znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 388/2021-21

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného súdom ustanoveným opatrovníkom ⬛⬛⬛⬛, obaja ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/122/2014 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bol 8. septembra 2020 doručený návrh na začatie konania sťažovateľov vo veci namietaného porušenia bližšie nekonkretizovaných základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/122/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z návrhu na začatie konania, ktorý ústavný súd vyhodnotil ako ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), a z jeho príloh vyplýva, že sťažovatelia boli stranou napadnutého konania, predmetom ktorého bol návrh správcu mestských bytov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „správcovská spoločnosť“), na vypratanie nehnuteľnosti (trojizbového bytu) ⬛⬛⬛⬛. Sťažovatelia tvrdia, že správcovská spoločnosť ani Mestský úrad Lučenec nepredvolali sťažovateľku ako nájomníčku na vysvetlenie alebo na uzatvorenie dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní. Správcovská spoločnosť jednala a podpisovala úradné listiny výlučne so sťažovateľom, ktorý bol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Sťažovatelia nie raz poukazovali na skutočnosť, že na úradných dokumentoch, ktoré boli predložené okresnému súdu, nie sú pravé podpisy, tieto boli pozmeňované a pozmenený bol aj obsah úradných listín, v dôsledku čoho bol okresný súd uvedený do omylu. Sťažovateľka v napadnutom konaní poukazovala aj na skutočnosť, že nikdy nebola predvolaná na podpis úradných listín ohľadom dlhu na vypratávanej nehnuteľnosti, preto jej podpisy na predložených listinách nie sú pravé. Sťažovatelia tiež uviedli, že neboli oboznámení so spisovým materiálom, do ktorého im nebolo umožnené nahliadnuť. Napriek týmto skutočnostiam okresný súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti „potvrdil“. Sudca okresného súdu nereagoval na argumenty sťažovateľov či na poukázanie na nezákonnosť v napadnutom konaní. Nereagoval ani na oznámenie sťažovateľov, že obaja podali návrh na osobný bankrot a Okresný súd Banská Bystrica „uznesením zrušil dlh voči správcovskej spoločnosti“. Keďže Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) prejednávajúci odvolanie sťažovateľov opakovane porušil ich práva, sťažovatelia podali „mimoriadne dovolanie“ na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý vrátil vec „na prešetrenie“ okresnému súdu. Podľa sťažovateľov po vrátení veci sudca okresného súdu, ktorý je zároveň predsedom tohto súdu, „začal prešetrovať sám seba!“

3. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú, aby ústavný súd „po prešetrenie vyhlásil že vo veci boli porušené základné ľudské práva a... ústavné práva ktoré nám občanom SR, zaručuje Ústava SR“.

II.

Predbežné prerokovanie návrhu

4. Ústavný súd konštatuje, že návrh sťažovateľov na začatie konania v predloženej podobe nespĺňa náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Návrh neobsahuje dostatočne určitý a zrozumiteľný konečný návrh rozhodnutia, tzv. petit, ktorý by slúžil ako východisko pre vymedzenie predmetu konania pred ústavným súdom. Sťažovatelia v návrhu vôbec nekonkretizujú, ktoré základné práva a slobody mali byť postupom všeobecných súdov konajúcich o návrhu na vypratanie nehnuteľnosti porušené. K návrhu nepripojili kópie právoplatných rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k porušeniu ich základných práv a slobôd. Podanie tiež neobsahuje zmysluplnú argumentáciu tvrdeného porušenia práv a pôsobí do značnej miery zmätočne. Návrh na začatie konania vykazuje aj nedostatok spočívajúci v tom, že k nemu nebolo pripojené plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľov advokátom podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

5. Ústavný súd sťažovateľov podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prípisom z 25. mája 2021 vyzval na odstránenie uvedených nedostatkov návrhu na začatie konania a poučil ich, že ak nedostatky návrhu v lehote 14 dní od doručenia výzvy neodstránia, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom. Pre prípad, ak odstránia vytknuté nedostatky a požiadajú o ustanovenie právneho zástupcu v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ústavný súd vyzval sťažovateľov, aby v lehote 14 dní od doručenia prípisu preukázali svoje majetkové a osobné pomery a pre tento účel vyplnili a spolu s príslušnými dokladmi predložili ústavnému súdu potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktorého tlačivo im bolo spolu s výzvou zaslané. Ústavný súd sťažovateľov zároveň poučil, že ak ústavnému súdu nepreukážu svoje pomery uvedeným spôsobom, ústavnému súdu je potrebné v lehote 14 dní od doručenia prípisu predložiť plnomocenstvo na ich zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde. V opačnom prípade ústavný súd návrh na začatie konania odmietne podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom.

6. Na výzvu ústavného súdu sťažovatelia doručili 7. júna 2021 „vyjadrenie k výzve odstránenie nedostatkov návrhu za začatie konanie“, v ktorom opäť poukázali na nezákonný postup okresného súdu a Mestského úradu Lučenec vo veci vypratania nehnuteľnosti ⬛⬛⬛⬛, nedostatky ich návrhu vytknuté vo výzve ústavného súdu však neodstránili, súčasne nepredložili splnomocnenie na ich zastupovanie advokátom podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde ani nepožiadali o ustanovenie právneho zástupcu v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Navrhovatelia spolu s vyjadrením predložili ústavnému súdu vyplnené tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, spolu s príslušnými dokladmi, čím splnili podmienku preukázania svojich pomerov. Nedostatky návrhu na začatie konania sťažovatelia neodstránili v súlade s výzvou ústavného súdu ani podaním doručeným ústavnému súdu 11. júna 2021, v ktorom sťažovatelia poukázali aj na údajné porušenie ich práv postupom krajského súdu.

7. Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 265/05, III. ÚS 81/08).

8. Keďže sťažovatelia v lehote stanovenej ústavným súdom nedostatky návrhu neodstránili ani nepožiadali o ustanovenie právneho zástupcu v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde aj napriek preukázaniu svojich majetkových a osobných pomerov, ústavný súd návrh sťažovateľov na začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2021

Robert Šorl

predseda senátu