znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 39/05-33

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo   sudcov   Juraja   Babjaka   a   Eduarda   Báránya   vo   veci   sťažnosti   J.   S.,   bytom   M., zastúpeného advokátkou prom. práv. J. K., S., v ktorej namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1069/98 (v súčasnosti Okresného súdu Trenčín), na neverejnom zasadnutí 18. mája 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (v súčasnosti Okresný súd Trenčín) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1069/98   p o r u š i l   základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   1069/98 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania J. S. v sume 7 321 Sk (slovom sedemtisíctristodvadsaťjeden slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne prom. práv. J. K., S., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti J. S. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 39/05-8 zo 16. februára 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   J.   S.,   bytom   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou prom. práv. J. K., S., v ktorej namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom [(ďalej len „okresný súd“) v súčasnosti Okresného súdu Trenčín] v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1069/98.

Z obsahu sťažovateľovej sťažnosti   a jej príloh vyplýva, že 10. júla 1998 bola na okresnom   súde   podaná   žaloba „o   zrušenie   kúpnopredajnej   zmluvy   a dohody   o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu“. Okresný súd uznesením z 28. júna 1999 spojil predmetnú vec na spoločné konanie s vecou vedenou pod sp. zn. 5 C 423/97, pod touto spisovou   značkou   sa   viedlo   aj ďalšie   konanie.   Dňa   20.   decembra   2000   okresný   súd uznesením   vec   týkajúcu   sa   zrušenia   kúpnopredajnej   zmluvy   a dohody   o zriadení   práva zodpovedajúceho   vecnému   bremenu   opätovne   vylúčil   na   samostatné   konanie.   Posledné pojednávanie v predmetnej veci konané 12. novembra 2003 bolo odročené na neurčito za účelom   dokazovania.   Sťažovateľ   10.   februára   2004   prostredníctvom   svojej   právnej zástupkyne požiadal okresný súd o nariadenie pojednávania v predmetnej veci.

Sťažovateľ 7. októbra 2004 požiadal okresný súd o odstránenie prieťahov v konaní a vykonanie ním navrhnutých dôkazov, ten však na jeho žiadosť nereagoval. V ďalšom texte svojej sťažnosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že od rozhodnutia v predmetnom konaní závisí rozhodnutie vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 423/97.

Právna zástupkyňa sťažovateľa listom zo 6. decembra 2004 požiadala predsedníčku okresného   súdu   o vykonanie   opatrení,   ktoré   by   viedli   k odstráneniu   prieťahov v predmetnom   konaní.   Predsedníčka   okresného   súdu   reagovala   na   túto   sťažnosť   listom doručeným sťažovateľovi 28. decembra 2004, podľa ktorého k prieťahom v tomto konaní došlo v dôsledku nadmernej zaťaženosti sudcov, ktorá vyplýva zo zlej personálnej situácie.

Okresný súd podľa sťažovateľa svojím konaním, resp. nekonaním evidentne spôsobil prieťahy v predmetnom konaní, čím došlo k porušeniu sťažovateľovho práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Predmetná vec podľa neho nie je právne ani fakticky zložitá a jeho správanie bolo počas celého konania aktívne a súčinnostné.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že okresný súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1069/98 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

Sťažovateľ ústavnému súdu predložil taktiež fotokópiu odpovede okresného súdu sp. zn.   Spr.   1575/04   z 28.   decembra   2004   na   jeho   sťažnosť   na   prieťahy   preukazujúcu využitie   účinného   právneho   prostriedku   nápravy   vo   vzťahu   k   základnému   právu   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 17   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Právna zástupkyňa sťažovateľa ústavnému súdu listom zo 14. marca 2005 na základe jeho   výzvy   oznámila,   že   súhlasí   s upustením   od   uskutočnenia   verejného   ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Predsedníčka okresného súdu listom č. Spr 467/05 z 29. marca 2005 ústavnému súdu na základe jeho výzvy oznámila, že netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci uskutočnilo verejné   ústne   pojednávanie.   Vo   svojom   vyjadrení   k predmetnej   veci   predsedníčka okresného súdu popísala procesné úkony uskutočnené v tomto konaní a následne uviedla, že podľa   nej   predmetná   vec   nie   je   skutkovo   ani   právne zložitá,   v preskúmavanom konaní nenastali   prekážky   postupu   súdu   podľa   §   107   a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku a z obsahu   a priebehu   procesných   úkonov   v tejto   veci   podľa   nej   nevyplýva,   že   by sťažovateľ   svojím   správaním   prispel   k predĺženiu   uvedeného   konania.   Vo   vzťahu k prieťahom v konaní, ktoré boli spôsobené okresným súdom, uviedla:

