znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 39/06-50

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Mgr. M. K., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., Advokátska kancelária, M., v ktorej namieta porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 815/95, na neverejnom zasadnutí 11. júla 2006 takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   815/95 p o r u š i l základné   právo   Mgr.   M.   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 815/95 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. M. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania Mgr. M. K. v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na adresu jej advokáta JUDr. M. Š., Advokátska kancelária, M., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Mgr. M. K. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 39/06-14   z   10.   februára   2006   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   Mgr.   M.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., Advokátska kancelária, M., v ktorej namieta porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 815/95.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 16. októbra 1995 podala proti odporcovi J. L. (ďalej len „odporca“ alebo „žalovaný“) návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala úpravy práv týkajúcich sa užívania nehnuteľnosti, ktorému bola na okresnom súde pridelená sp. zn. 17 C 815/95.

Odporca   sa   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   podaním   doručeným 19. apríla 1996 k podanému návrhu vyjadril a súčasne podal vzájomný návrh o zrušenie a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnosti,   ktorý   bol   6.   marca   1997 uznesením   okresného   súdu   vylúčený   na   samostatné   konanie   vedené   pod   sp.   zn. 17 C 611/97. Okresný súd súčasne v ten istý deň vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 815/95 vydal rozsudok, ktorý bol na základe odvolania sťažovateľky uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) 30. októbra 1997 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

V priebehu roku 1998 okresný súd zaslal účastníkom konania výzvu na oznámenie ich návrhov na doplnenie dokazovania pred nariadením znaleckého dokazovania, vyzval sťažovateľku   na   predloženie   listinných   dôkazov   a nariadil   dve   pojednávania,   ktoré   boli odročené.

Okresný   súd   26.   marca   1999   v záujme   hospodárnosti   uznesením   spojil   konania vedené pod sp. zn. 17 C 815/95 a sp. zn. 17 C 611/97 na spoločné konanie, ktoré sa ďalej vedie pod sp. zn. 17 C 815/95. V ten istý deň okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva. Účastníci konania boli výzvami z 31. augusta 1999   a 8.   októbra   1999   vyzvaní   na   predloženie   podkladov   pre   potreby   znaleckého dokazovania. Sťažovateľka následne zaplatila preddavok na trovy znaleckého dokazovania a 30. októbra 1999 súdu na základe jeho výzvy predložila aj požadované doklady.

Predseda okresného súdu sťažovateľke vo svojej odpovedi z 19. septembra 2000 na jej sťažnosť na prieťahy v konaní z 8. augusta 2000 oznámil, že „sudkyňa sa veci venuje a vec nie je zanedbaná“.

Posledné   pojednávanie,   ktoré   sa   v uvedenej   veci   konalo   12.   júla   2001,   bolo   pre neprítomnosť odporcu odročené. V priebehu roku 2002 okresný súd podľa sťažovateľky vôbec nekonal.

V priebehu sporu sa sťažovateľka stala dôchodkyňou a po mozgovej porážke ťažko zdravotne postihnutou. V rámci znaleckého dokazovania nariadeného okresným súdom sa sťažovateľka musela trikrát dostaviť do Ž., pretože odporca zaslané predvolania nepreberal, čím   súdne   konanie   predlžoval.   Okresný   súd   odporcovi   uznesením   z 10. decembra   2003 uložil poriadkovú pokutu vo výške 15 000 Sk, pretože hrubým spôsobom v uvedenej veci sťažoval   vykonanie   znaleckého   dokazovania,   resp.   neumožnil   vykonanie   nariadenej obhliadky   nehnuteľnosti.   Obhliadka   bola   napokon   uskutočnená   30. septembra   2004. Okresný   súd   22.   apríla   2005   sťažovateľke   zaslal   vypracovaný   znalecký   posudok   spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadrila. Sťažovateľka mu následne oznámila, že k znaleckému posudku   nemá   pripomienky   a 6.   júna   2005   mu   zaslala   doplnenie   svojho   návrhu   zo 16. októbra 1995.

Posledné pojednávanie v tejto veci bolo teda okresným súdom uskutočnené 12. júla 2001. Znalecké dokazovanie bolo nariadené okresným súdom 26. marca 1999, znalec však začal   so   spracovaním   posudku   až v novembri   2003   v   dôsledku   nedoručenia   podkladov potrebných na jeho spracovanie zo strany okresného súdu. Znalecký posudok v uvedenej veci bol napokon súdu doručený až v marci 2005. Od tohto času až do dňa podania ústavnej sťažnosti uplynulo ďalších osem mesiacov, počas ktorých okresný súd nevykonal žiadne úkony.   Sťažovateľka   27.   októbra   2005   podala   okresnému   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní, pretože okresný súd v uvedenej veci podľa nej nekoná a aj napriek jej viacerým telefonátom nemá vedomosť o tom, v akom štádiu konania sa predmetná vec nachádza. Vzhľadom na skutočnosť, že od posledného pojednávania v tejto veci uplynuli viac ako štyri roky a samotné konanie trvá už viac ako desať rokov, sťažovateľka „hodnotí toto konanie ako prieťahy“.

