znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 392/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2008 o sťažnosti JUDr. F. O., V., zastúpeného advokátom JUDr. P. P., B., ktorou namieta porušenie   svojich   základných   práv   zaručených   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn. 4 Ndt 4/2008 z 27. mája 2008, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. F. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2008 doručená sťažnosť JUDr. F. O., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. P., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Ndt 4/2008 z 27. mája 2008.Z   obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   proti   sťažovateľovi   je   vedené   trestné stíhanie Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 5 T 1/2008. V rámci trestného konania bola zo strany poškodeného vznesená námietka zaujatosti voči všetkým sudcom tohto súdu prejednávajúcim v prvom stupni trestnú agendu. Uznesením č. k. 2 T 6/04-6589 z 12. novembra 2004 krajský súd rozhodol, že sudcovia dotknutého senátu nie sú vylúčení z vykonávania úkonov v uvedenej trestnej veci. Poškodený podal proti   tomuto   uzneseniu   sťažnosť,   ktorú   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   3 To 8/2005 z 3. marca 2005 zamietol dôvodiac, že argumenty poškodeného „nemajú taký charakter, aby bolo možné bez reálnych podkladov spochybniť vierohodnosť sudcov Krajského súdu v Košiciach a ich rozhodovanie“.

Následne   predseda   senátu   krajského   súdu   po   vyriešení   otázky   zaujatosti   sudcov (vrátane jeho osoby) a po určení termínu pojednávania podal „návrh na jeho vylúčenie“ v prerokúvanej trestnej   veci   s odôvodnením, že v relácii...   odvysielanej televíziou...bola zverejnená   informácia,   že   je   členom   toho   istého   poľovníckeho   združenia   ako   jeden zo spoluobžalovaných. Predseda senátu v podanom návrhu súčasne uviedol, že sa vo veci necíti byť zaujatý, pretože žiadneho z obžalovaných nepozná, ale vzhľadom na „účelovo prispôsobenú odvysielanú televíznu reláciu“ v spojení s teóriou zdania, ktorú v tejto relácii prezentoval predseda t. najvyššieho súdu, žiada, aby bol z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Ndt 4/2008 z 27. mája 2008 rozhodol o vylúčení predsedu senátu.

Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd pri svojom rozhodovaní v danej veci porušil jeho označené základné práva, pričom predovšetkým poukazuje na to, že predseda senátu „v tejto trestnej veci už konal“ a že skutkový stav pre posudzovanie jeho zaujatosti sa neodlišoval   od   toho,   ktorý   existoval   v   čase   prvého   rozhodovania,   keď   krajský   súd uznesením č. k. 2 T 6/04-6589 z 12. novembra 2004 rozhodol, že členovia senátu (teda aj jeho predseda) nie sú vylúčení z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci, a najvyšší súd následne sťažnosť poškodeného proti tomuto uzneseniu zamietol.

Ďalej   sťažovateľ   argumentuje,   že «na   „teóriu   dohadu“   sa   nemožno   odvolávať všeobecne bez reálnych podkladov spochybňujúcich zaujatosť. Potom by danú trestnú vec nemohol   posudzovať   ani   jeden   sudca   ani   jedného   súdu   vrátane   špeciálneho   súdu   SR, pretože by sa stále našla pochybnosť o zaujatosti sudcov vo vzťahu k obvineným.».

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   4 Ndt 4/2008   zo   dňa 27. 5. 2008 bolo porušené základné právo JUDr. F. O., nar...., V. a to právo na spravodlivý proces podľa v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky č. k. 4 Ndt 4/2008 zo dňa 27. 5. 2008 a vec vracia na ďalšie konanie.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia JUDr. F. O., V. za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, na účet advokáta JUDr.   P.   P.,   vedený   v   D.   B.   S.   a.   s.,   pobočka   B.,   č.   účtu:...  ,   VS:...,   do   1   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal uznesenie najvyššieho súdu   sp.   zn. 4 Ndt   4/2008 z 27. mája 2008, aby posúdil, či   účinky   výkonu právomoci najvyššieho súdu v súvislosti s jeho rozhodovaním o sťažnosti proti uzneseniu o vylúčení predsedu senátu krajského súdu sú zlučiteľné s limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľom označených ustanovení ústavy.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Z obsahu sťažovateľovej argumentácie prednesenej ústavnému súdu je zrejmé, že podstata   sťažovateľom   namietaného   porušenia   jeho   základných   práv   a   slobôd   tkvie v tvrdení, že najvyšší súd rozhodol pri posudzovaní otázky zaujatosti v dvoch skutkovo analogických situáciách odlišne, ako aj v tvrdení, že právny záver, ktorý vyvodil najvyšší súd v prerokúvanej veci prostredníctvom tzv. teórie zdania, nemal oporu v konkrétnych skutkových okolnostiach.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Z uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov v Slovenskej republike a ústavného súdu vyplýva, že ústavnému súdu v zásade neprináleží posudzovať   skutkové   a   právne   závery   všeobecných   súdov,   ku   ktorým   dospeli   pri interpretácii a aplikácii príslušných právnych predpisov.

