znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 39/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37,Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13,Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová,pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru oochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   vkonaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:   8 Ro   128/2013,   8   Ro   201/2013,   8   Ro134/2013, 3 Ro 230/2013, 8 Ro 263/2013, 8 Ro 256/2013, 9 Ro 229/2013, 9 Ro 135/201, 2Ro   213/2013,   2   Ro   242/2013,   2 Ro 267/2013,   9   Ro   177/2013,   9   Ro   284/2013,   9   Ro90/2013, 9 Ro 205/201, 1 Ro 93/2013, 1 Ro 57/2013, 1 Ro 134/2013, 1 Ro 99/2013 a 1 Ro122/2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners,   a.   s.,   vedené   pod   sp.   zn.Rvp 16894/2014 a sp. zn. Rvp 16922/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 16894/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners,   a.   s., o d m i e t apre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli17. a 22. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s.,Prievozská   37,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“,   v   citáciách   „sťažovateľ“),   vedenépod sp. zn. Rvp 16894/2014 a sp. zn. Rvp 16922/2014 vo veci namietaného porušeniazákladného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami:8   Ro   128/2013,   8   Ro   201/2013,   8   Ro   134/2013,   3   Ro   230/2013,   8   Ro   263/2013,8 Ro 256/2013,   9   Ro   229/2013,   9   Ro   135/201,   2   Ro   213/2013,   2   Ro   242/2013,2 Ro 267/2013, 9 Ro 177/2013, 9 Ro 284/2013, 9 Ro 90/2013, 9 Ro 205/201, 1 Ro 93/2013,1 Ro 57/2013, 1 Ro 134/2013, 1 Ro 99/2013 a 1 Ro 122/2013 (spolu ďalej len „napadnutékonania“).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza: «Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   doručil   Okresnému   súdu Veľký Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť písomne,   ústne   do   zápisnice,   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona...) uvedené podanie sťažovateľ urobil elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi   oznamuje,   že   mu   vracia   „DVD   nosič   obsahujúci   elektronické   dokumenty podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom,   keďže   súdy   Slovenskej   republiky,   teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené   podmienky   osobitného   zákona   na   prijímanie   podania   elektronickou   formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme   podaním   podľa   §   42   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ako   už zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného   zákona   a   opatrené   časovou   pečiatkou   podľa   osobitného   zákona.   Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (31. 3. 2006, 24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania,   pretože   toto   je   deň,   kedy   došiel   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   návrh   na   jeho začatie...   Sťažovateľ   informoval   Okresný   súd   Veľký   Krtíš,   že   považuje   za   nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný   súd   Veľký   Krtíš   nemá   vytvorené   podmienky   na   prijímanie   takých   podaní. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva sťažovateľa.»

Ústavný   súd   nálezom   sp.   zn.   II.   ÚS   148/08   z   24.   júna   2008   (ďalej   len   „nálezústavného   súdu   z   24.   júna   2008“)   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľkyna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľačl. 6   ods.   1   dohovoru   neprijatím   jej   podania   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickouformou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Okresnému súdu prikázal konaťvo   veci   podania   sťažovateľky   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formoua podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   príslušných   ustanoveníObčianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“).   Ústavný   súd   v   relevantnej   častiodôvodnenia nálezu z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy   a   §   56   ods.   3   písm.   d)   zákona   o ústavnom   súde   obnovil   stav   pred   porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“

Sťažovateľka ďalej uvádza:

«Sťažovateľ   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   doručil   opätovne   podania,   o   ktorých Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol   vyššie   citovaným   Nálezom.   V   súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“ návrhov   na   vydanie   platobných   rozkazov   podaných   na   tento   súd   dňa   31.   3.   2006 a 24. 7. 2006...   Preto   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   a   zároveň sťažovateľa   poučil,   že   v   prípade   jeho   nezaplatenia   konanie   zastaví.   Konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»

Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   svojimi   uzneseniamipotvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľkažiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatiekonania z 31. marca 2006 a 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku2013.

Ústavný súd z príloh sťažností zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojichpráv   i   podaním   dovolaní   proti   uzneseniam   krajského   súdu,   ktoré   však   dovolací   súdodmietol.

Na   základe   argumentácie   uvedenej   v   sťažnostiach   sa   sťažovateľka   domáha,   abyústavný súd o jej sťažnostiach nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s...   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“

Sťažovateľka   sa   domáha   tiež   priznania   primeraného   finančného   zadosťučineniaa úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono   ústavnom   súde“)   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   zisťuje,či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho   súdneho   poriadku.   V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnostikonania   môže   súd   spojiť   na   spoločné   konanie   veci,   ktoré   sa   uňho   začali   a skutkovospolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitnéustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade   s   §   31a   zákona   o   ústavnom   súde   možnov konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností,   ktoré   sú   predmetom   tohto   prerokovaniapred ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiežprihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a skutočnosť, že všetky sťažnosti smerujúproti postupu okresného súdu v napadnutých konaniach, rozhodol ústavný súd aplikujúcoznačené právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   napadnutých konaniach

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automatickynezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súdpri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   žeochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie   (napr.   m.   m.   I.   ÚS   103/02,   I.   ÚS   6/04,   II.   ÚS   122/05,   IV.   ÚS   179/05,IV. ÚS 243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahovústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Sťažovateľka sa sťažnosťami domáha vyslovenia porušenia základného práva podľačl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pričompetit svojich sťažností nenaformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitusťažností   žiada   vysloviť   porušenie   označených   práv „postupom   Okresného   súdu   Veľký Krtíš“ bez toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v bode 2 petitu ďalej žiada, abyústavný   súd   okresnému   súdu   prikázal, „aby   na   základe   týchto   podaní   pokračoval v konaniach   (príloha   menný   zoznam   konaní   tejto   sťažnosti)“,   pričom   formulácia„na základe týchto podaní“ je nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažností v týchtočastiach je nevykonateľný. Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvyadresovanej právnej zástupkyni sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitusťažností a ustálil predmet týchto konaní tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia,pretože ani prípadné odstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolnostínemohlo viesť k inému rozhodnutiu o týchto sťažnostiach.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľka   využila   svoje   právo   podaťproti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolania, o ktorýchbol oprávnený a aj povinný rozhodnúť Krajský súd v Banskej Bystrici, čo tento aj urobil,a preto   podľa   zásady   subsidiarity   jeho   právomoc   v danom   prípade   vylučuje   právomocústavného súdu.

Vzhľadom na túto   skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostiodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomocina ich prerokovanie.

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2015