znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 39/04-18

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 24. marca 2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda   Báránya a zo   sudcov   Juraja Babjaka a   Ľubomíra   Dobríka prerokoval   sťažnosť Slovenskej   biblickej   spoločnosti,   so   sídlom   B.   B.,   zastúpenej   advokátkou   Mgr.   M.   M., Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 182/00 a takto

r o z h o d o l :

Práva   Slovenskej   biblickej   spoločnosti   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a na   prerokovanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 C 182/00   p o r u š e n é   n e b o l i.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára 2004   doručená   sťažnosť   Slovenskej   biblickej   spoločnosti,   so   sídlom   B.   B.   (ďalej   aj „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. M. M., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného súdu v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 C 182/00.  

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   je   občianskym   združením,   ktorého cieľom   je   podporovať   šírenie   Písma   svätého.   Jeho   vedúca   pracovníčka   pre   ekonomiku a personalistiku   A.   K.   si   za   obdobie   rokov   1993-1998   úmyselne   odčerpávala   finančné prostriedky, ponechala si ich a použila na vlastnú potrebu. Následne bolo proti nej začaté trestné stíhanie a bola podaná obžaloba. Vzniknutý dlh bol A. K. písomne uznaný. Dňa 24. októbra 2000 bola okresnému súdu podaná žaloba o zaplatenie sumy 3 835 393,48 Sk s prísl. a bol podaný aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza podrobný prehľad vykonaných úkonov vo veci.

Podľa   názoru   sťažovateľky   v konaní   vedenom   na   okresnom   súde   dochádza k prieťahom tým, že po troch rokoch od podania žaloby vec nie je ešte stále skončená a okresný súd vykonal za toto obdobie iba tri pojednávania (9. apríla 2001, 29. apríla 2003, 13.   novembra   2003).   Sťažovateľka   vidí   v postupe   okresného   súdu   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.Sťažovateľka   považuje za   primerané,   aby   jej   v tejto   veci   bolo   priznané finančné zadosťučinenie vo výške 600 000 Sk z dôvodu jej mimoriadne nepriaznivého stavu, ktorý sa týka väčšieho počtu jej členov, a taktiež z dôvodu, že takýmto konaním trvajúcim podľa názoru   sťažovateľky   už   neúmerne   dlhú   dobu   bola   významne   obmedzená   jej   osvetová verejná činnosť.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo   Slovenskej   biblickej   spoločnosti   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd Okresným súdom Banská Bystrica vo veci vedenej pod sp. zn.: 15 C 182/00 porušené bolo.“Ďalej sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd:„1.   Prikázal   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 15 C 182/00 neodkladne konal.

2. Priznal nárok na náhradu trov konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a to za dva úkony právnych služieb 2 x 20.320,- Sk a administratívny paušál 2 x 128,- Sk, celkom spolu 40.896,- Sk.

3. Priznal nám podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600.000,- Sk.“

Na základe výzvy   ústavného súdu   sa   k sťažnosti   vyjadril   podpredseda   okresného súdu listom z 8. marca 2004, ktorý vo vyjadrení uviedol podrobný prehľad vykonaných úkonov   okresného   súdu,   pričom   podľa   jeho   názoru   v doterajšom   priebehu   konania okresného súdu nedošlo k prieťahom v konaní.

Podpredseda okresného súdu oznámil v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), že netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní z 18. marca 2004 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Uznesením ústavného súdu z 12. februára 2004 č. k. III. ÚS 39/04-7 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého   v konaní   o   každom   návrhu   pred   ústavným   súdom,   v ktorom   účastník   namieta porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   (inú   právnu)   ochranu,   ako   aj   práva   na spravodlivý   proces   z toho   dôvodu,   že   všeobecný   súd   nekonal   spôsobom   ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (I. ÚS 1/97, I. ÚS 49/98).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Sťažovateľka   využila   právne   prostriedky,   ktorých   uplatnenie   sa   vyžaduje   pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a 3. decembra 2002 podala sťažnosť   predsedovi   okresného   súdu   na   zbytočné   prieťahy   v konaní   podľa   zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, čo však podľa jej názoru nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty v predmetnej právnej veci.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy   aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk konanie žalobcu Slovenskej biblickej spoločnosti (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľky) proti žalovanej A. K. o zaplatenie 3 835 393,48 Sk možno hodnotiť ako konanie, ktoré je zložité na dokazovanie. Proti A. K. prebieha na okresnom súde aj trestné konanie vedené pod sp. zn. 2 T 46/02, ktoré súvisí s občianskoprávnou vecou vedenou pod sp. zn. 15 C 185/00.

