znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 391/2015-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   októbra   2015 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a sudkyne Jany Baricovej prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a,   všetkých   bytom ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   pre   namietané   porušenie   ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/81/2010 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a na prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/81/2010 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   P/81/2010 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume 2 000 € (dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (dvetisíc eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   2   000   € (dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ trovy   konania   v   sume   469,83   €   (slovom štyristošesťdesiatdeväť eur a osemdesiattri centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto   rozhodnutia   na   účet   ich   právneho   zástupcu   advokáta ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 391/2015-10   z   18.   augusta   2015   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,   všetkých   bytom

(ďalej len „sťažovatelia“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 P/81/2010.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 615/15 doručeným ústavnému súdu 30. septembra 2015, v ktorom k skutkovej a právnej stránke veci uviedla:

„... Dlhšie časové odstupy medzi niektorými úkonmi súdu boli v senáte zákonnej sudkyne   spôsobené   množstvom   vecí   jej   pridelených,   ktoré   je   však   rovnaké,   ako   majú pridelení   ostatní   sudcovia   Okresného   súdu   Piešťany.   Sudkyňa   vybavuje   agendu starostlivosti o maloleté deti (agenda P), kde má priemerne pridelených okolo 130 vecí a okrem toho vybavuje civilnoprávnu agendu (agenda C) a obchodnoprávnu (agenda Cb), kde má spolu pridelených okolo 760 vecí, z ktorých je viac ako 480 reštančných. Uvedené množstvo vecí v senáte zákonnej sudkyne, ale aj ostatných sudcov, neumožňuje vo všetkých pridelených veciach konať bez dlhších časových odstupov medzi jednotlivými úkonmi. K efektívnosti procesného postupu sudkyne si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že sudca   v   priebehu   konania   vyhodnocuje   priebežne   na   základe   dovtedy   vykonaného dokazovania, aké dôkazy a v akom rozsahu potrebné pre rozhodnutie   vo veci vykoná, pričom do tohto postupu sudcu nie je možné ani zo strany vedenia súdu zasahovať. Bolo teda   na   posúdení   zákonnej   sudkyne,   či   zruší   nariadené   znalecké   dokazovanie   alebo vyhlásenie dokazovania za skončené.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde súčinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje   aj   všetky   veci   prevzaté   z   Okresného   súdu   Trnava   od   roku   1997   patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach   z   hľadiska   porušenia   povinností   sudcu   a   jeho   prípadného   disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v prospech   nadštandardného   plnenia   pracovných   úloh   dlhodobo   úplne   potláčal   svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo   značne   vyťažený   a   v   dôsledku   toho   jednoducho   nie   je   schopný   robiť   všetky potrebné   úkony   bezodkladne   tak,   ako   by   zodpovedalo   potrebám   každého   jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci...“

Súčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu bola aj chronológia procesných úkonov, v ktorej sa uvádza:

„... - návrh podaný dňa 11.11.2010

- úprava zo dňa 03.02.2011 - vytýčený termín pojednávania 30.03.2011 o 12.45 hod.,

- vyjadrenie otca z 23.03.2011,

-   zápisnica   z   pojednávania   30.03.2011,   odročené   na   04.05.2011   o   8.15   hod. za účelom oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi a doplnením dokazovania,

- vypovedanie plnomocenstva matkou z 31.03.2011,

- predloženie listinných dôkazov z 08.04.2011,

- žiadosť matky z 15.04.2011 o prešetrenie majetkového stavu odporcu,

- zápisnica z 04.05.2011, odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru ekonómia na zistenie majetku otca,

- doručenie otázok na znalca matkou 16.5.2011,

- spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi 2.6.2011 za účelom vypracovania konceptu uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania,

- 27.6.2011 koncept uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania,

- uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania z 08.09.2011,

- vyjadrenie otca k uzneseniu zo dňa 29.09.2011,

- žiadosť znaleckého ústavu z 26.10.2011 o zaslanie spisu,

- žiadosť znaleckého ústavu z 10.02.2012,

- spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalší postup z 28.05.2012,

- uznesenie o odvolaní ustanoveného znalca z 09.08.2012,

- upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti z 13.12.2012,

- úprava zo dňa 16.01.2013 vytýčený termín pojednávania na 13.02.2013 o 8.45 hod.

- zápisnica z pojednávania 13.02.2012, odročené na 17.04.2013,

- doklady zaslané matkou,

- zápisnica z 17.04.2013, odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 06.05.2013 o 14.30 hod., úradný záznam z 06.05.2013, ktorým bolo oznámené účastníkom konania, že vyhlásenie rozsudku bude odročené za účelom ďalšieho dokazovania, úprava z 16.05.2013 termín vytýčený na 10.07.2013,

-   plnomocenstvo   matky   na   zastupovanie   v   konaní z 18.06.2013,

-   zápisnica   z   10.07.2013,   pojednávanie   odročené   na   26.08.2013   o   12.45   hod. za účelom predloženia dokladov, predloženie dokladov matkou z 12.07.2013,

-   zápisnica   z   pojednávania   26.08.2013,   odročené   na   07.10.2013   o   10.00   hod. za účelom doplnenia dokazovania,

- zápisnica z 07.10.2013, pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 28.10.2013 o 15.15 hod.,

