SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 39/2020-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej ⬛⬛⬛⬛ správkyňou konkurznej podstaty úpadcu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, právne zastúpenej advokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, Kominárska 2,4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 CoKR 12/2015 z 31. januára 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Odbo 65/2018 z 30. apríla 2019 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej ⬛⬛⬛⬛, správkyňou konkurznej podstaty úpadcu
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 CoKR 12/2015 z 31. januára 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Odbo 65/2018 z 30. apríla 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).
2. Sťažovateľka sa domáha posúdenia ústavnosti rozsudku krajského súdu, ktorým bol zmenený výrok v rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby Sociálnej poisťovne a taktiež súčasne sa domáha aj preskúmania uznesenia najvyššieho súdu, ktorým bolo odmietnuté dovolanie inej sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, správkyne konkurznej podstaty úpadcu ⬛⬛⬛⬛, ktorej ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu súčasne doručená a je vedená pod sp. zn. Rvp 1326/2019. Uvedená sťažovateľka je aj žalovanou v konaní o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate a účastníčkou uvedených konaní pred krajským súdom a najvyšším súdom.
3. Ústavnú sťažnosť podáva sťažovateľka ako úpadca z „dôvodu nejednoznačnej právnej úpravy týkajúcej sa aktívnej legitimácie“ a domnieva sa, že bolo zasiahnuté do jej označených práv (bod 1), keďže „odmietli argumentáciu správcu úpadcu týkajúcu sa použitia ustanovení ZKR, konkrétne odmietli aplikovať ustanovenia ZKR“. [ide konkrétne o zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) pozn.].
4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jej označené práva podľa ústavy, listiny a dohovoru (bod 1) rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu porušené bolo. Súčasne žiada, aby ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Domáha sa aj náhrady trov konania.
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených v § 56 ods. 2 v spojení s § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné považovať za podanú neoprávnenou osobou.
9. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38 K 23/2013 zo 7. októbra 2013 bol na majetok sťažovateľky ako dlžníka vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu bola ustanovená 17. mája 2014 ⬛⬛⬛⬛. Konkurz na majetok sťažovateľky nebol ku dňu podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľkou právoplatne skončený.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
11. Podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
12. Ako už bolo spomenuté, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní skúma, či ústavná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
13. Z čl. 127 ods. 1 ústavy teda vyplýva, že sťažovateľka musí namietať porušenie svojich základných práv a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (II. ÚS 3/05).
14. Sťažovateľka namieta porušenie svojich označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru (bod 1) v konaní, v ktorom ale nemá procesné postavenie strany sporu. Žalovanou je iba správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, nie sťažovateľka, pozn.). Oprávnenie konať za úpadcu (sťažovateľku) v už prebiehajúcom súdnom spore má teda iba správkyňa konkurznej podstaty, na ktorú prešlo oprávnenie úpadcu (sťažovateľky) podávať návrhy na začatie konania alebo vystupovať v mene úpadcu.
15. Ústavný súd z uvedeného dôvodu ústavnú sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (m. m. napr. IV. ÚS 523/2018).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Mojmír Mamojka
predseda senátu