Pri kritériu „správanie sťažovateľa“ v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spôsobovaniu prieťahov zo strany sťažovateľky takými skutočnosťami, ako je neospravedlnená neúčasť na pojednávaniach. Avšak sťažovateľka viackrát dopĺňala návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium,   a   to   „postup“   okresného   súdu,   je   potrebné   uviesť, že ústavný súd sa   zaoberal nielen tvrdením   sťažovateľky, resp.   jej právnej   zástupkyne, ohľadom   obdobia,   keď   malo   dôjsť   k prieťahom,   ale   aj   celkovým   priebehom   súdneho konania.

Zo spisu okresného súdu boli zistené tieto úkony:Dňa 24. októbra 2000 bola podaná žaloba okresnému súdu.Dňa 14. novembra 2000 bola sťažovateľka vyzvaná na doplnenie svojho návrhu na vydanie predbežného opatrenia a na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 30. novembra 2000 doplnila sťažovateľka svoje podanie.Dňa 7. decembra 2000 bol zaplatený súdny poplatok.Dňa   20.   decembra   2000   bolo   vydané   uznesenie   o zastavení   konania   o vydanie predbežného opatrenia z dôvodu neodstránenia nedostatkov podania.

Dňa 22. decembra 2000 bola žaloba zaslaná na vyjadrenie žalovanej.Dňa 22. decembra 2000 bol okresnému súdu od právneho zástupcu žalobcu doručený výpis z listu vlastníctva.

Dňa   8.   januára   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   žalobcu   proti uzneseniu o zastavení konania o vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   10.   januára   2001   bol   v spise   urobený   záznam   o nahliadnutí   do   spisu koncipientkou právneho zástupcu žalovanej.

Dňa   12.   januára   2001   bol   právny   zástupca   žalovanej   vyzvaný   na   vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.

Dňa 15. januára 2001 bol podaný žalobcom návrh na vydanie predbežného opatrenia a návrh na doplnenie dokazovania.

Dňa   25.   januára   2001   bol   spis   s odvolaním   a s predkladacou   správou   predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“).

Dňa 31. januára 2001 bolo vydané uznesenie krajského súdu č. k. 15 Co 220/01-58 o zrušení uznesenia okresného súdu a vec sa vrátila okresnému súdu na ďalšie konanie.Dňa   6.   februára   2001   bolo   krajskému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovanej k odvolaniu žalobcu.

Dňa 20. marca 2001 bol právny zástupca žalobcu vyzvaný na doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 30. marca 2001 bolo okresnému súdu doručené upresnenie návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 9. apríla 2001 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní). Okresný súd pripustil zmenu žaloby a rozšírenie petitu návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Bolo vydané uznesenie o predbežnom opatrení.

Dňa 25. apríla 2001 právny zástupca žalobcu doplnil do spisu 10 dokladov.Dňa 9. mája 2001 právny zástupca žalobcu doplnil okresnému súdu ďalšie podania.Dňa 28. mája 2001 bolo okresnému súdu doručené odvolanie A. K. proti uzneseniu o predbežnom opatrení.

Dňa   30.   mája   2001   bolo   odvolanie   tretej   osoby   (ktorej   bola   uložená   povinnosť z predbežného   opatrenia)   A.   K.   a   žalovanej   zaslané   žalobcovi   na   vyjadrenie   a A.   K. a žalovaná boli vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 15. júna 2001 žalovaná a A. K. zaplatili súdny poplatok za odvolanie.Dňa 18. júna 2001 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu.Dňa 28. júna 2001 bolo okresnému súdu doručené odvolanie V. J. a M. J. (tretie osoby, ktorým bola uložená povinnosť z nariadeného predbežného opatrenia).

Od 1. júla 2001 do 30. septembra 2001 bola konajúca sudkyňa pridelená na stáž na krajský súd (v spise urobený záznam).

Dňa 31. októbra 2001 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie k odvolaniu M. J. a V. J. a títo boli zároveň vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa   6.   novembra   2001   okresný   súd   zaslal   Okresnému   úradu   Banská   Bystrica, katastrálnemu odboru, Okresnému úradu Poltár, katastrálnemu odboru, a Okresnému úradu Lučenec, katastrálnemu odboru, oznámenie, že vydané uznesenie o predbežnom opatrení nie je právoplatné z dôvodu podaného odvolania.

Dňa 19. novembra 2001 okresný súd zaslal oznámenie Okresnému úradu Banská Bystrica, katastrálnemu odboru, o vykonateľnosti uznesenia o predbežnom opatrení.Dňa   19.   novembra   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalobcu k odvolaniu podanému tretími osobami V. J. a M. J.