Ústavný súd je oprávnený posúdiť, či spôsob aplikácie práva všeobecným súdom v konkrétnom prípade je zlučiteľný s ústavou, vrátane jej ustanovení zaručujúcich základné práva a slobody alebo ľudské práva a slobody vyplývajúce z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,   ktorou   je Slovenská   republika   viazaná, porušenie   ktorých   sťažovateľ   v   konaní podľa čl. 127 ústavy namieta.

Posudzovanie   skutkových   a   právnych   záverov   všeobecného   súdu   obsiahnutých v jeho rozhodnutí môže byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).

V posudzovanom prípade ústavný súd zistil tento skutkový stav, z ktorého pri svojom rozhodnutí vychádzal:

V trestnom konaní vedenom proti sťažovateľovi na krajskom súde podal poškodený námietku   zaujatosti,   v   ktorej   žiadal,   aby   boli   z   vykonávania   úkonov   trestného   konania vylúčení   všetci   sudcovia   tohto   súdu   prerokúvajúci   v   prvom   stupni   trestnú   agendu. Uznesením č. k. 2 T 6/04-6589 z 12. novembra 2004 krajský súd rozhodol o nevylúčení členov senátu (teda aj predsedu senátu). O sťažnosti poškodeného podanej proti tomuto uzneseniu rozhodoval najvyšší súd svojím uznesením sp. zn. 3 To 8/2005 z 3. marca 2005, ktorým   sťažnosť   zamietol.   V   odôvodnení   rozhodnutia   prezentoval   tieto   závery: „Je potrebné sa vrátiť k pôvodnej námietke zaujatosti poškodenej strany v písomnej podobe doručenej krajskému súdu 16. júna 2004. Uvádza sa v nej, že obhajca obvineného M. I., JUDr. J. F. je švagor... Krajského súdu v Košiciach JUDr. I. V., že advokát JUDr. A. F. zastupujúci firmu, ktorej konateľom je obvinený M. I., je manžel... tohto krajského súdu JUDr.   F.   a že obvinený JUDr.   F.   O.   je spolužiak...   tohto krajského súdu JUDr. L.   T. Poškodená   strana   na   tomto   základe   žiadala   vylúčiť   z   vykonávania   úkonov   trestného konania   v   predmetnej   trestnej   veci   všetkých   sudcov   Krajského   súdu   v   Košiciach rozhodujúcich   v trestných   veciach   na   tomto   súde   ako   súde   prvého   stupňa,   určených náhodným   výberom,   resp.   poškodená   strana   navrhla,   aby   Najvyšší   súd   odňal   túto   vec Krajskému súdu v Košiciach a prikázal ju prejednať inému súdu.

Námietka   zaujatosti   sa   týkala   teda   len   profesionálnych   sudcov   rozhodujúcich v trestných   veciach,   o   ktorých   rozhoduje   krajský   súd   v   prvom   stupni,   a   to   určených náhodným   výberom   (zrejme   ide   o   sudcov   určených   podľa   pravidiel   na   prideľovanie trestných   vecí   výberom   prostredníctvom   elektronického   zariadenia).   Podľa   týchto pravidiel  ...krajského   súdu,   ktorý   mal   v   označenej   trestnej   veci   rozhodnúť,   po   podaní obžaloby (31. mája 2004) bol JUDr. L. T. Tento sám už 7. júna 2004 s oznámením svojej zaujatosti (že je spolužiakom obvineného JUDr. F. O.) vec predložil Najvyššiemu súdu, ktorý uznesením z 30. júla 2004, sp. zn. 4 Nd 11/2004, JUDr. L. T ako... Krajského súdu v Košiciach vylúčil z vykonávania úkonov trestného konania v označenej trestnej veci. Podľa   spomínaných   pravidiel   potom   o   veci   mal   v   prvom   stupni   rozhodovať... krajského súdu, ktorého... je JUDr. M. O. a sudcom JUDr. J. Ch. (ako aj prísediaci). Tento   senát   krajského   súdu   bez   prihliadnutia   na   námietku   zaujatosti   vznesenú poškodenou stranou, rozhodol 6. septembra 2004 o postúpení veci Špeciálnemu súdu; toto rozhodnutie bolo práve z tohto dôvodu zrušené spomínaným uznesením Najvyššieho súdu zo 7. októbra 2004.