„(...) - z obsahu a priebehu procesných úkonov v právnej veci vyplýva, že vo veci sa koná   len   v poslednom   období   (pojednávanie   16.   2.   2005   a nariadenie   ďalšieho pojednávania na deň 4. 4. 2005) K časovému odstupu vykonávania procesných úkonov došlo v období od 28. 6. 1999, na ktorý deň bolo nariadené prvé pojednávanie do 12. 11. 2003,   kedy   bolo   nariadené   ďalšie   pojednávanie.   V tomto   období   v predmetnej   veci nevykonal zákonný sudca žiaden úkon. Zákonný sudca pojednávanie určil na deň 20. 12. 2000, kde opätovne vylúčil konanie sp. zn. 5 C 423/97 na samostatné konanie a o tejto veci rozhodol rozsudkom.

- Vo veci sp. zn. 5 C 1069/98 nastali prieťahy v konaní v období od 28. 6. 1999 do 12. 11.   2003 a od 12.   11.   2003 do 14.   1.   2005,   kedy zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 16. 2. 2005. Tieto prieťahy boli spôsobené objektívnymi okolnosťami spočívajúcimi v nedostatočnom personálnom obsadení Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, v dôsledku vysokého nápadu vecí do jednotlivých súdnych oddelení. Zákonný sudca mal v období rokov 1998 až 2003 v oddelení v priemere 540 vecí. Sudkyňa JUDr. E. Š. má v odd. 423 vecí.

Z hľadiska   primeranosti,   plynulosti   konania   došlo   vo   vzťahu   k sťažovateľovi k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré boli zavinené objektívnymi okolnosťami.

Zákonná sudkyňa bola upozornená na nutnosť plynulého a rýchleho konania, ale dôsledky z nečinnosti nebolo možné vyvodiť vzhľadom na množstvo vecí každého sudcu tunajšieho súdu v jeho oddelení. Toho času v predmetnej veci koná.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Okresnému súd bol 27. júla 1998 doručený návrh „o zrušenie kúpnopredajnej zmluvy a dohody o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu“ Š. S., bytom M. (ďalej len „navrhovateľka“), v zastúpení jej právneho zástupcu smerujúci proti sťažovateľovi.

Úpravou   zo   6.   augusta   1998   nechal   zákonný   sudca   vyzvať   navrhovateľku   na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 10 dní.

Dňa   23.   septembra   1998   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   doručiť   podaný   návrh sťažovateľovi spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril, ako aj vyžiadať od Okresného súdu Senica vyžiadať ich spis sp. zn. RI 531/91.

Navrhovateľka súdny poplatok zaplatila 23. septembra 1998 v kolkoch na rube výzvy zaslanej jej okresným súdom. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručil 14. októbra 1998 okresnému súdu svoje vyjadrenie k podanému návrhu.

Vo veci konajúci sudca pokynom z 23. marca 1999 nariadil v predmetnej veci termín pojednávania   na   28.   jún   1999   a nechal   naň   predvolať   účastníkov   konania,   ako   aj   ich právnych zástupcov. Právnemu zástupcovi navrhovateľky bolo súčasne s predvolaním na pojednávanie zaslané aj vyjadrenie sťažovateľa k návrhu.

Na pojednávaní konanom 28. júna 1999 právny zástupca navrhovateľky okresnému súdu predložil svoje stanovisko k vyjadreniu sťažovateľa v predmetnej veci. Okresný súd uvedené   stanovisko   krátkou   cestou   doručil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa,   následne vypočul k premetu konania navrhovateľku i sťažovateľa a pojednávanie uznesením odročil za účelom nariadenia výsluchu svedkyne (notárky JUDr. E. H.), ako aj vyžiadania spisov týkajúcich sa účastníkov konania od mesta M. a Obvodného oddelenia Policajného zboru M.   Súčasne   na   uvedenom   pojednávaní spojil   vec   vedenú   pod   sp.   zn.   5   C   1069/98   na spoločné konanie s vecou vedenou pod sp. zn. 5 C 423/97 s tým, že konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. 5 C 423/97.

Vo veci konajúci sudca pokynom z 1. augusta 2003 nariadil termín pojednávania na 12.   november   2003,   nechal   naň   predvolať   účastníkov   konania,   ako   aj   ich   právnych zástupcov   a zrealizovať   uznesenie   okresného   súdu   vyhlásené   na   pojednávaní   konanom 28. júna 1999.

