znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 393/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. B., J., zastúpeného advokátom JUDr. P.aedDr. I. P., PhD., MBA, B., vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd uznesením   Okresného súdu   Senica   sp.   zn.   4   C 24/2009 zo 16.   júna 2009   a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9 CoD 87/2009 z 28. januára 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. S. B. o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta 2011 doručená sťažnosť Ing. S. B., J. (ďalej len „sťažovateľ“), podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 C 24/2009 zo 16. júna 2009 a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 CoD 87/2009 z 28. januára 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Oznámením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. júna 2011 k sp. zn. Rvp 7545/2010, bolo podanie doručené dňa 7. decembra 2010 odložené podľa ust. § 23 zákona   o   ústavnom   súde,   pre   nesplnenie   podmienok   kvalifikovanej   námietky   porušenia základných práv a slobôd.

Prepracovaná sťažnosť je podaná v zákonom predpísanej lehote, ktorou namietam porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie v občianskej veci, podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave sp. zn. 9 CoD 87/2009   v spojení s konaním na Okresnom súde v Senici sp.   zn.   4 C 24/2009. Postupom súdov na oboch stupňoch riadenia, sťažovateľovi ako účastníkovi konania, bola odňatá možnosť pred nimi konať...

Dňa   18.   marca   2008   som   podal   podnet   na   Ministerstvo   spravodlivosti Slovenskej republiky, pre podanie žaloby o zrušenie dedičstva v dedičskom konaní sp. zn. 6D   538/2004   Dnot   284/04-V   Dnot   53/2005,   pre   porušenie   zákona   a   jeho   vydanie   v prospech štátu. V odpovedi zo dňa 16. apríla 2008 ministerstvo oznámilo, že návrh žaloby z dôvodu vecnej príslušnosti odstúpilo na priame vybavenie Okresnému súdu Senica... Listom   okresného   súdu   zo   dňa   25.   6.   2008   som   informovaný   o   postúpení   veci Okresnému súdu Galanta, z dôvodu miestnej príslušnosti odporcu.

Výzvou Okresného súdu Galanta sp. zn. 5 C/148/2008 zo dňa 7. 8. 2008 som ako navrhovateľ   vyzvaný   k   zaplateniu   súdneho   poplatku   za   podanie   návrhu.   Reagoval   som žiadosťou zo dňa 19. augusta 2008 o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Výzvou doručenou   19.   septembra   2008,   som   požiadaný   o   vyplnenie   tlačiva   na   oslobodenie od platenia súdneho poplatku a jeho zaslanie, ktoré som dňom 26. septembra 2008 splnil. V tejto dieľčej veci, ale okresný súd nerozhodol...

Upovedomením zo dňa 8. 1. 2009 Okresný súd Galanta a s poukazom na uznesenie krajského   súdu   sp.   zn.   10   Nnc/46/2008-34   zo   dňa   28.   11.   2008,   odstupuje   spis na prerokovanie Okresnému súdu Senica.

Uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. 4 C/24/2009-49 zo dňa 12. mája 2009, nepriznal   navrhovateľovi   oslobodenie   od   súdneho   poplatku   za   podanie   návrhu,   ale   ku splneniu poplatkovej povinnosti v hodnote kolkovej známky alebo príkazu na úhradu, som vyzvaný nebol a teda som ju ani splniť nemohol.

Uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C/24/2009-54 zo dňa 16. júna 2009, konanie zastavil a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania...

Proti citovanému uzneseniu som podal v zákonnej lehote odvolanie, smerujúce proti výroku a spôsobu rozhodnutia pre nepravdu a nedôvodnosť. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9 CoD/87/2009-64 zo dňa 28. januára 2010, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, pri odôvodnení sa pridržiaval záverov okresného súdu...

Sťažnosťou zo dňa 3.   mája   2010 na Ústavný súd Slovenskej republiky,   namietal sťažovateľ porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré ústavný súd sp. zn. IV. ÚS 220/2010-9 zo dňa 3. júna 2010 odmietol pre nedostatok právomoci. Odmietnutie odôvodnil   nemožnosťou   ústavného   súdu   nahrádzať   rozhodovaciu   činnosť   (právomoc) všeobecných súdov na   základe zákona,   konkrétne na   základe uplatnenia   postupu   podľa § 237 písm. f O. s. p.

Dňom   1.   augusta   2010   sťažovateľ   podal   podnet   na   Generálnu   prokuratúru Slovenskej   republiky,   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   podľa   ust.   §   243e   zákona č. 99/1963 Zb. O. s. p., ktorá odstúpila podnet k vybaveniu Krajskej prokuratúre v Trnave. Ako nedôvodný ho odložila, s poukazom na ust. § 243f ods. 2 písm. b O. s. p...

Následne sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť, doručenú 7. decembra 2010, ktorá je citovaným oznámením odložená a ktorá ako prepracovaná, je predmetom tohto podania ústavný súd...