Podľa sťažovateľky nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušovanie jej práv u nej navodzuje stav právnej neistoty, nepriaznivo vplýva na jej psychický stav, ochromuje jej zdravie a situácia, v ktorej sa ocitla, jej sťažuje vyporiadanie jej majetkových pomerov. Primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľka zároveň chápe aj ako satisfakciu za to, že okresný súd mal podľa zákona dbať o to, aby ochrana práv všetkých účastníkov konania bola rýchla a účinná.

Vzhľadom   na vyššie   uvedené skutočnosti   sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom rozhodol,   že okresný   súd   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   17   C 815/95 porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, ako aj trovy konania sťažovateľky na účet jej právneho zástupcu.

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní z 10. marca 2006 ústavnému súdu na základe jeho výzvy oznámil, že netrvá na konaní verejného pojednávania v predmetnej veci a súhlasí s upustením od neho.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   sťažovateľky   vyjadril   podaním č. 1 SprS 109/06 z 25. apríla 2006 okresný súd prostredníctvom svojho predsedu, ktorý zároveň uviedol, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v tejto veci a následne vyslovil názor: „Pokiaľ ide tvrdené porušenie práva, súd poukazuje na to, že nestačí samotné tvrdenie o tom, že vec nebola ešte rozhodnutá alebo kedy bolo naposledy pojednávanie.   Súd   totiž   vo veci   konal   aj   v   čase,   keď   nebolo   nariadené   pojednávanie. Prieťahy spôsoboval aj odporca, súd využíval zákonné prostriedky na ich prekonanie a to trvá   určitý   čas.   Súd   nemá   v   civilnom   procese   trestnoprávne   prostriedky   (pohŕdanie súdom),   ktorými   efektívne   mohol   zasiahnuť proti   účastníkovi   alebo   inej   osobe,   ktorá nerešpektuje pokyn súdu.

Sťažovateľ sa viac sústreďuje na všeobecný právny výpočet predpisov a judikatúry. Podáva sťažnosť v čase, keď súd konal a vec prejednával. Ak by aj došlo k prieťahom, tak súd ich efektívne odstránil.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľka zastúpená advokátom doručila 18. októbra 1995 okresnému súdu návrh na začatie konania o úpravu užívania nehnuteľnosti smerujúci proti žalovanému, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 17 C 815/95. Na základe úpravy z 1. decembra 1995 bol podaný návrh   zaslaný   žalovanému,   aby   sa   k nemu   v lehote   15   dní   vyjadril.   Zásielka   sa   od žalovaného vrátila nedoručená.

Dňa   10.   januára   1996   zákonný   sudca   nariadil   pojednávanie   na   6.   február   1996, nechal   naň predvolať účastníkov   konania,   právneho   zástupcu   sťažovateľa   a žalovanému nechal   opätovne   doručiť   podaný   návrh,   aby   sa   k nemu   vyjadril   v lehote   10   dní prostredníctvom policajných orgánov.

JUDr.   J.   G.,   komerčná   právnička,   V.,   podaním   doručeným   1.   februára   1996 okresnému   súdu   oznámila,   že   prevzala   zastupovanie   žalovaného   v predmetnej   veci a súčasne   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   nariadenom   pojednávaní   z dôvodu   služobnej cesty. Podaním z 23. januára 1996 policajný orgán okresnému súdu   oznámil, že sa mu podarilo zásielku súdu žalovanému doručiť.

Pojednávanie konané 6. februára 1996 za neúčasti účastníkov konania bolo odročené na neurčito.

Okresný   súd   následne   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky   podaním zo 7. februára   1996,   aby   mu   v lehote   15   dní   oznámil   predpokladaný   termín,   kedy   sa sťažovateľka   bude   môcť   zúčastniť   pojednávania,   príp.   aby   požiadal   o jej   vypočutie dožiadaným súdom. Ďalším podaním z tohto dňa okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalovaného, aby sa k podanému návrhu v lehote 15 dní vyjadrila.

Právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným okresnému súdu 12. februára 1996 z dôvodu kolízie pojednávaní.

Právny zástupca sťažovateľky podaním doručeným 27. februára 1996 súdu oznámil, že sťažovateľka sa z dôvodu zlého zdravotného stavu bude môcť zúčastniť pojednávania na okresnom súde až koncom mája 1996 a o vypočutie dožiadaným súdom nežiada.

Okresný   súd   na   základe   pokynu   z 27.   marca   1996   urgoval   splnenie   výzvy zo 7. februára 1996 právnou zástupkyňou žalovaného v lehote 10 dní. Odpoveď právnej zástupkyne   žalovaného   na   túto   výzvu   bola   okresnému   súdu   doručená   23.   apríla   1996, žalovaný sa v nej k podanému návrhu vyjadril a súčasne podal vzájomný návrh.

Dňa 17. mája 1996 okresný súd vyzval žalovaného, aby zaplatil v lehote 10 dní súdny poplatok za podanie vzájomného návrhu.

