znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 390/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   čl.   12   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   práva   užívať   majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaniach vedených pod sp. zn. 7 Er 776/2006 (Rvp 1326/2014), sp. zn. 10 Er 256/2004 (Rvp 1327/2014), sp. zn. 6 Er 774/2006 (Rvp 1328/2014), sp. zn. 8 Er   349/2004   (Rvp   1329/2014),   sp.   zn.   11   Er   25/2005   (Rvp   1330/2014),   sp.   zn. 11 Er 383/2005   (Rvp   1331/2014),   sp.   zn.   11   Er   37/2005   (Rvp   1332/2014),   sp.   zn. 12 Er 784/2005   (Rvp   1333/2014),   sp.   zn.   11Er   1175/2005   (Rvp   1334/2014),   sp.   zn. 8 Er 89/2006 (Rvp 1335/2014), sp. zn. 7 Er 88/2006 (Rvp 1336/2014), sp. zn. 4 Er 163/2006 (Rvp   1337/2014),   sp.   zn.   4   Er   161/2006   (Rvp   1338/2014),   sp.   zn.   11   Er   858/2006 (Rvp 1339/2014),   sp.   zn.   7   Er   721/2006   (Rvp   1340/2014),   sp.   zn.   6   Er   647/2005 (Rvp 1341/2014),   sp.   zn.   6   Er   699/2005   (Rvp   1342/2014),   sp.   zn.   7   Er   857/2006 (Rvp 1343/2014),   sp.   zn.   6   Er   17/2007   (Rvp   1344/2014),   sp.   zn.   9   Er   114/2007 (Rvp 1345/2014),   sp.   zn.   10   Er   24/2003   (Rvp   1346/2014),   sp.   zn.   8   Er   341/2003 (Rvp 1347/2014),   sp.   zn.   11   Er   455/2003   (Rvp   1348/2014)   a   sp.   zn.   11   Er   245/2003 (Rvp 1349/2014) a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 1326/2014,   Rvp   1327/2014,   Rvp   1328/2014,   Rvp   1329/2014,   Rvp   1330/2014, Rvp 1331/2014,   Rvp   1332/2014,   Rvp   1333/2014,   Rvp   1334/2014,   Rvp   1335/2014, Rvp 1336/2014,   Rvp   1337/2014,   Rvp   1338/2014,   Rvp   1339/2014,   Rvp   1340/2014, Rvp 1341/2014,   Rvp   1342/2014,   Rvp   1343/2014,   Rvp   1344/2014,   Rvp   1345/2014, Rvp 1346/2014,   Rvp   1347/2014,   Rvp   1348/2014   a   sp.   zn.   Rvp   1349/2014   s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 390/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 13. februára 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v označených konaniach.

Sťažovateľka   v   predmetných   veciach „pre   obavy   o   právny   a   faktický   osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom“ podala návrhy „na zmenu súdneho exekútora“.

Okresný súd nerozhodol o jej návrhu v zákonom ustanovenej lehote podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov   napriek tomu, že tieto   veci   nevykazujú prvky   nadmernej   právnej   zložitosti   a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach.

Vzhľadom   na   nedôvodnú   nečinnosť   a   neefektívny   postup   okresného   súdu sťažovateľka podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi   okresného   súdu   sťažnosti   na   prieťahy   v   ňou   iniciovaných   exekučných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného   súdu   v označených   konaniach   boli   porušené   ňou   označené   práva,   a   aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke bol okresný súd zaviazaný zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp.   zn. Rvp 1326/2014 až sp. zn. Rvp 1349/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky a okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o   spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   sťažovateľkou   označených   práv   postupom okresného súdu v označených konaniach

Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že okresný súd nerozhodol v zákonnej lehote 30 dní o jej návrhoch na zmenu súdneho exekútora podaných v rokoch 2010 až 2012, preto podala   29.   novembra   2013   kvalifikované   sťažnosti   na   zbytočné   prieťahy   v konaní predsedovi okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu jej na jej sťažnosti do podania sťažnosti ústavnému súdu   v lehote ustanovenej   v zákone o súdoch   neodpovedala   a „neprijal   žiadne riadiace opatrenia na odstránenie zbytočných prieťahov v konaní“, preto sa v týchto veciach obrátila na ústavný súd.

Podľa sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutých konaniach dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ako   aj   ďalších   práv,   preto   sa   sťažovateľka   podanými   sťažnosťami   domáha ochrany týchto svojich práv.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o súdoch sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   III.   ÚS   63/07, III. ÚS 297/07) vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch. Týmto právnym prostriedkom je sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi príslušného súdu.

Sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nepreukázala reálne splnenie   tejto   podmienky,   t.   j.   že   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v napadnutom   konaní adresovanú predsedovi krajského súdu z dôvodu podľa § 63 ods. 2 zákona o súdoch.

Sťažovateľka   iba   v texte   sťažností   uvádza,   že   predsedníčka   okresného   súdu nevybavila jej   sťažnosť   z 29.   novembra   2013 (doručenú   okresnému   súdu   10.   decembra 2013)   v lehote   30   dní,   neinformovala   ju   ani   o predĺžení   tejto   lehoty   a ku   dňu   podania sťažností jej písomne neoznámila, či prijala opatrenia na odstránenie zbytočných prieťahov v konaní.   Preto   sťažovateľka   nemohla   využiť   postup   a požiadať „nadriadený   súd“ o prešetrenie sťažnosti podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch.

Ústavný   súd   v tejto   veci   zastáva   názor,   že   hoci   sťažovateľka   nedostala   písomnú odpoveď od predsedníčky okresného súdu a nemohla postupovať podľa § 67 ods. 1 zákona o   súdoch,   možno   nepochybne   konštatovať,   že   sťažovateľka   nevyčerpala   ešte   možnosť v tejto veci podať aj sťažnosť na predsedu súdu na nadriadený súd podľa § 63 ods. 2 zákona o súdoch,   ak   sa   domnievala,   že   v tejto   veci   nebol   dodržaný   zákonný   postup   zo   strany predsedníčky okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že jej sťažnosti bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad rámec k tomu ústavný súd uvádza, že aj keď v tomto prípade mala sťažovateľka pravdu, že o jej návrhoch (podaných elektronicky) nebolo ešte rozhodnuté, na druhej strane si   sťažovateľka   však   sama   musí   uvedomiť,   že   všeobecné   súdy   a ústavný   súd   zahlcuje tisíckami   podaní,   ktoré   pri   ich   súčasnej   vyťaženosti   môžu   spôsobiť   isté   predĺženie vybavovanie jej návrhov a sťažností na zbytočné prieťahy, preto musí strpieť určitú mieru zhovievavosti a trpezlivosti pri rozhodovaní všeobecných súdov, ktoré nemajú materiálne a ani personálne predpoklady promptne rozhodovať o jej hromadných návrhoch. Navyše v skutočnosti   jej   návrhy na   zmenu   súdneho   exekútora   nie   sú   opodstatnené,   pretože   ich všeobecné súdy zamietajú.

Ústavný súd k tomu poznamenáva, že ak okresný súd v dohľadnej dobe neprijme opatrenia na odstránenie prieťahov v exekučných konaniach pri rozhodovaní o jej návrhoch na zmenu súdneho exekútora (ani po vyčerpaní postupu podľa § 63 ods. 2 zákona o súdoch), opätovne môže sťažovateľka podať na ústavnom súde kvalifikovanú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014