... okresný súd, ktorý rozhodol o poplatkovej povinnosti za podanie návrhu, ale k jej splneniu ma   cestou príslušných   nástrojov nevyzval,   sťažovateľovi   nebola daná   možnosť poplatkovú povinnosť splniť. Poukaz súdu na nerešpektovanie a neuhradenie poplatkovej povinnosti nie je dôvodný, zastavenie konania o Neplatnosť závetu sp. zn. 4 C 24/2009 bolo svojvoľné.

Odvolaniu krajský súd nevyhovel a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil uznesením sp. zn. 9 CoD 87/2009 z 28. januára 2010.

Obe   uznesenia,   okresného   aj   krajského   súdu   sú   také,   ktorým   sťažovateľovi   ako účastníkovi konania bola odobratá možnosť pred nimi konať. Za účelom uplatnenia práva na súdnu ochranu, nebol sťažovateľovi poskytnutý reálny priestor pre pokračovanie vo veci samej...

Odvolanie   krajskej   prokuratúry   v   odložení   podnetu   na   podanie   mimoriadneho dovolania pre jeho neprípustnosť podľa ust. § 243f ods. 2 písm. b O. s. p. je účelovým a nedôvodným, je v rozpore s ust. § 243e ods. 1 a § 243f ods. 1 písm. a O. s. p. Zdôvodnenie odloženia nie je kvalifikované...

Z obsahu napísaného je preukázané vyčerpanie všetkých prostriedkov, ktoré zákon na ochranu základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov poskytuje...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1.) Právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd, postupom súdov na oboch stupňoch riadenia, v konaní pod sp. zn. 4 C 24/2009 porušené bolo.

2.) Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.600.- eur.

3.) Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9 CoD 87/2009-64 zo dňa 28. januára 2010 v spojení s uznesením Okresného súdu v Senici sp. zn. 4 C 24/2009-54 zo dňa 16. júna 2009 zrušuje, právnu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie, s príkazom aby vo veci konal.

4.) Sťažovateľovi priznáva trovy konania právneho zastúpenia v sume... eur.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanosti petitom   návrhu   na   začatie   konania,   teda   tou   časťou   sťažnosti   (v   konaní podľa   čl.   127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde),   čím   zároveň   vymedzí   predmet   konania   pred ústavným   súdom   z hľadiska   požiadavky   na   poskytnutie   ústavnej   ochrany.   Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Ústavný súd konštatuje, že v zmysle uvedeného je predmetom konania na ústavnom súde namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C 24/2009 zo 16. júna 2009 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 9 CoD 87/2009 z 28. januára 2010, ktorým bolo konanie o neplatnosť závetu zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

Ústavný   súd   dáva   do   pozornosti,   že   obsahovo   totožnou   sťažnosťou,   ktorá   bola ústavnému súdu doručená 6. mája 2010, sa sťažovateľ domáhal poskytnutia ústavnoprávnej ochrany,   keď   namietal   porušenie „základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie upravené v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdov na oboch stupňoch riadenia   v konaní   pod   sp.   zn.   4C/24/2009“. O   tejto   sťažnosti   rozhodol   ústavný   súd uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   220/2010-9   z 3. júna   2010   tak,   že   ju   odmietol   pre   nedostatok právomoci na jej prerokovanie s odôvodnením, že na preskúmanie postupu a rozhodnutia okresného súdu bol v prvom rade povolaný krajský súd, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa na základe podaného odvolania preskúmal. Okrem toho ústavný súd v označenom rozhodnutí konštatoval, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd v systéme všeobecných   súdov   účinne   poskytuje,   keďže   nepodal   dovolanie   proti   namietanému uzneseniu krajského súdu, a to z dôvodu, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pred   nimi   [dovolací dôvod   podľa   § 237   písm. f)   Občianskeho   súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)].

