znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 390/2012-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   RNDr.   J.   P.,   H.,   zastúpenej   JUDr.   J.   S.,   Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 172/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. J. P. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2012 doručená sťažnosť RNDr. J. P., H. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a   práva   na prejednanie jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaním vedenom pod sp. zn. 9 C 172/2010.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   uviedla,   že   návrhom   zo 16.   augusta   2010   na   vydanie platobného rozkazu „si uplatnila svoje právo na náhradu škody voči P. Š.“. V uvedenej veci   podľa   názoru   sťažovateľky   dochádza   k zbytočným   prieťahom   a k neodôvodnenej nečinnosti,   ktorá   spočíva   v tom,   že „odo   dňa   podania   návrhu   na   vydanie   platobného rozkazu ku dňu spísania tejto sťažnosti uplynulo obdobie viac ako 1 rok a 10 mesiacov. Nielenže   počas   tejto   doby   Okresný   súd   v Piešťanoch   v rozpore   s vyššie   spomínaným ustanovením zákona, v zákonom stanovenej 10-dňovej lehote, nevydal mnou navrhovaný platobný rozkaz..., ale Okresný súd v Piešťanoch počas celej doby ani len nenariadil termín konania   pojednávania   v predmetnej   veci.“. Sťažovateľka   ďalej   uvádza,   že „napokon urýchleného prejednania a v konečnom dôsledku vydania právne konformného rozhodnutia v predmetnej   právnej   veci,   som   sa   domáhala   aj   sťažnosťou   pre   porušovanie   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktorú   sťažnosť   som   dňa   09.   05.   2012, v súlade s ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, adresovala predsedníčke Okresného súdu v Piešťanoch. V nadväznosti na tento podnet mi dňa 15. 06. 2012 bolo zo strany   porušovateľa   práva   doručené   upovedomenie   zo   dňa   11.   06.   2012,   sp.   zn. Spr 311/2012 o spôsobe vybavenia mojej sťažnosti.“.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   postupom   okresného   súdu   dochádza   k porušovaniu   jej označených práv, a žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1.   V   občiansko-právnom   konaní   žalobkyne   RNDr.   J. P.,   H.,   vedenom   pred Okresným   súdom v Piešťanoch   pod   sp.   zn.:   9C   172/2010   proti   žalovanému   P.   Š.,   H., o zaplatenie 2.012,04 € s prísl,   bolo postupom Okresného súdu v Piešťanoch porušené právo sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované jej čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote, priznané jej čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyhláseného pod č. 209/1992 Zb.

2. Prikazuje sa Okresnému súdu v Piešťanoch, aby občiansko-právnu vec žalobkyne RNDr.   J.   P., H.,   vedenú   proti   P.   Š.,   H.,   o   zaplatenie   2.012,04   €   s prísl.,   sp.   zn.: 9C 172/2010, prejednal a rozhodol bez zbytočných prieťahov.

3. Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom v Piešťanoch je povinná zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,00 €, do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

4.   Slovenská   republika,   zastúpená   Okresným   súdom   v   Piešťanoch   je   povinná nahradiť   sťažovateľke   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške   323,52   €,   (pozostávajúce z 2 úkonov právnej služby: 1) Prevzatie a príprava zastupovania 127,17 € tarifná odmena + 7,63 € režijný paušál + 26,96 € DPH; 2) spísanie a podanie sťažnosti 127,17 € tarifná odmena + 7,63 € režijný paušál + 26,96 € DPH), poukázaním na účet právneho zástupcu sťažovateľky   JUDr.   J.   S.,   advokáta   zapísaného   v   zozname   advokátov   SAK,   so   sídlom advokátskej kancelárie: B., takisto v lehote dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu pred postupom   okresného   súdu,   ktorým   boli   podľa   jej   názoru   spôsobené   zbytočné   prieťahy. Podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   došlo   tým,   že   okresný   súd   v   jej   veci   meritórne nerozhodol, a to aj napriek jej sťažnosti na prieťahy v konaní.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde   v   danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené   podmienky na konanie   pred   ním.   V   nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má právo podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností   a   o   voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) alebo od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch, t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, III.   ÚS   401/2008),   že   účelom   práva   účastníka   konania pred   všeobecným   súdom   podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   preto   o   sťažnosti,   ktorou   je   namietané   porušenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   ak sťažovateľ preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo   ak   sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa   §   62   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03). Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného súdu iniciovať   dokonca   aj   disciplinárne   konanie,   sťažnosť   na   prieťahy   v   zmysle   citovaného zákona treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd poznamenáva,   že   vyčerpanie   účinného   prostriedku   nápravy,   ktorý   ustanovuje   zákon o ústavnom súde, nie je v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.

  Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   doručila okresnému súdu 14. mája 2012 sťažnosť na prieťahy, ktorá bola okresným súdom vybavená 11. júna   2012   a   doručená   sťažovateľke   15. júna   2012.   Predsedníčka   okresného   súdu v odpovedi na sťažnosť okrem iného uviedla, že „z pozície svojej funkcie dohliadnem, aby k ďalším prieťahom nedochádzalo a za vzniknutý nedostatok sa Vám ospravedlňujem“.

Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 28. júna 2012 (na poštovú prepravu odovzdaná 26. júna 2011), teda približne mesiac a pol odo dňa podania sťažnosti na   prieťahy   predsedníčke   okresného   súdu   a podaná   jedenásť   dní   odo   dňa   doručenia vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu.

Ústavný   súd   pripomína,   že   formálne   uplatnenie   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní orgánu štátnej správy súdov štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. IV. ÚS 306/04, IV. ÚS 74/05, III. ÚS 10/2012).

Vzhľadom na to, že od doručenia sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní okresnému súdu 14. mája 2012 (na ktorú odpovedala predsedníčka okresného súdu listom z 11. júna 2012, pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (28. júna 2012) uplynul len krátky čas na zjednanie nápravy, posúdil   ústavný   súd   podanie sťažnosti   na prieťahy podľa   zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré   by   inak   takáto   sťažnosť   mohla   mať,   ak by   predsedníčka   okresného   súdu   dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06). Postup sťažovateľky v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,   aby   sťažovateľ   konal   v   súlade   s   pravidlami,   ktoré   s uplatnením   daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv (napr. III. ÚS 44/03).

Ústavný súd posudzujúc sťažnosť podľa stavu v čase, keď mu bola doručená, ju z uvedených hľadísk vyhodnotil ako predčasne podanú, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ju odmietol ako neprípustnú.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   ako   celok,   bolo   bez   právneho   významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

Nad   rámec   odôvodnenia   svojho   rozhodnutia   ústavný   súd   pripomína,   že   toto rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   v   prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom všeobecného   súdu   v   označenom   konaní   dochádza   k   zbytočným   prieťahom,   predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012