Pojednávanie v predmetnej veci konané 12. novembra 2003 okresný súd uznesením odročil   na neurčito   a súčasne ním uložil navrhovateľke a jej právnemu zástupcovi,   aby okresnému   súdu   oznámili   presné   adresy   svedkýň   navrhnutých   na   vypočutie   v rámci vykonávania dokazovania, a nariadil opätovné predvolanie svedkyne (notárky JUDr. E. H.).

Mesto   M.   okresnému   súdu   podaním   doručeným   9.   októbra   2003   oznámilo,   že žiadané spisy nemôže poslať, pretože „odd. Sociálnych služieb MsÚ M. nevedie žiadne spisy vo veci Š. S., J. S.“. Obvodné oddelenie Policajného zboru M. reagovalo na výzvu okresného súdu podaním doručeným mu 28. októbra 2003.

Podľa úradného záznamu z 5. novembra 2003 sa na okresný súd dostavila právna zástupkyňa sťažovateľa za účelom nahliadnutia do spisu sp. zn. 5 C 1069/98.

Podaním doručeným okresnému súdu 21. novembra 2003 svedkyňa (JUDr. E. H.) ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní konanom 12. novembra 2003 v predmetnej veci zo zdravotných dôvodov a zároveň okresný súd požiadala o poskytnutie možnosti vyjadriť sa k danej veci, resp. zodpovedať otázky súdu písomne, pretože je časovo zaneprázdnená.

Právna zástupkyňa sťažovateľa listom z 10. februára 2004 (doručeným 11. februára 2004) okresnému súdu oznámila adresy svedkýň A. H. a A. P. a navrhla, aby „urobil dotaz na MUDr.   Z.   Nemocnicu M.,   kedy bola   žalobkyňa chorá a či si jej   choroba vyžiadala opateru inej osoby“, a zároveň v ňom požiadala o nariadenie pojednávania v predmetnej veci „v čo najkratšom termíne“.

Podľa úradného záznamu predsedníčky okresného súdu bola v súlade s jej opatrením o zmene rozvrhu práce na rok 2004 č. Spr. 506/2004 z 2. júla 2004 predmetná vec pridelená na vybavenie sudkyni JUDr. E. Š.

Pokynom zo 14. januára 2005 vo veci konajúci sudca nariadil termín pojednávania na 16. február 2005 a nechal naň predvolať účastníkov konania, ich právnych zástupcov, ako aj svedkyne.

Okresný súd pojednávanie konané 16. februára 2005 po vypočutí účastníkov konania, ich   právnych   zástupcov,   ako   aj   svedkov   uznesením   odročil   na   neurčito   za   účelom predvolania advokátky JUDr. E. D.

Pokynom   zo   17.   februára   2005   zákonný   sudca   nariadil   termín   pojednávania v predmetnej veci na 4. apríl 2005 a nechal naň predvolať účastníkov konania, ich právnych zástupcov, ako aj svedkyňu JUDr. E. D.

Podaním   zo   16.   februára   2005   právny   zástupca   navrhovateľky   okresnému   súdu oznámil,   že   vypovedal   plnú   moc   udelenú   mu   navrhovateľkou   na   jej   zastupovanie v predmetnom konaní.

Právna zástupkyňa sťažovateľa okresnému súdu 23. februára 2005 v prílohe svojho podania doručila viaceré listinné dôkazy týkajúce sa predmetu konania a súčasne navrhla vyžiadať trestný spis vedený na Obvodnom oddelení Policajného zboru S. pod ČTS: ORP 377/97.

Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním zo 4. apríla 2005 vyčíslila trovy právneho zastúpenia v predmetnej veci (na podaní nie je prezenčná pečiatka, preto nie je možné zistiť, kedy bolo doručené okresnému súdu).

Na   pojednávaní   konanom   4.   apríla   2005   okresný   súd   po   vypočutí   účastníkov konania, svedkyne JUDr. E. D., ako aj právnej zástupkyne sťažovateľa vyhlásil rozsudok č. k. 5 C 1069/98-44, ktorým žalobu v predmetnej veci zamietol a súčasne navrhovateľku zaviazal   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   v predmetnej   veci   vo   výške 10 426,40 Sk na účet jeho právnej zástupkyne.

V spisovom   materiáli   bol   ďalej   pripojený   spis   Obvodného   oddelenia   Policajného zboru S. ČTS: ORP-377/97 a priestupkový spis Obvodného oddelenia Policajného zboru M. č. p. ORP-P-89/MY-2001.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (III.   ÚS   111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na zrušenie kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla spôsobiť predĺženie konania v predmetnej veci.