Dňa 19. novembra 2001 bol V. J. zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie.Dňa 20. decembra 2001 bol spis s odvolaním žalovanej a tretích osôb A. K., V. J. a M. J. predložený na rozhodnutie krajskému súdu.

Dňa 21. januára 2002 bol spis vrátený okresnému súdu za účelom zistenia, či sa manželia   V.   J.   a M.   J.   zdržiavali   v čase   doručenia   uznesenia   o predbežnom   opatrení v mieste bydliska alebo nie, čo je nevyhnutné za účelom zistenia, či ich odvolanie bolo podané v lehote.

Dňa 23. januára 2002 bol žalobca vyzvaný, aby uviedol, či podal odporovacie žaloby, a ak áno, aby uviedol, pod akými spisovými značkami sú vedené. Toho istého dňa boli V. J. a M. J. vyzvaní, aby preukázali, že sa v čase doručovania uznesenia o predbežnom opatrení nezdržiavali v mieste bydliska.

Dňa 4. februára 2002 oznámil právny zástupca žalobcu okresnému súdu, kedy a pod akými spisovými značkami podal odporovacie žaloby.

Dňa 11. februára 2002 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie V. J. a M. J.Dňa 27. marca 2002 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu.Dňa 13. mája 2002 sa spis vrátil okresnému súdu so žiadosťou, aby okresný súd vyzval V. J. a M. J. ešte raz na preukázanie presného miesta pobytu v čase doručovania uznesenia   o predbežnom   opatrení,   čo   je   nevyhnutné   na   zistenie   včasnosti   podania odvolania.

Dňa 31. mája 2002 boli okresnému súdu zaslané dôkazy o pobyte V. J. a M. J. v čase doručovania uznesenia o predbežnom opatrení.

Dňa 12. júla 2002 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie.Dňa   9.   augusta   2002   bolo   vydané   uznesenie   krajského   súdu,   ktorým   sa   v časti potvrdilo predbežné opatrenie (voči spoločnosti EKAS, s. r. o.) a v časti sa zmenilo tak, že sa zamietlo predbežné opatrenie voči A. K., V. J. a M. J.

Dňa 28. augusta 2002 bol spis doručený okresnému súdu.Dňa 20. septembra 2002 bol právny zástupca žalobcu vyzvaný, aby uviedol, v akom štádiu je konanie o odporovacej žalobe.

Dňa 20. septembra 2002 bolo Katastrálnemu úradu, Správe katastra Banská Bystrica, Poltár a Lučenec zaslané uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení.

Dňa 7. októbra 2002 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu žalobcu o stave súvisiacich konaní.

Zo dňa 9. decembra 2002 sa v spise nachádza príkaz kancelárii, aby bolo zistené, pod akou spisovou značkou je evidovaná trestná vec proti žalovanej a v akom je štádiu.Dňa 13. decembra 2002 bol v spise urobený úradný záznam o zistení, v akom štádiu je trestné konanie vedené pod sp. zn. 2 T 46/02 proti obžalovanej A. K.

Dňa 20. decembra 2002 bolo okresným súdom vydané uznesenie o zastavení konania z dôvodu, že z obsahu trestného spisu sp. zn. 2 T 46/02 vyplynulo, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody tiež v trestnom (adhéznom) konaní. Konanie bolo zastavené pre prekážku   začatého konania (litis pendentia) podľa   § 83 Občianskeho súdneho poriadku [žaloba v občianskom konaní bola podaná neskôr (24. októbra 2000), ako bol uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom konaní – 25. mája 1999].

Dňa 20. decembra 2002 okresný súd zaslal Katastrálnemu úradu, Správe katastra Lučenec uznesenie o zastavení konania.

Dňa 17. januára 2003 bolo žalobcom podané odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania.

Zo dňa 13. februára 2003 sa v spise nachádza úradný záznam, že konajúca sudkyňa nahliadla za prítomnosti zapisovateľky do trestného spisu sp. zn. 2 T 46/02, kde sa nachádza údaj, že advokát JUDr. I. P. prevzal zastupovanie poškodenej strany (Slovenskej biblickej spoločnosti) v trestnom konaní.

Dňa   13.   februára   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovanej k odvolaniu.

Dňa 17. februára 2003 bol spis predložený na rozhodnutie krajskému súdu.Dňa 6. marca 2003 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 17 Co 32/03 z 26. februára 2003, ktorým sa zrušilo uznesenie o zastavení konania a vec sa vrátila okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že právny zástupca žalobcu predložil súdu   záznam   o preštudovaní   vyšetrovacieho   spisu   z 24.   októbra   2002,   kde   sa   uvádza, že   netrvá   na   prejednaní   nároku   na   náhradu   škody   v trestnom   konaní,   čím   došlo k odstráneniu prekážky litis pendentie.