Pokynom   z 23.   augusta   1996   bolo   v tejto   veci   zákonným   sudcom   nariadené pojednávanie   na   16.   september   1996.   Dňa   6.   septembra   1996   bolo   okresnému   súdu doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľky, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom   pojednávaní   z dôvodu   kolízie   pojednávaní   a taktiež   ospravedlnil zo zdravotných dôvodov neúčasť sťažovateľky. Predvolanie na pojednávanie sa nepodarilo doručiť žalovanému.

Okresný   súd   pojednávanie   konané   16.   septembra   1996   za   neúčasti   účastníkov konania a ich právnych zástupcov odročil na 10. október 1996. Podaním z 1. októbra 1996 právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, pretože v tom čase bude služobne vzdialená mimo Slovenskej republiky, a súčasne ospravedlnila neúčasť žalovaného, ktorý v tom čase mal byť na plánovanej dovolenke v P.. Pojednávanie konané 10. októbra 1996 bolo okresným súdom odročené na 5. november 1996. Okresný súd toto pojednávanie po vypočutí účastníkov konania a ich právnych zástupcov uznesením odročil na 29. november 1996. Dňa 29. novembra 1996 okresný súd vykonal obhliadku na mieste samom,   o ktorej   bola   spísaná   zápisnica   a následne   pojednávanie   v tejto   veci   odročil   na neurčito.

Pokynom   z 8.   januára   1997   okresný   súd   nariadil   v tejto   veci   pojednávanie   na 21. január 1997.   Účastníci   konania na ňom   požiadali   okresný   súd o poskytnutie krátkej lehoty na pokus o uzavretie mimosúdnej dohody, okresný súd preto pojednávanie odročil na 6. február 1997.

Právna   zástupkyňa   žalovaného   podaním   z 5.   februára   1997   ospravedlnila   svoju neúčasť   na   nariadenom   pojednávaní   z dôvodu   jej   chrípkového   ochorenia   a súčasne požiadala   o určenie   nového   termínu   pojednávania.   K tomuto   návrhu   o odročenie pojednávania sa podaním doručeným súdu 6. februára 1997 pripojil aj právny zástupca sťažovateľky, pretože sa v tejto veci podľa neho javila „možnosť uzavrieť súdny zmier“. Okresný súd následne pojednávanie konané 6. februára 1997 odročil na 6. marec 1997. Na pojednávaní konanom v tento deň okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu sťažovateľky podľa jej podania zo 4. marca 1997, ďalším uznesením vylúčil vzájomný návrh   žalovaného   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   spornej nehnuteľnosti   na   samostatné   konanie,   uznesením   vyhlásil   dokazovanie   v tejto   veci   za skončené   a následne   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   návrh   sťažovateľky   zamietol   v celom rozsahu   a žiadnemu   z účastníkov   konania   náhradu   trov   konania   nepriznal.   Na   základe pokynu z 11. apríla 1997 bol rozsudok okresného súdu doručovaný právnym zástupcom účastníkov konania.

Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu zo 6. marca 1997 podala 2. mája 1997 odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Na základe pokynu zákonného sudcu z 9.   mája   1997   bolo   odvolanie   sťažovateľky   zaslané   právnej   zástupkyni   žalovaného a právny   zástupca   sťažovateľky   bol   súdom   vyzvaný   na   zaplatenie   súdneho   poplatku. Poplatková   povinnosť   bola   splnená   sťažovateľkou   19.   mája   1997.   Na   základe   úpravy z 30. mája   1997   bol   spis   v tejto   veci   predložený   12.   júna   1997   krajskému   súdu   na rozhodnutie   o podanom   odvolaní.   Vo   veci   konajúci   sudca   krajského   súdu   nariadil pojednávanie   v tejto   veci   na   30.   júl   1997.   Právny   zástupca   sťažovateľky   požiadal o odročenie   tohto   pojednávania   podaním   z 15.   júla   1997   z dôvodu   čerpania   plánovanej dovolenky. Následne bol tento termín pojednávania zrušený. Ďalšie pojednávanie nariadené krajským súdom na 24. september 1997 bolo zrušené na základe ospravedlnenia právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý súdu oznámil, že v septembri 1997 sa táto nebude zdržiavať na území Slovenskej republiky. Dňa 23. septembra 1997 bolo nariadené pojednávanie v tejto veci   na   15.   október   1997.   Podľa   úradného   záznamu   spísaného   14.   októbra   1997 sťažovateľka telefonicky ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní pre náhle pracovné povinnosti a súčasne požiadala súd o jeho odročenie.

Pojednávanie konané na krajskom súde 15. októbra 1997 bolo odročené na neurčito za účelom opätovného predvolania účastníkov konania. Uznesením sp. zn. 6 Co 921/97 z 30. októbra 1997 krajský súd rozsudok zo 6. marca 1997 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis doručený 6. februára 1997 a následne aj právnym zástupcom účastníkov konania s výzvou, aby súdu oznámili svoje ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Právny zástupca sťažovateľky odpovedal na výzvu okresného súdu podaním z 26. februára 1998.