B)   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   ústavný   súd   hodnotí   ako súčinnostné,   sťažovateľ   bol   v konaní   zastúpený   kvalifikovanou   právnou   zástupkyňou, reagoval na výzvy okresného súdu a zúčastňoval sa jednotlivých pojednávaní. V správaní sťažovateľa teda ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu v predmetnom konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z období nečinnosti okresného súdu začalo 28. júna 1999, keď okresný súd uskutočnil pojednávanie v predmetnej veci, ktoré bolo uznesením odročené   na   neurčito,   a   trvalo   štyridsaťdeväť   mesiacov,   t.   j.   do   1.   augusta   2003,   keď zákonný   sudca   pokynom   nariadil   termín   pojednávania   a vykonanie   ďalších   s tým súvisiacich   úkonov.   Ďalšie   jedenásťmesačné   obdobie   nečinnosti   bolo   ústavným   súdom v rámci   preskúmavaného   konania   zistené   v období   od   10.   februára   2004,   keď   právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu podanie, v ktorom mu oznámila adresy svedkýň, a trvalo do 14. januára 2005, keď zákonný sudca nariadil termín pojednávania v predmetnej   veci   a vykonanie   ďalších   s tým   súvisiacich   úkonov.   Nečinnosť   okresného súdu vo vyššie označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na stav konania prezentovaný urobenými procesnými úkonmi vo veci, dĺžku konania vo veci, ako aj doterajšiu judikatúru ústavného súdu, v ktorej vyslovil, že otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (III. ÚS 14/00), argumenty   predsedníčky   okresného   súdu   súvisiace   s personálnymi   problémami   súdu a vysokým nápadom vecí ústavný súd nemohol akceptovať.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako šesť rokov a deväť mesiacov. Z uvedenej doby podstatnú časť (t. j. šesťdesiat mesiacov, teda päť rokov) tvoria obdobia, v ktorých v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

S ohľadom na vyššie uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu nemožno dobu predmetného konania vedeného na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ani za primeranú vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov   a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sa   rozhodnutia   súdu   vo   svojej   veci (predovšetkým v prípade, ak niektorí z účastníkov konania podá odvolanie proti rozsudku okresného súdu, pri vykonávaní procesných úkonov súvisiacich so zákonnou povinnosťou okresného súdu predložiť spis v predmetnej veci odvolaciemu súdu, ako aj pri vykonávaní ďalších úkonov, ktoré preň z ďalšieho postupu vo veci vyplynú).

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk, pretože podľa jeho názoru okresný súd svojím konaním, resp. nekonaním evidentne spôsobil prieťahy v posudzovanom konaní, pričom rozhodnutie v predmetnej veci je dôležité pre ďalšie konanie týkajúce sa   sťažovateľa vedené   pod   sp.   zn.   5   C   423/97 (konanie o návrhu na vypratanie nehnuteľnosti).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 50 000 Sk. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku predmetného konania s prihliadnutím na predmet konania okresného súdu, dĺžku zbytočných prieťahov v tomto konaní (šesťdesiat mesiacov, t. j. päť rokov) a s tým spojenú ujmu sťažovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 7 600 Sk, ktoré bližšie špecifikoval ako odmenu za dva úkony právnej pomoci (2 x 3 650 Sk = 7 300 Sk) vrátane režijného paušálu (2 x 150 Sk = 300 Sk).

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal v súlade s § 1,   §   11 ods.   2,   § 14,   § 15 a § 20 vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety v spojení s § 16, § 1 ods. 3, § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný   peniazmi.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený   v období   od   1.   januára   2004   v konaní   pred   ústavným   súdom   predstavuje 4 534 Sk (v období od 1. januára 2005 predstavuje 2 501 Sk) a hodnota režijného paušálu 136 Sk (v období od 1. januára 2005 je hodnota režijného paušálu 150 Sk).

V súlade s týmito ustanoveniami možno trovy konania vyčísliť ako súčet odmeny za jeden   úkon   právnej   služby   (príprava   a prevzatie   veci)   vykonaný   v roku   2004   vrátane režijného paušálu (1 x 4 534 Sk + 136 = 4 670 Sk) a odmeny za jeden úkon právnej služby (písomné podanie na súd) vykonaný v roku 2005 vrátane režijného paušálu (1 x 2 501 Sk + 150 Sk = 2 651 Sk). Náhrada trov konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy spolu predstavuje 7 321 Sk.

Ústavný súd preto sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v predmetnej veci vo výške 7 321 Sk a vo zvyšnej časti uplatnenému nároku sťažovateľa nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2005