Dňa 26. marca 2003 bol vytýčený termín pojednávania na 29. apríl 2003.Dňa   29.   apríla   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   boli   prítomní). Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   a právny   zástupca   žalobcu   bol   vyzvaný,   aby predložil listiny, na ktoré sa odvolával na pojednávaní.

Dňa   14.   mája   2003   právny   zástupca   žalobcu   doložil   okresnému   súdu   vyžiadané doklady.

Zo dňa 14. augusta 2003 je v spise úradný záznam, že trestné konanie vedené pod sp. zn. 2 T 46/02 ešte nie je skončené.

Dňa 15. októbra 2003 bol nariadený termín pojednávania na 13. november 2003.Dňa   10.   novembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   advokátky Mgr. M. M., že prevzala zastupovanie v danej právnej veci.

Dňa   13.   novembra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   boli   prítomní). Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Okresný súd uložil právnemu zástupcovi žalovanej predložiť písomne prednesený návrh na prerušenie konania.

Dňa   21.   novembra   2003   oznámila   právna   zástupkyňa   žalobcu   údaje   o svedkovi, ktorého navrhla vypočuť.

Dňa 28. novembra 2003 bol okresnému súdu doručený návrh žalovanej na prerušenie konania.

Dňa   4.   decembra   2003   oznámila   právna   zástupkyňa   žalobcu   zmenu   sídla   svojej advokátskej kancelárie.

Dňa   8.   decembra   2003   bola   právna   zástupkyňa   žalobcu   vyzvaná   na   vyjadrenie k návrhu žalovanej na prerušenie konania a na predloženie ďalších dokladov z trestného spisu.Dňa 23. decembra 2003 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobcu   o zaslanie   dokladov   z trestného   spisu.   Toho   istého   dňa   bolo   okresnému   súdu doručené vyjadrenie žalobcu k návrhu žalovanej na prerušenie konania.

Dňa 9. januára 2004 zaplatila žalovaná súdny poplatok za kópiu zo spisu.Dňa   17.   februára   2004   bola   právna   zástupkyňa   žalobcu   vyzvaná   na   predloženie súdom vyžiadaných dôkazov.

Dňa 27. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne žalobcu,   v ktorom   uvádza,   že   požadované   doklady   z trestného   spisu   nie   je   možné zabezpečiť, pretože spis sa nachádza na krajskom súde.

Dňa   8.   marca   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právnej   zástupkyne žalobcu,   ktorého   prílohou   je   oznámenie   vedúcej   trestnej   kancelárie   na   okresnom   súde, v ktorom je uvedené, že zaslanie vyžiadaných dokladov nie je možné z dôvodu, že trestný spis sp. zn. 2 T 46/02 bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu základného práva   sťažovateľky   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   garantovaného   čl.   48   ods.   2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že sa uskutočnili iba tri pojednávania, avšak ústavný súd zistil, že okresný súd konal priebežne. K spomaleniu konania   došlo   aj   tým,   že   žalobca   niekoľkokrát   dopĺňal   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia, konanie o predbežnom opatrení bolo zastavené z dôvodu, že nebola vykonaná oprava   podania   náležitým   spôsobom,   predbežné   opatrenie   bolo   vydané   aj   proti   tretím osobám, ktoré sa proti nemu odvolali. Tieto prieťahy však nemožno pripočítať na ťarchu okresnému súdu.

Aj keď postup okresného súdu v predmetnom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na ostatné okolnosti prípadu nedosiahla úroveň odôvodňujúcu záver o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov   a nevylučuje   definitívne   možnosť   prejednania   predmetnej   veci   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za predpokladu sústredeného a intenzívneho postupu okresného   súdu,   pokiaľ   ide   o posudzovanie   konania   v ďalších   obdobiach (napr. III. ÚS 67/04, III. ÚS 24/04).

Sťažovateľka požadovala primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 000 Sk. Svoj návrh odôvodnila svojím mimoriadne nepriaznivým stavom a obmedzením verejnej osvetovej činnosti v dôsledku dlhotrvajúceho konania na okresnom súde.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. V zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných prepisov. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom   prípade   ústavný   súd   vyslovil,   že   základné   právo,   ktorého   porušenie sťažovateľka namietala, porušené nebolo, uvedeným návrhom na prikázanie, aby okresný súd   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia a na priznanie trov právneho zastúpenia nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2004