- zápisnica z vyhlásenia rozsudku z 28.10.2013 o 15.15 hod.,

- rozsudok z 28.10.2013,

- odvolanie proti rozsudku z 18.11.2013,

- úprava k odvolaniu z 13.12.2013, realizovaná 17.12.2013,

- vyjadrenie k odvolaniu otca z 27.12.2013,

- predkladacia správa z 08.01.2014,

- vrátenie veci z 22.01.2014 z dôvodu, že súd prvého stupňa nerozhodol vo vzťahu ku o celom predmete konania ani o náhrade trov konania,

- spis dňa 03.02.2014 predložený zákonnej sudkyni,

- úprava z 06.02.2014 termín vyhlásenia rozsudku vytýčený na 10.03.2014,

- zápisnica z 10.03.2014,

- žiadosť o predĺženie lehoty z 19.03.2014,

- dopĺňací rozsudok z 10.03.2014,

- úradný záznam z 30.04.2014 o nazretí do spisu,

- úprava - reklamácia pošty z 17.06.2014,

- odpoveď pošty z 03.04.2014,

-   spis   dňa   21.07.2014   predložený   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi   na   rozhodnutie o trovách konania,

- uznesenie z 24.07.2014 o trovách konania, právoplatné 14.10.2014,

- úprava na predloženie spisu na Krajský súd Trnava z 23.10.2014,

- predkladacia správa z 18.11.2014

- uznesenie Krajského súdu v Trnave z 13.01.2015, ktorým bol rozsudok prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v celom rozsahu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie,

- 21.01.2015 rozhodnutie KS Trnava doručované účastníkom konania,

- 24.02.2015 spis predložený sudkyni na ďalšie konanie,

- úprava z 18.05.2015, termín pojednávania 04.06.2015 o 9.00 hod.,

-   zápisnica   z   pojednávania   z   04.06.2015,   odročené   na   09.07.2015   o   9.00   hod. za účelom doplnenia dokazovania,

- splnomocnenie matkou na nahliadnutie do spisu z 15.06.2015,

- úradný záznam o nazretí do spisu z 18.06.2015,

- zápisnica z 09.07.2015, odročené na 24.09.2015 o 14.15 hod...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 9 P/81/2010 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   ako   aj   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02,   III.   ÚS   142/03)   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú   právna   a   faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania o zvýšenie   výživného   tvoria   bežnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov a v zásade   ich   nemožno   považovať   za   právne   ani   skutkovo   zložité.   Ústavný   súd z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v konaní,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania   podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľov. Sťažovatelia boli v konaní aktívni a súčinnostní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje na to, že dĺžka konania, a to 4 roky a 11 mesiacov, z toho 4 roky a 8 mesiacov na okresnom súde, je už sama osebe neprimeraná.

Dňa 11. novembra 2010 bol na okresnom súde podaný návrh na začatie konania. Dňa 28. októbra 2013 okresný súd vyhlásil rozsudok. Dňa 18. novembra 2013 bolo proti rozsudku okresného súdu podané odvolanie. Dňa 22. januára 2014 Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) vrátil vec okresnému súdu z dôvodu, že nerozhodol vo vzťahu k maloletej o celom predmete konania ani o náhrade trov konania. Dňa 10. marca 2014 okresný súd vydal dopĺňací rozsudok. Dňa 13. januára 2015 krajský súd uznesením zrušil v celom rozsahu rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ústavný súd zistil obdobie nečinnosti okresného súdu od 27. októbra 2011, keď znalecký ústav požiadal o zaslanie spisu, do 9. augusta 2012, keď okresný súd rozhodol o odvolaní ustanoveného znalca (prieťah v trvaní 9 mesiacov). Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená. Ústavný súd poukazuje na to, že aj samotná dĺžka predmetného konania na okresnom súde je neprimeraná. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že krajský súd   22.   januára   2014   vrátil   vec   súdu   prvého   stupňa   ako   predčasne   predloženú,   keďže okresný súd nerozhodol vo vzťahu k maloletej o celom predmete konania a ani o náhrade trov konania. Dňa 13. januára 2015 krajský súd v celom rozsahu zrušil rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho   postupu,   ktorý   mal   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 9 P/81/2010, došlo k zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľov na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vyjadrenie okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu, ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou (napr. I. ÚS 35/03,   I.   ÚS   179/03, III.   ÚS   398/09)   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   označeného   základného   práva   sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/81/2010, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a   odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   aj   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia v sume 4 000 € každému zo sťažovateľov z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/81/2010 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci a najmä to, že   ide   o konanie   vo   veciach   maloletých,   považoval   priznanie   sumy   2   000   €   každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľov, ktoré   im vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľov   trovy   konania   vyčíslil   sumou   704,79   €,   a to   za   tri   úkony   právnej   služby (prevzatie   právneho   zastúpenia   vrátane   prvej   porady   s klientom,   písomné   podanie   – sťažnosť, stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu).

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal   sťažovateľom   náhradu   trov konania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014 v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) za zastupovanie troch sťažovateľov (podľa § 13 ods. 2 vyhlášky) v sume 419,49 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľov aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu predstavuje sumu 469,83 €.

Ústavný   súd   nepriznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   náhradu   za   tretí   úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu doručené ústavnému súdu 12. októbra 2015 z dôvodu, že išlo o úkon zo strany ústavného súdu nevyžiadaný. Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľov zaslané na vedomie.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015