Tento príslušný senát krajského súdu teraz napadnutým uznesením z 12. novembra 2004 rozhodol správne o námietke zaujatosti vznesenej poškodenou stranou len o dvoch profesionálnych sudcoch Krajského súdu v Košiciach. Táto bola totiž formulovaná tak, že sa navrhuje vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v uvedenej trestnej veci len sudcov v nej rozhodujúcich na krajskom súde v prvom stupni určených náhodným výberom; týmito sú práve JUDr. M. O. a JUDr. J. Ch.

Námietka zaujatosti vznesená proti nim poškodenou stranou ich jednak nemenuje a jednak   je   len   všeobecná,   vychádzajúca   iba   z iných   tvrdení   už   uvedených   o   vzťahoch určitých sudcov krajského súdu k obvineným, či k iným osobám (obhajcovia a pod.). Sudcovia krajského súdu JUDr. M. O. a JUDr. J. Ch. k tomu písomnou formou vyhlásili, že v označenej trestnej veci nie sú zaujatí, lebo nemajú žiadny osobný vzťah k obvinenému.

Toto vyhlásenie zákonných sudcov nespochybňuje ani podaná sťažnosť poškodenej strany poukazujúca len na uvedené iné všeobecné okolnosti. Najvyšší súd však tieto nemôže akceptovať.

JUDr.   J.   F.,   advokát   v   T.,   písomne   22.   júna   2004   oznámil   Krajskému   súdu v Košiciach, že obvineného M. I. neobhajuje, a preto žiada, aby mu už neboli doručované ako obhajcovi písomnosti. Jeho príbuzenský vzťah k... krajského súdu napokon ani nebol poškodenou stranou doložený; JUDr. I. V. v označenej trestnej veci pritom nerozhoduje. Mgr.   J.   F.,   sudkyňa   Krajského   súdu   v   Košiciach,   k   námietke   zaujatosti vychádzajúcej z činnosti jej manžela JUDr. A. F., advokáta v K., písomne oznámila svoju zaujatosť s poukazom na tvrdenie poškodenej strany. Mgr. J. F. ako sudkyňa krajského súdu pritom nerozhoduje v označenej trestnej veci a nerozhoduje vo všeobecnosti v takých veciach.

Okolnosti   týkajúce   sa   vylúčenia...   Krajského   súdu   v   Košiciach   JUDr. L.   T. z vykonávania   úkonov   trestného   konania   v   označenej   trestnej   veci   (na   základe   jeho vlastného oznámenia) už boli spomínané.

Uvedené   skutočnosti   neumožňujú   verifikovať   tvrdenia   poškodenej   strany   o zaujatosti sudcov Krajského súdu v Košiciach rozhodujúcich priamo v označenej trestnej veci (JUDr. M. O. a JUDr. J. Ch.), resp. o vcelku ňou nejednoznačne formulovanej potrebe delegovania tejto trestnej veci.“

Následne predseda senátu dotknutého senátu krajského súdu podaním z 28. apríla 2008 oznámil najvyššiemu súdu svoju zaujatosť z dôvodu v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a navrhol, aby bol z úkonov predmetného trestného konania vylúčený.

Najvyšší   súd   svojím   uznesením   sp.   zn.   4 Ndt   4/2008   z   27.   mája 2008   rozhodol o vylúčení predsedu senátu z vykonávania úkonov trestného konania. V odôvodnení tohto uznesenia   argumentoval   najvyšší   súd   takto:   «Predseda   senátu   písomným   podaním z 28. apríla 2008 (doručeným najvyššiemu súdu dňa 12. mája 2008) oznámil najvyššiemu súdu svoju zaujatosť z dôvodu uvedeného v § 30 ods. 1 Tr. por. a navrhol, aby bol vylúčený z úkonov tohto trestného konania.

Návrh   na   vylúčenie   konkrétne   odôvodnil   poukazom   na   reláciu...   odvysielanú v televízii..., ktorej obsahom bola reportáž s názvom..., v ktorej bolo uvedené, že je členom toho istého poľovníckeho združenia ako obvinený M. I. V rámci tejto relácie sa taktiež vyjadril aj.... Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v kontexte vyššie uvedeného tvrdenia uviedol, že v obdobnom prípade by sa dal vylúčiť, aby o ňom verejnosť nemala pochybnosť.... krajského súdu súčasne uviedol, že sa v predmetnej trestnej veci necíti byť zaujatý, nakoľko žiadneho z obvinených bližšie osobne nepozná, a z tohto hľadiska preto nie   sú   splnené   zákonné   podmienky   na   jeho   vylúčenie,   ale   vzhľadom   na   účelovo prispôsobenú   odvysielanú   televíznu   reláciu   v   spojení   s   „teóriou   dohadu"   (tzv.   teória zdania), ktorú prezentoval... najvyššieho súdu, ktorý tým spochybnil jeho existenciu ako zákonného sudcu, žiadal, aby bol z úkonov v posudzovanej trestnej veci vylúčený.