Pokynom   z 5.   októbra   1998   vo   veci   konajúci   sudca   okresného   súdu   nariadil pojednávanie   na 4.   november   1998   a súčasne   nechal   vyžiadať výpis   zo   živnostenského registra.   Právny   zástupca   sťažovateľky   podaním   doručeným   14.   októbra   1998   požiadal okresný súd o odročenie nariadeného pojednávanie z dôvodu jeho účasti na kúpeľnej liečbe. Dňa   16.   októbra   1998   bol   okresnému   súdu   doručený   výpis   zo   živnostenského   registra žalovaného.

Právny   zástupca   sťažovateľky   v prílohe   svojho   podania   doručeného   2.   novembra 1998   okresnému   súdu   doručil   výpis   z listu   vlastníctva   predmetnej   nehnuteľnosti. Pojednávanie konané 4. novembra 1998 bolo okresným súdom odročené na 3. december 1998. Dňa 3. decembra 1998 ospravedlnila písomne svoju neúčasť na tomto pojednávaní právna   zástupkyňa   žalovaného   z dôvodu   svojho   ochorenia.   Okresný   súd   pojednávanie v tento deň odročil na 18. január 1999.

Pojednávanie konané 18. januára 1999 bolo okresným súdom odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva.

Podaním   z 1.   februára   1999   právny   zástupca   sťažovateľky   oznámil   súdu identifikačné údaje svedkov, o ktorých vypočutie v tomto konaní požiadal.

Uznesením č. k. 17 C 815/95-122 z 26. marca 1999 okresný súd spojil veci vedené pod sp. zn. 17 C 815/95 a sp. zn. 17 C 611/97 na spoločné konanie, pod spoločnou sp. zn. 17 C 815/95.

Uznesením   č.   k.   17   C   815/95-123   z 26.   marca   1999   nariadil   okresný   súd v predmetnej   veci   znalecké   dokazovanie   znalcom   z odboru   stavebníctva   –   oceňovanie nehnuteľností   a účastníci   boli   zaviazaní   k úhrade   preddavkov   na   trovy   znaleckého dokazovania. Predmetné uznesenie bolo na základe pokynu z 30. marca 1999 doručované účastníkom konania, ich právnym zástupcom, ako aj znalcovi. Sťažovateľka poplatkovú povinnosť vyplývajúcu z tohto uznesenia splnila 11. mája 1999.

Podľa úradného záznamu z 27. augusta 1999 ustanovený znalec v tejto veci oznámil súdu svoje požiadavky pre potreby vykonania znaleckého posudku v zmysle uznesenia súdu (požiadal o predloženie viacerých listín), informoval súd o predbežnej výške znalečného a taktiež o skutočnosti, že zatiaľ nebol zo strany súdu upovedomený o zložení preddavku ani o právoplatnosti uznesenia z 26. marca 1999.

Uznesením   č.   k.   17   C   815/95-130   z 31.   augusta   1999   bola   účastníkom   konania uložená povinnosť zložiť preddavok trov znaleckého dokazovania na účet súdu v lehote 5 dní. Na základe pokynu z tohto dňa bolo predmetné uznesenie doručované účastníkom konania, ako aj ich právnym zástupcom spolu s výzvou, aby v lehote 15 dní okresnému súdu predložili listiny potrebné na vyhotovenie znaleckého posudku vyžiadané znalcom.

Podaním z 8. septembra 1999 bolo okresnému súdu doručený list dcéry sťažovateľky (ktorá omylom prevzala zásielku súdu určenú sťažovateľke), v ktorom mu oznámila, že sťažovateľka je na liečení v P. po ťažkej mozgovej príhode a podľa vyjadrení lekárov sa v súčasnom stave podobnými vecami nemôže zaoberať.

Na   základe   pokynu   z 8.   októbra   1999   bolo   okresným   súdom   urgované   splnenie výzvy   súdu   z 31.   augusta   1999   na   predloženie   listín   potrebných   pre   vypracovanie znaleckého   posudku.   Odpoveď   právneho   zástupcu   sťažovateľky   bola   súdu   doručená 5. novembra   1999.   Fotokópia   tejto   odpovede   bola   následne   na   základe   pokynu z 10. decembra 1999 doručená právnej zástupkyni žalovaného spolu s výzvou, aby v lehote 3   dní   súdu   predložila   požadované   doklady   a   aj   svoje   vyjadrenie   k tejto   odpovedi   pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Podľa úradného záznamu spísaného 10. januára 2000 žalovaný súdny poplatok za podanie   vzájomného   návrhu   nezaplatil.   Podaním   doručeným   20.   januára   2000   právna zástupkyňa žalovaného požiadala okresný súd o predĺženie lehoty na predloženie podkladov na vypracovanie znaleckého posudku do 31. januára 2000. Na základe pokynu z 13. júna 2000   okresný   súd   právnu   zástupkyňu   žalovaného   urgoval,   aby   splnila   výzvy   súdu z 31. augusta 1999, 8. októbra 1999 a 10. decembra 1999 v lehote 10 dní.

