v dopyte zo dňa 15. 10. 2010), pričom predmetné podanie sa pravdepodobne týkalo súdneho konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2 C 4/2010 vo veci navrhovateľky: ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   Vami   ako   advokátom   proti   odporkyni:   Generálna prokuratúra SR.

Z uvedeného dôvodu ste boli tunajším súdom informovaný, že spisový materiál sp. zn. 2 C 4/2010, bol podľa ustanovenia § 104a) ods. 2 Zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 O. s. p., odstúpený listom zo dňa 31.01. 2011 Okresnému súdu Bratislava I. ako vecne a miestne príslušnému.

Vzhľadom k tomu, že v oboch uvedených prípadoch manželov ⬛⬛⬛⬛ (aj keď ide o rôzne spory - žaloba zo dňa 23. 03. 2010 a vec sp. zn. 2 C 4/2010) vystupujete Vy, ako právny zástupca, je len málo pravdepodobné, že uvedením sp. zn. 2 C 4/2010, vedenej na Okresnom súde Bratislava I., ste danú vec správne nezaradili a bezodkladne po obdržaní odpovede Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 02. 2012 ohľadom Vami podanej žiadosti o prešetrenie sťažnosti, ktorú ste prevzali dňa 20, 12, 2012 o odstúpení spisového materiálu sp. zn. 2 C 4/2010 príslušnému súdu (vec je vedená na tunajšom súde pod Spr. 3082/12) ste nenamietali, že podaná žaloba zo dňa 23. 03. 2010 sa netýka predmetného sporu (vec je vedená na tunajšom súde pod Spr. 2022/2012).

Naopak, v tejto veci ste žiadali označený Okresný súd Bratislava I. o odstránenie prieťahov v súdnom konaní, ktoré následne žiadal Váš klient p. ⬛⬛⬛⬛ prešetriť aj Krajským súdom v Bratislave, a to žiadosťou zo dňa 13. 06. 2013, t. j. jeden rok a päť mesiacov po obdržaní odpovede tunajšieho súdu zo dňa zo dňa 31. 01. 2011. Táto žiadosť zo dňa 13. 06. 2013 bola vybavená oznámením tunajšieho súdu zo dňa 15. 07. 2013 (vec je vedená na tunajšom súde pod Spr. 2202/2013)...

Vaše   zmätočné   konanie   vo   veci   sp.   zn.   2   C   4/2010   konštatoval   aj   Ústavný   súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. III. ÚS 111/2013-8 zo dňa 12. 03. 2013, v ktorom uviedol, že preskúmal sťažnosť p. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, právne zastúpeného Vami ako advokátom a zistil, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha vo veci sp. zn. 2 C 4/2010 súdne konanie s inými účastníkmi   konania,   preto   sťažnosť   p. ⬛⬛⬛⬛ zamietol   (vec   je   vedená na tunajšom súde pod Spr. 3246/13).»

V závere predmetného prípisu predseda krajského súdu konštatuje, že krajský súd„návrh – žalobu zo dňa 23.3.2010 neeviduje“.

K veci je podľa názoru ústavného súdu potrebné uviesť, že krajský súd v komunikáciis právnym zástupcom sťažovateľa konštatoval, že vec bola postúpená   miestne a vecnepríslušnému   Okresnému   súdu   Bratislava   I,   pričom   ale   v   skutočnosti   na Okresný   súdBratislava I bol postúpený iný návrh na krajskom súde evidovaný pod sp. zn. 2 C 4/2010, anie návrh sťažovateľa z 23. marca 2010.

Napriek tomu, že sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, mal o uvedenomvedomosť, nevykonal potrebné úkony na to, aby bolo relevantne preukázané doručenienávrhu sťažovateľa z 23. marca 2010 krajskému súdu. Konkrétne nedoručil krajskému súdukópiu   návrhu   na   náhradu   škody   z   23.   marca   2010   ani   v   aktuálnom   čase   neuplatnilu ⬛⬛⬛⬛ reklamáciu   týkajúcu sa doručenia,   resp. prevzatia doporučenejzásielky na poštovom podacom hárku vyznačenej pod číslom 74 426 832 a adresovanejkrajskému súdu.

Podľa názoru ústavného súdu možno konštatovať, že zo všetkých vyjadrení krajskéhosúdu, ktoré boli pripojené k sťažnosti, vyplýva, že návrh z 23. marca 2010 nebol krajskémusúdu doručený, a teda konanie o ňom nemohlo začať, nebolo možné v ňom pokračovať,a napokon nebolo možné o veci rozhodnúť. Na druhej strane už ústavný súd na inom miestotohto uznesenia poukázal na to, že hlavný dôkaz, o ktorý sťažovateľ opiera svoju sťažnosť –poštový   podací   hárok   –   neobsahuje   taký   údaj,   ktorý   by   nespochybniteľne   preukazovalpodanie návrhu na náhradu škody z 23. marca 2010 ani jeho prevzatie krajským súdom.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že mimo akýchkoľvek pochybnostíteda   nebolo   preukázané,   že   by   konanie   o návrhu   z 23.   marca   2010   na náhradu   škodyna krajskom súde bolo začaté a následne prebiehalo.

Vzhľadom na uvedené v danej veci teda nemohlo ani dôjsť k namietanému porušeniuzákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súdkonštatuje, že všeobecný súd je povinný poskytnúť ochranu základnému právu podľa čl. 46ods. 1 ústavy, ale len za predpokladu, že prerokúva a rozhoduje vec účastníka konania. Akniet konania, jeho predmetu ani jeho účastníkov, nemožno ochranu poskytnúť. Okrem tohoak sťažovateľ označil v sťažnosti ako porušovateľa svojich práv „Krajský súd Bratislava I“,taký súd v sústave súdov Slovenskej republiky neexistuje.

Keďže ústavný súd vzhľadom na okolnosti veci nezistil príčinnú súvislosť medzinamietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a postupomkrajského   súdu,   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   na   predbežnomprerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významuzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015