Podľa § 30 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca,   prísediaci,   vyšší   súdny   úradník,   probačný   a   mediačný   úradník,   prokurátor, vyšetrovateľ   a   policajný   orgán   a   zapisovateľ,   u   ktorého   možno   mať   pochybnosť o nezaujatosti   pre   jeho   pomer   k   prejednávanej   veci   alebo   k   osobám,   ktorých   sa   úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. ak z dôvodov uvedených v § 30 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte; o vylúčení sudcu najvyššieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu.

Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2002, sp. zn. Ndt 58/02) základné princípy nezávislosti súdnictva vyjadrené   v   článku   141   Ústavy   Slovenskej   republiky   znamenajú,   že   súdne   konania a rozhodnutia majú byť nie len objektívne a nestranné, ale objektívnymi a nestrannými sa majú javiť aj navonok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní spisového materiálu zistil, že skutočnosti uvedené v oznámení... krajského súdu o svojej zaujatosti (obsah odvysielanej televíznej   relácie,   ktorej   súčasťou   bolo   aj   vyjadrenie...   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   k   otázke   zaujatosti   predsedu   konajúceho   senátu)   vo   vzájomnej   súvislosti vzbudzujú   navonok   dôvodnú   pochybnosť   o   objektívnom,   nestrannom   a   spravodlivom rozhodovaní... Krajského súdu v Košiciach JUDr. J. Ch.

V takomto prípade pritom nie je podstatné či sa menovaný sudca subjektívne cíti, alebo necíti byť vo veci zaujatý v zmysle § 30 ods. 1 Tr. por. a nemožno apelovať ani na jeho profesionalitu v rozhodovaní, nakoľko už existujúce pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti jeho rozhodovania v prejednávanej veci sú objektívneho charakteru.»

Ústavný   súd   už   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   judikoval,   že   právo   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy prelína aj princíp právnej istoty (ako jeden z prvkov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy), v zmysle ktorého súdy majú v rovnakých alebo analogických situáciách rozhodovať rovnako (pozri III. ÚS 192/06).

Po   oboznámení   sa   s   obsahom   uznesenia   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   4 Ndt   4/2008 z 27. mája 2008, ako aj súvisiaceho uznesenia sp. zn. 3 To 8/2005 z 3. marca 2005 dospel ústavný súd k záveru, že v posudzovaných prípadoch išlo o dve skutkovo odlišné situácie známe   najvyššiemu   súdu   pri   jeho   rozhodovaní.   V   prvom   prípade,   keď   najvyšší   súd rozhodoval o sťažnosti poškodenej strany proti uzneseniu o nevylúčení členov senátu, boli podkladom   uplatnenej   námietky   zaujatosti   okolnosti,   ktoré   sa   vôbec   nedotýkali   členov dotknutého   senátu   krajského   súdu.   V   druhom   prípade,   keď   najvyšší   súd   rozhodoval o predloženom   oznámení   zaujatosti   predsedu   dotknutého   senátu   krajského   súdu,   išlo o okolnosti priamo sa týkajúce osoby predsedu senátu. V tomto kontexte teda ústavný súd konštatuje, že princíp právnej istoty ako imanentná súčasť práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy porušený nebol.

Ústavný súd preskúmal uznesenie najvyššieho súdu aj v širšom zábere z hľadiska konformnosti jeho odôvodnia s limitmi čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa § 30 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci, vyšší súdny úradník, prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán   a zapisovateľ,   u   ktorého   možno   mať pochybnosti   o   nezaujatosti   pre   jeho   pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Najvyšší súd vo svojom odôvodnení poukázal na oznámenie predsedu senátu a v ňom uvádzané   okolnosti,   ktoré   kvalifikoval   ako   spôsobilé   vyvolať   navonok   pochybnosti o objektívnom,   nestrannom   a   spravodlivom   rozhodovaní   predsedu   senátu   bez   ohľadu na subjektívne   presvedčenie   predsedu   senátu   o   jeho   nezaujatosti.   Prezentované   závery podporil aj odkazom na svoju judikatúru.

Takto   formulované   odôvodnenie   uznesenia,   ktoré   bolo   podkladom   pre   vyvodený právny záver, považuje ústavný súd za dostatočne logické, vyčerpávajúce a relevantné a ako také ho hodnotí ako konformné s limitmi označených článkov ústavy.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd považuje sťažnosť za zjavne neopodstatnenú, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2008