Podľa úradného záznamu s účinnosťou od 1. júna 2000 bol spis pridelený na ďalšie prejednanie a rozhodnutie Mgr. D. W..

Právna zástupkyňa žalovaného okresnému súdu podaním doručeným 21. mája 2000 oznámila, že žalovanému vypovedala 14. januára 2000 plnú moc.

Na   základe   úpravy   z 2.   októbra   2000   bol   v tejto   veci   nariadený   výsluch   na 19. október   2000,   na   ktorý   bol   predvolaný   žalovaný   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej pokuty   a súčasne   bol   vyzvaný,   aby   na   výsluch   priniesol   súdom   požadované   doklady. Predvolanie žalovanému sa súdu 31. októbra 2000 vrátilo nedoručené.

Právny zástupca sťažovateľky podaním doručeným okresnému súdu 22. marca 2001 oznámil, že sťažovateľka mu odvolala udelenú plnú moc v uvedenej veci.

Na základe pokynu z 26. apríla 2001 bol nariadený výsluch žalovaného na 31. máj 2001, pričom o doručenie predvolania žalovanému okresný súd požiadal policajné orgány.

Sťažovateľka   17.   marca   2001   poverila   svojím   zastupovaním   v uvedenom   konaní advokátku JUDr. G. H., Advokátska kancelária, Ž..

Dňa 30. mája 2001 bola okresnému súdu doručená odpoveď Obvodného oddelenia Policajného zboru Ž. – západ (ďalej len „Policajný zbor“), v ktorej súdu oznámil, že sa mu zásielku žalovanému nepodarilo doručiť, pretože tento sa na adrese svojho trvalého pobytu nenachádza a iný jeho pobyt v evidencii obyvateľstva zistený nebol.

Okresný   súd   o výsluchu   žalovaného   omylom   spísal   zápisnicu   o   pojednávaní z 31. mája   2001,   ktoré   odročil   na   12.   júl   2001.   Predvolanie   žalovanému   sa   opätovne nepodarilo doručiť.

Dňa   16.   júla   2001   okresný   súd   zaslal   výzvy   Registru   obyvateľov   Slovenskej republiky   na   oznámenie   bydliska   žalovaného   a taktiež   Okresnému   úradu   Ž.,   odbor katastrálny na predloženie aktuálneho výpisu predmetnej nehnuteľnosti v lehote 10 dní.

Odpoveď z Registra obyvateľov Slovenskej republiky bola okresnému súdu doručená 26. júla 2001 a z Okresného úradu Ž., odbor katastrálny 6. augusta 2001.

Prostredníctvom príslušného obvodného oddelenia Policajného zboru bola na základe pokynu z 13. augusta 2001 zákonného sudcu doručovaná výzva žalovanému na predloženie podkladov   pre   vypracovanie   znaleckého   posudku.   Z odpovede   policajného   orgánu doručenej okresnému súdu 14. septembra 2001 vyplýva, že táto zásielka bola žalovanému doručená 10. septembra 2001.

Žalovaný bol na základe pokynu z 12. októbra 2001 prostredníctvom policajného orgánu predvolaný na výsluch nariadený na 8. november 2001 a zároveň mu bola doručená výzva, aby na výsluchu predložil doklady vyžiadané výzvou súdu z 3. septembra 2001.Dňa 5. novembra 2001 bola okresnému súdu doručená odpoveď policajného orgánu, ktorý mu oznámil, že zásielku súdu sa žalovanému nepodarilo doručiť ani po opakovaných pokusoch, pretože v mieste trvalého bydliska sa nezdržiaval.

Okresný   súd   podaním   z 13.   júna   2003   predvolal   na   výsluch   23.   júna   2003 ustanoveného znalca za účelom konzultácie postupu pri plnení znaleckej úlohy.

Spis v tejto veci bol s účinnosťou od 16. apríla 2003 pridelený na ďalšie prejednanie a rozhodnutie JUDr. A. M..

Podľa úradného záznamu spísaného 24. júna 2003 znalec okresnému súdu oznámil, že bez predloženia potrebných pokladov žalovaným znalecký posudok v tejto veci nie je možné vypracovať.

Na základe pokynu z 24. júna 2003 bola okresným súdom opätovne zaslaná výzva žalovanému na predloženie dokladov   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej   pokuty, ako   aj výzvy Mestskému úradu Ž., Katastrálnemu úradu, Správe katastra Ž. a Štátnemu okresnému archívu.

Odpovede na výzvy súdu boli od jednotlivých inštitúcií okresnému súdu doručené v období od 8. júla 2003 do 4. augusta 2003. Zásielka s výzvou adresovaná žalovanému sa okresnému súdu vrátila nedoručená 22. júla 2003.

Uznesením   č.   k.   17   C   815/95-209   z 15.   augusta   2003   bola   žalovanému   uložená poriadková pokuta vo výške 5 000 Sk. Toto uznesenie bolo následne na základe pokynu z 18. augusta 2003 doručované žalovanému, od ktorého sa zásielka ako neprevzatá vrátila súdu 17. septembra 2003.

