znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 388/2014-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   vlastniť majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   práva   užívať   majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaniach vedených pod sp. zn. 23 Er 9390/2008 (Rvp 1294/2014), sp. zn.   37 Er 3070/2005 (Rvp 1295/2014), sp. zn.   23 Er 6806/2008 (Rvp 1296/2014), sp. zn.   23 Er 2489/2008 (Rvp 1297/2014), sp. zn.   23 Er 2488/2008 (Rvp 1298/2014), sp. zn.   23 Er 2558/2008 (Rvp 1299/2014), sp. zn.   23 Er 9018/2008 (Rvp 1300/2014), sp. zn.   23 Er 9147/2008 (Rvp 1301/2014), sp. zn. 37 Er 1591/2006 (Rvp 1302/2014), sp. zn.   23 Er 9618/2008 (Rvp 1303/2014), sp. zn.   23 Er 9149/2008 (Rvp 1304/2014), sp. zn. 23 Er 9391/2008 (Rvp 1305/2014), sp. zn.   23 Er 9617/2008 (Rvp 1306/2014), sp. zn. 23 Er 9615/2008 (Rvp 1307/2014), sp. zn. 24 Er 96/2008 (Rvp 1308/2014), sp. zn. 23 Er 9689/2008 (Rvp 1309/2014), sp. zn.   23 Er 9870/2008 (Rvp 1310/2014), sp. zn. 23 Er 9619/2008 (Rvp 1311/2014), sp. zn.   23 Er 8143/2008 (Rvp 1312/2014), sp. zn. 23 Er 6527/2008   (Rvp   1313/2014),   sp.   zn.   23   Er   6456/2008 (Rvp   1314/2014),   sp.   zn. 23 Er 6459/2008 (Rvp 1315/2014), sp. zn.   23 Er 6807/2008 (Rvp 1316/2014), sp. zn. 23   Er   8262/2008 (Rvp   1317/2014),   sp.   zn. 23 Er   8256/2008   (Rvp   1318/2014),   sp.   zn. 23 Er 8259/2008 (Rvp 1319/2014), sp. zn.   23 Er 8145/2008 (Rvp 1320/2014), sp. zn. 23 Er 8033/2008 (Rvp 1321/2014), sp. zn.   23 Er 8263/2008 (Rvp 1322/2014) a sp. zn. 23 Er 9503/2008 (Rvp 1323/2014) a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 1294/2014,   Rvp   1295/2014,   Rvp   1296/2014,   Rvp   1297/2014,   Rvp   1298/2014, Rvp 1299/2014,   Rvp   1300/2014,   Rvp   1301/2014,   Rvp   1302/2014,   Rvp   1303/2014, Rvp 1304/2014,   Rvp   1305/2014,   Rvp   1306/2014,   Rvp   1307/2014,   Rvp   1308/2014, Rvp 1309/2014,   Rvp   1310/2014,   Rvp   1311/2014,   Rvp   1312/2014,   Rvp   1313/2014, Rvp 1314/2014,   Rvp   1315/2014,   Rvp   1316/2014,   Rvp   1317/2014,   Rvp   1318/2014, Rvp 1319/2014, Rvp 1320/2014, Rvp 1321/2014, Rvp 1322/2014 a sp. zn. Rvp 1323/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 388/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. februára 2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   ktorými   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   (ďalej   len „okresný súd“) v už označených konaniach.

Sťažovateľka   v   predmetných   veciach „pre   obavy   o   právny   a   faktický   osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom“ podala návrhy „na zmenu súdneho exekútora“.

Okresný súd nerozhodol o jej návrhoch podaných v rokoch 2010 až 2012 v zákonom ustanovenej lehote podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov   napriek tomu, že tieto veci nevykazujú prvky   nadmernej   právnej   zložitosti   a   nevyžadujú   takú   spoluprácu   okresného   súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach.

Vzhľadom   na   nedôvodnú   nečinnosť   a   neefektívny   postup   okresného   súdu sťažovateľka podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi   okresného   súdu   sťažnosti   na   prieťahy   v   ňou   iniciovaných   exekučných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného   súdu   v označených   konaniach   boli   porušené   ňou   označené   práva,   a   aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke bol okresný súd zaviazaný zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 1294/2014 až sp. zn. Rvp 1323/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky a   okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o   spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   sťažovateľkou   označených   práv   postupom okresného súdu v označených konaniach

Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že okresný súd nerozhodol v zákonnej lehote 30 dní o jej návrhoch na zmenu súdneho exekútora podaných v rokoch 2010 až 2012, preto podala   29.   novembra   2013   kvalifikované   sťažnosti   na   zbytočné   prieťahy   v konaní predsedovi okresného súdu.

Predseda okresného súdu jej na jej sťažnosti do podania sťažnosti ústavnému súdu v lehote ustanovenej v zákone o súdoch neodpovedal a „neprijal žiadne riadiace opatrenia na odstránenie zbytočných prieťahov v konaní“,   preto sa obrátila v týchto veciach obrátila na ústavný súd.

Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§   20 ods.   3 zákona o   ústavnom   súde),   čo   osobitne platí   v prípadoch, v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené advokátom.

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25 ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde)   a   s   ním   spojené   náležitosti,   ktoré   musí   každý   návrh obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu v texte sťažnosti neuviedla pravdivé skutočnosti a ani ústavnému súdu s návrhom nedoručila relevantné (na návrh sa vzťahujúce) písomné podklady, ktoré sa týkajú jej vecí. Uvedené nedostatky podania indikujú teda nesplnenie pravdivosti opísaného skutkového a právneho stavu v odôvodneniach jednotlivých sťažností,   ktoré treba preto považovať za zavádzajúce, a tým aj neodôvodnené (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd zistil, že ku dňu podania sťažností boli v jej veciach už prijaté opatrenia zo strany predsedníčky okresného súdu na prijatie rozhodnutí o návrhoch na zmenu súdneho exekútora, o čom právny zástupca sťažovateľky bol vyrozumený   prípisom predsedníčky okresného   súdu   sp.   zn.   Spr.   2099/2013   z 8.   januára   2014,   ktorý   bol   osobne   doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky 14. januára 2014, teda dávno pred podaním sťažnosti. Okrem toho niektoré exekučné spisy boli okresným súdom   v čase podania sťažností už odstúpené Okresnému súdu Malacky.

Sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, teda zvolila opäť taký postup, ktorým v sťažnostiach evidentne vedome zavádzala ústavný súd, uvádzala v nich nepravdivé informácie, ktoré automaticky vyvolávajú dôvod   na odmietnutie jej sťažností pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, ktoré ústavný súd viedli k odmietnutiu sťažností pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri ich predbežnom prerokovaní (obdobne III. ÚS 403/2012, III. ÚS 407/2012, III. ÚS 4/2013 a iné).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014