SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 39/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37,Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13,Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová,pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru oochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš vkonaniach vedených pod spisovými značkami: 8 Ro 128/2013, 8 Ro 201/2013, 8 Ro134/2013, 3 Ro 230/2013, 8 Ro 263/2013, 8 Ro 256/2013, 9 Ro 229/2013, 9 Ro 135/201, 2Ro 213/2013, 2 Ro 242/2013, 2 Ro 267/2013, 9 Ro 177/2013, 9 Ro 284/2013, 9 Ro90/2013, 9 Ro 205/201, 1 Ro 93/2013, 1 Ro 57/2013, 1 Ro 134/2013, 1 Ro 99/2013 a 1 Ro122/2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., vedené pod sp. zn.Rvp 16894/2014 a sp. zn. Rvp 16922/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 16894/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., o d m i e t apre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli17. a 22. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s.,Prievozská 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách „sťažovateľ“), vedenépod sp. zn. Rvp 16894/2014 a sp. zn. Rvp 16922/2014 vo veci namietaného porušeniazákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami:8 Ro 128/2013, 8 Ro 201/2013, 8 Ro 134/2013, 3 Ro 230/2013, 8 Ro 263/2013,8 Ro 256/2013, 9 Ro 229/2013, 9 Ro 135/201, 2 Ro 213/2013, 2 Ro 242/2013,2 Ro 267/2013, 9 Ro 177/2013, 9 Ro 284/2013, 9 Ro 90/2013, 9 Ro 205/201, 1 Ro 93/2013,1 Ro 57/2013, 1 Ro 134/2013, 1 Ro 99/2013 a 1 Ro 122/2013 (spolu ďalej len „napadnutékonania“).
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza: «Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona...) uvedené podanie sťažovateľ urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ako už zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou podľa osobitného zákona. Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (31. 3. 2006, 24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na prijímanie takých podaní. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva sťažovateľa.»
Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 (ďalej len „nálezústavného súdu z 24. júna 2008“) vyslovil porušenie základného práva sťažovateľkyna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľačl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickouformou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Okresnému súdu prikázal konaťvo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formoua podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanoveníObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Ústavný súd v relevantnej častiodôvodnenia nálezu z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).
V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“
Sťažovateľka ďalej uvádza:
«Sťažovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným Nálezom. V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) svojimi uzneseniamipotvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľkažiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatiekonania z 31. marca 2006 a 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku2013.
Ústavný súd z príloh sťažností zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojichpráv i podaním dovolaní proti uzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súdodmietol.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach sa sťažovateľka domáha, abyústavný súd o jej sťažnostiach nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.
2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“
Sťažovateľka sa domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučineniaa úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnostikonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovospolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitnéustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možnov konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovaniapred ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiežprihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a skutočnosť, že všetky sťažnosti smerujúproti postupu okresného súdu v napadnutých konaniach, rozhodol ústavný súd aplikujúcoznačené právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1výroku tohto uznesenia).
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, žeochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahovústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Sťažovateľka sa sťažnosťami domáha vyslovenia porušenia základného práva podľačl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pričompetit svojich sťažností nenaformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitusťažností žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“ bez toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v bode 2 petitu ďalej žiada, abyústavný súd okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia„na základe týchto podaní“ je nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažností v týchtočastiach je nevykonateľný. Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvyadresovanej právnej zástupkyni sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitusťažností a ustálil predmet týchto konaní tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia,pretože ani prípadné odstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolnostínemohlo viesť k inému rozhodnutiu o týchto sťažnostiach.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podaťproti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolania, o ktorýchbol oprávnený a aj povinný rozhodnúť Krajský súd v Banskej Bystrici, čo tento aj urobil,a preto podľa zásady subsidiarity jeho právomoc v danom prípade vylučuje právomocústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostiodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomocina ich prerokovanie.
Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2015