Okresný   súd   podaním   z 25.   septembra   2003 vyzval ustanoveného znalca, aby sa dostavil   v lehote   7   dní   na   súd   za   účelom   prevzatia   spisu   na   vypracovanie   znaleckého posudku. Podaním doručeným 1. decembra 2003 bola okresnému súdu doručená žiadosť o usmernenie   v ďalšom   postupe   znalca   z dôvodu   nedostatku   súčinnosti   žalovaného a žiadosť o predĺženie lehoty na spracovanie znaleckého posudku.

Uznesením   č.   k.   17   C   815/95-230   z 10.   decembra   2003   bola   okresným   súdom žalovanému   uložená   poriadková   pokuta   vo   výške   15   000   Sk.   Žalovaný   zásielku   súdu opätovne neprevzal.

Na základe pokynu   z 11.   decembra 2003 bolo   toto   uznesenie doručené právnym zástupcom účastníkov konania.

Okresný   súd   podaním   z 13.   januára   2004   prostredníctvom   Registra   obyvateľov Slovenskej republiky zisťoval rodné číslo žalovaného. Odpoveď na túto výzvu mu bola doručená 23. januára 2004.

Pokynom zo 7. mája 2004 okresný súd nariadil obhliadku nehnuteľnosti na 24. jún 2004,   nechal na ňu predvolať účastníkov konania a taktiež prostredníctvom   policajných orgánov   doručiť   predvolanie   žalovanému   spolu   s výzvou   na   predloženie   podkladov potrebných   na   vypracovanie   znaleckého   posudku.   Dňa   21.   mája   2004   Policajný   zbor okresnému súdu oznámil, že túto zásielku sa mu žalovanému nepodarilo doručiť.

Dňa 24. mája 2004 bolo okresnému súdu oznámené prevzatie právneho zastúpenia žalovaného   advokátom   JUDr.   M.   R.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   ktorý   súčasne   súdu oznámil, že sa pokúsi o uzavretie mimosúdnej dohody so sťažovateľkou.

Okresný súd podľa úradného záznamu spísaného 13. júna 2004 telefonicky oznámil, že v predmetnej veci bola nariadená obhliadka na 24. jún 2004. Podaním z 24. júna 2004 právny   zástupca   žalovaného   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   vykonanej   obhliadke.   O jej vykonaní   na   mieste   samom   24.   júna   2004   bola   spísaná   zápisnica,   podľa   ktorej   bola obhliadka uznesením odročená na neurčito za účelom opätovného predvolania žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu.

Dňa 7. septembra 2004 okresný súd nariadil na 30. september 2004 obhliadku na mieste   samom,   na   ktorú   nechal   predvolať   prostredníctvom   právnej   zástupkyne   aj sťažovateľku, právny zástupca mal pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty zabezpečiť účasť   žalovaného   a predložiť   doklady   potrebné   na   vypracovanie   znaleckého   posudku a predvolaný bol i znalec.

Okresnému   súdu   bolo 15.   septembra   2004   doručené podanie sťažovateľky, ktorá namietala   vymáhanie   nezaplatených   trov   znaleckého   dokazovania   súdom,   pretože   ich zaplatila.

V prílohe svojho podania doručeného 30. septembra 2004 okresnému súdu predložila aktuálny list vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti.

Z vykonanej obhliadky 30. septembra 2004 bola spísaná okresným súdom zápisnica.

Okresný súd u súdneho znalca 21. októbra 2004 telefonicky zistil, že žalovaný mu dovtedy   nepredložil   doklady   potrebné   k vypracovaniu   znaleckého   posudku.   Právnemu zástupcovi   žalovaného   bola   následne   22.   októbra   2004   zaslaná   výzva   na   predloženie uvedených   podkladov   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty.   Predmetné   podklady súdnemu   znalcovi   neboli   predložené   podľa   úradného   záznamu   spísaného   súdom 18. novembra 2004 ani do tohto dátumu. V ten istý deň okresný súd spis v uvedenej veci zaslal súdnemu znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku, pričom pre prípad potreby podkladov pre vypracovaniu znaleckého posudku ho požiadal o urgovanie týchto podkladov od právneho zástupcu žalovaného.

Právny   zástupca   žalovaného   doručil   19.   novembra   2004   okresnému   súdu   svoje podanie, v ktorom mu oznámil, že žiadané podklady sa mu nepodarilo zadovážiť a navrhol, aby si ich znalec vyžiadal od príslušných inštitúcií.

Podaním z 19. novembra 2004 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že odvolala plnú moc svojej právnej zástupkyni. Advokát JUDr. M. Š. následne podaním doručeným okresnému súdu 16. decembra 2004 oznámil, že prevzal právne zastupovanie sťažovateľky v predmetnej veci.

Sťažovateľka   v predmetnej   veci   v prílohe   svojho   podania   z 25.   novembra   2004 predložila viaceré listinné doklady.