Po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 220/2010-9 z 3. júna 2010 sťažovateľ 1. augusta   2010   podal   Generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálny   prokurátor“)   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 C 24/2009 zo 16. júna 2009 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 9 CoD 87/2009 z 28. januára 2010 z dôvodu podľa § 237 písm. f) OSP, pretože postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podnet   sťažovateľa   vybavila   Krajská   prokuratúra   v Trnave   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) listom   č.   k.   Kc 85/10-6 z 29.   septembra 2010 tak, že ho ako nedôvodný odložila. Krajská prokuratúra poučila sťažovateľa o tom, že v zmysle § 243f ods. 2 písm. b) OSP mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania alebo ktorými sa upravuje vedenie konania. Aj   napriek tomu, že v danom prípade sťažovateľ napádal rozhodnutia všeobecných súdov týkajúce sa zastavenia konania, a teda proti nim nebolo mimoriadne dovolanie prípustné, krajská prokuratúra sa podrobne vyjadrila k námietkam sťažovateľa a konštatovala, že postup okresného súdu a krajského súdu bol súladný so zákonom a že ich postupom a rozhodnutiami nedošlo k situácii, že by sťažovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Potom,   ako   krajská   prokuratúra   sťažovateľov   podnet   na   podanie   mimoriadneho dovolania ako nedôvodný odložila, 7. decembra 2010 podal sťažovateľ ústavnému súdu podanie, ktorým namietal porušenie svojich práv listom (vybavením podnetu na podanie mimoriadneho   dovolania)   krajskej   prokuratúry   č.   k.   Kc   85/10-6   z 29.   septembra   2010. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru, že toto podanie nemožno považovať za návrh na začatie konania, podľa § 23a zákona o ústavnom súde ho odložil a sťažovateľa poučil, že v prípade, ak splní všetky podmienky, ktoré zákon o ústavnom súde vyžaduje na podanie kvalifikovanej námietky, túto môže uplatniť v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ v domnení, že už vyčerpal všetky právne prostriedky na ochranu svojich práv,   ako   aj   domnievajúc   sa,   že   v súčasnosti   splnil   všetky   predpoklady   na   podanie kvalifikovanej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, podal ústavnému súdu aktuálnu sťažnosť, v ktorej predostrel totožné námietky proti totožným orgánom verejnej moci ako v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 6. mája 2010, ktorú ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 220/2010-9 z 3. júna 2010 odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie. V označenom   rozhodnutí   ústavný   súd   explicitne   konštatoval,   že   v danom   prípade   jeho právomoci   vo   vzťahu   k postupu   a uzneseniu   okresného   súdu   predchádzala   právomoc krajského   (odvolacieho)   súdu   a vo   vzťahu   k postupu   a uzneseniu   krajského   súdu predchádzala jeho právomoci právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý by na základe dovolania podľa § 237 písm. f) OSP jeho námietky smerujúce proti postupu a rozhodnutiu krajského súdu preskúmal, a tak poskytol ochranu jeho právam.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, ako aj z genézy celého prípadu, sťažovateľ nepodal proti uzneseniu krajského súdu č. k. 9 CoD 87/2009-64 z 28. januára 2010, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 C 24/2009 zo 16. júna 2009 (o zastavení konania), dovolanie z dôvodu podľa § 237 písm. f) OSP (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), ale podal generálnemu prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Pritom podľa § 243f ods. 2 písm. b) OSP mimoriadne dovolanie   nie   je prípustné   proti   rozhodnutiu   súdu,   ktorým   sa   rozhodlo   o   podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania alebo ktorými sa upravuje vedenie konania.

Ak by sťažovateľ postupoval v snahe domôcť sa efektívnej ochrany svojich práv a podal by dovolanie z dôvodu podľa § 237 písm. f) OSP a najvyšší (dovolací) súd by toto dovolanie odmietol, v takom prípade by pri prejednaní sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu krajského (odvolacieho)   súdu   prichádzala do   úvahy aktuálna judikatúra ústavného súdu reflektujúca na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri rozsudok z 12.   novembra   2002   vo   veci   Zvolský   a Zvolská   verzus   Česká   republika,   sťažnosť č. 46129/99   a jeho   body   51,   53,   54),   podľa   ktorej   v prípade   procesného   rozhodnutia dovolacieho   súdu   o odmietnutí   dovolania   pre   neprípustnosť   je   garantované   zachovanie lehoty   na podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   aj   vo   vzťahu   k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu druhostupňového súdu (podobne III. ÚS 114/2010).

To   znamená,   že   ak   aj   sťažnosť   pre   namietané   porušenie   práv   bola   predtým odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie z dôvodu,   že právomoci   ústavného   súdu   v danom   prípade   predchádzala   právomoc   najvyššieho   súdu preskúmať námietky sťažovateľa na základe dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f) OSP, bolo by treba tento výrok posudzovať podľa zásady ratione temporis tak, že sa ňou ústavný súd nemohol zaoberať (nemal právomoc) až do vyčerpania opravného prostriedku, teda do rozhodnutia   dovolacieho   súdu   o dovolaní.   Odpadnutie   tejto   prekážky   je   zároveň dôvodom, pre ktorý sa neuplatní neprípustnosť sťažnosti (ako res iudikata) podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde (obdobne III. ÚS 153/2011).

V danom prípade však sťažovateľ takto nepostupoval a nepodal najvyššiemu súdu dovolanie.   Namiesto   toho   podal   generálnemu   prokurátorovi   podnet   na   podanie mimoriadneho dovolania, ktorý bol odložený s poukazom na § 243f ods. 2 písm. b) OSP.

Podľa ustanovenia § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, v ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ zopakoval svoju pôvodnú sťažnosť, ktorá bola už predmetom konania vo veci sp. zn. IV. ÚS 220/2010 bez toho, aby splnil všetky predpoklady na to, aby založil právomoc ústavného súdu v danej veci. Sťažovateľ totiž pred podaním tejto sťažnosti ústavnému súdu nepodal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 9 CoD 87/2009 z 28. januára 2010 z dôvodu podľa § 237 písm. f) OSP. Podanie podnetu   generálnemu   prokurátorovi   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   nemožno v okolnostiach daného prípadu považovať za účinný prostriedok, ktorý by sťažovateľovi poskytoval zákon na ochranu jeho práv.

Vzhľadom na to, že v tejto veci už ústavný súd rozhodol (IV. ÚS 220/2010), bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde s poukazom na § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde odmietnuť pre jej neprípustnosť.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa   v   nej   obsiahnutými,   pretože   rozhodovanie   o   takých otázkach je viazané na vyslovenie porušenia základných práv alebo slobôd.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011