Sťažovateľka podaním z 11. novembra 2004 požiadala súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 10. decembra 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie znalca – oznámenie nedostatku   poskytnutia   súčinnosti   znalcovi.   Podaním   z 20.   januára   2005   okresný   súd znalcovi   oznámil,   že   má   znalecký   posudok   vypracovať   aj   bez   predloženia   žiadaných podkladov.   Znalecký   posudok   bol   okresnému súdu   doručený 31. marca 2005 a súčasne v priloženom liste vyčíslil znalečné.

Na základe pokynu z 29. apríla 2005 zaslal okresný súd znalecký posudok právnym zástupcom účastníkov konania, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadrili.

Uznesením   č.   k.   17   C   815/95-464   z 15.   apríla   2005   okresný   súd   sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov priznal. Uznesením č. k. 17 C 815/95-465 z 15. apríla 2005   okresný   súd   priznal   znalcovi   odmenu   za   podaný   znalecký   posudok,   ktoré   bolo následne doručené účastníkom konania i znalcovi.

Právny zástupca sťažovateľky okresnému súdu podaním zo 4. mája 2005 oznámil, že k spracovanému znaleckému posudku nemá pripomienky.

V prílohe   svojho   listu   z 21.   mája   2005   sťažovateľka   okresnému   súdu   zaslala potvrdenie o zaplatení dane z nehnuteľnosti za rok 2005.

Podaním doručeným okresnému súdu 16. júna 2005 sťažovateľka svoj návrh v tejto veci   doplnila.   Okresnému   súdu   sťažovateľka   doručila   10.   júna   2005   doplnenie   svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. V prílohe svojho listu z 1. septembra 2005 sťažovateľka okresnému súdu zaslala upovedomenie o začatí exekúcie voči žalovanému na jeho spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti.

V spisovom   materiáli   bola   ďalej   pripojená   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní sťažovateľky z 15. decembra 2005.

Pokynom z 9. januára 2006 okresný súd nariadil na 15. február 2006 pojednávanie v uvedenej veci, na ktoré predvolal právnych zástupcov účastníkov konania, ktorí na ňom mali zabezpečiť účasť účastníkov konania.

Svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní podaním z 12. februára 2006 sťažovateľka ospravedlnila zo zdravotných dôvodov.

Okresný   súd   na   pojednávaní   konanom   15.   februára   2006   pripustil   zmenu   petitu, zastavil konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 815/95 podľa § 83 Občianskeho súdneho poriadku a následne uznesením pojednávanie odročil na neurčito.

Proti uzneseniu o zastavení konania č. k. 17 C 815/95-500 z 15. februára 2006 podala sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu 17. marca 2006 odvolanie.

Na základe pokynu z 20. marca 2006 bol spis v uvedenej veci predložený krajskému súdu 21.marca 2006. Krajský súd vyzval podaním z 10. apríla 2006 právneho zástupcu žalovaného, aby sa k podanému odvolaniu v lehote 10 dní vyjadril.

Spis v tejto veci bol 13. apríla 2006 z krajského súdu doručený okresnému súdu na základe jeho podania zo 7. apríla 2006.

K veci boli pripojené spis sp. zn. 17 C 611/97 o zrušenie a vyporiadanie podielových spoluvlastníkov   k nehnuteľnosti   (žalovaný   c/a   sťažovateľka),   spis   sp.   zn.   9   C   231/89 o zrušenie a rozdelenie podielového spoluvlastníctva (žalovaný c/a sťažovateľka).

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o úpravu užívania   nehnuteľnosti   nachádzajúcej   sa   v podielovom   spoluvlastníctve   účastníkov preskúmavaného   konania   a v priebehu   konania   vznesený   vzájomný   návrh   o   zrušenie a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k spornej   nehnuteľnosti.   Z obsahu   súdneho spisu,   z   vyjadrení   sťažovateľky   a   okresného   súdu   a   ani   z predložených   na   vec   sa vzťahujúcich   listín   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   skutočnosť   svedčiacu   o právnej   alebo skutkovej stránke zložitosti veci, ktorá by mohla mať vplyv na predĺženie tohto konania.

B) Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania, resp. správania jej právnych   zástupcov   v tomto   konaní   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka,   ako   aj   jej zástupcovia   v priebehu   konania   viackrát   využili   svoje   procesné   práva   a   požiadali o ospravedlnenie   ich   neúčasti   na   pojednávaní   (napr.   ospravedlnenie   právneho   zástupcu sťažovateľky z neúčasti na pojednávaní 6. februára 1996 z dôvodu kolízie pojednávaní až podaním doručeným 7. februára 1996, oznámenie z 27. februára 1996 o možnosti vypočuť sťažovateľku z dôvodu jej zdravotných problémov až v mesiaci máj 1996, ospravedlnenie neúčasti   na   pojednávaní 16.   septembra   1996   právneho   zástupcu   sťažovateľky   z dôvodu kolízie pojednávaní a sťažovateľky zo zdravotných dôvodov, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní sťažovateľky zo zdravotných dôvodov podaním doručeným 12. februára 2005), ďalej podali dve žiadosti o poskytnutie lehoty na uzavretie mimosúdnej dohody, k uzavretiu ktorej však napokon medzi účastníkmi konania nedošlo (žiadosť prednesená na pojednávaní konanom 21. januára 1997, ako aj podanie právneho zástupcu sťažovateľky zo 6. februára 1997) a podaním z 11. novembra 2004 sťažovateľka požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že v dôsledku uplatnenia týchto práv sťažovateľkou v preskúmavanom konaní došlo k určitému predĺženiu konania v predmetnej veci   na   okresnom   súde,   čo   mu   však   v súlade   s   doterajšou   judikatúrou   ústavného   súdu nemožno započítať na ťarchu (mutatis mutandis III. ÚS 192/02, III. ÚS 82/05).

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil viaceré obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Žiadne procesné úkony v uvedenej veci okresný súd nevykonával vo viac ako sedemmesačnom období trvajúcom od 26. februára 1998, keď mu bola doručená odpoveď právneho zástupcu sťažovateľky na jeho výzvu, až do 5. októbra 1998,   keď bolo zákonným sudcom   nariadené pojednávanie v tejto veci.   Ďalšie obdobie nečinnosti okresného súdu začalo 20. januára 2000 po doručení podania právneho zástupcu žalovaného   a trvalo   až do   13.   júna   2000,   keď   bola   okresným   súdom   zaslaná urgencia právnemu zástupcovi žalovaného, t. j. takmer päť mesiacov. Okresný súd nekonal v tejto veci ani vo viac ako šesťmesačnom období trvajúcom od 2. októbra 2000 (okresný súd nariadil   výsluch   žalovaného)   do   26.   apríla   2001,   keď   bol   okresným   súdom   opätovne nariadený   výsluch   žalovaného.   Nečinnosťou   okresného   súdu   v tomto   konaní   bolo poznačené aj viac ako devätnásťmesačné obdobie trvajúce od 5. novembra 2001, keď bolo okresnému súdu doručené oznámenie policajných orgánov, až do 13. júna 2003, keď bol okresným súdom nariadený výsluch znalca. Od 15. apríla 2005, keď okresný súd vydal uznesenie   o priznaní   oslobodenia   od   platenia   súdnych   poplatkov   sťažovateľke,   až   do 9. januára 2006, t. j. takmer deväť mesiacov bol okresný súd opätovne nečinný. Nečinnosť okresného   súdu   vo   vyššie   označených   obdobiach   bez   toho,   aby   jeho   postupu   bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočný prieťah v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   bolo   preskúmavané   konanie   poznačené   aj neefektívnou činnosťou okresného súdu súvisiacou predovšetkým s postupom okresného súdu   pri   zabezpečovaní   súčinnosti   žalovaného   v tomto   konaní,   keď   k uplatneniu poriadkových opatrení proti žalovanému okresný súd pristúpil neskoro napriek skutočnosti, že jeho opakované výzvy a predvolania zasielané žalovanému neboli z jeho strany dlhodobo rešpektované   (už   od októbra   2000   žalovaný   s okresným   súdom   vôbec   nespolupracoval a k využitiu prvého poriadkového opatrenia zo strany okresného súdu došlo až 15. augusta 2003).

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako desať rokov a sedem mesiacov. Z uvedenej doby takmer štyridsaťšesť mesiacov, t. j. tri roky a desať mesiacov tvorí obdobie, v ktorom v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

S ohľadom na uvedené skutočnosti nemožno dobu predmetného konania vedeného okresným súdom považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľky boli porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (predovšetkým v súvislosti so sťažovateľkou podaným odvolaním proti rozsudku   okresného   súdu,   pri   vykonávaní   procesných   úkonov   súvisiacich   so   zákonnou povinnosťou okresného súdu predložiť spis v predmetnej veci odvolaciemu súdu, ako aj pri vykonávaní ďalších úkonov, ktoré preň z ďalšieho postupu vo veci vyplynú).

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk, ktoré odôvodnila predovšetkým stavom právnej neistoty, v ktorom sa dlhodobo nachádza v dôsledku porušovania jej práv okresným súdom, ktorý má vplyv na jej psychický stav a ochromuje jej zdravie.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov   sa ho domáha. Podľa   ustanovenia § 56 ods.   4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 40 000   Sk.   Táto   suma   zohľadňuje   predmet   konania   okresného   súdu,   dĺžku   zbytočných prieťahov v tomto konaní (tri roky a desať mesiacov) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   vo   zvyšnej   časti   uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.

4.   Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať náhradu   trov konania pred ústavným súdom, ktoré bližšie nešpecifikoval.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   o odmenách   a náhradách   advokátov   za poskytovanie   právnych   služieb   s   tým,   že   predmet   konania   podľa   čl.   127   ústavy   pred ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2005 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

Ústavný   súd   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené v roku   2005   (príprava   a prevzatie   veci   a   písomné   podanie   na súd)   priznal odmenu v sume 5 002 Sk (2 x 2 501 Sk) vrátane úhrady režijného paušálu v sume 300 Sk (2 x 150 Sk) spolu teda v sume 5 302 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006