znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 388/06-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. decembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť P. J., B., ktorou namietal porušenie čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Krajského stavebného úradu v B. č.: A/2006/1586/KIS z 10. októbra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. J.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2006   doručená   sťažnosť   z   30.   októbra   2006   P.   J.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   čl.   12   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) rozhodnutím   Krajského   stavebného   úradu   v B.   (ďalej   len   „krajský   stavebný   úrad“) č.: A/2006/1586/KIS z 10. októbra 2006.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Obraciam sa na Vás zo žiadosťou o preskúmanie porušenia ústavy Slovenskej republiky a to podľa čl. 12 odsek 4. kde mi bolo odmietnuté základne ľudské právo vyjadriť osobne či písomne pred rozhodnutím k uvedenej veci. Dňa 25. 10. 2006 som obdržal od Krajského Stavebného Úradu v B. rozhodnutie č: A/2006/1586/KIS, kde mi zrušujú stavebné povolenie vydané dňa 14. 06. 2006 R. č. 0688- SPD/05/06-Kar. vydaného obecným úradom v B. (kópiu prikladám).

Môj návrh na preskúmanie opieram o následovne: Krajský Stavebný Úrad v B. má ako stavebníka vôbec nevyzval či písomne alebo ústne k vyjadreniu sa k odvolaciemu konaniu, kde som sa ho ani nemohol zúčastniť ani inak si   povedať   svoje   právo,   kde   mi   nebola   poskytnutá   žiadna   zápisnica,   žiadne   relevantné podklady s vykonania údajnej kontroly skutkového stavu a rozhodol ako je vyššie uvedene (kópiu prikladám). Rozhodnutie považujem za neodborné a protiprávne voči ktorému sa nemôžem brániť nakoľko nie je preskumateľné súdom a preto si neviem uplatniť voči ním žiadne svoje ústavne právo vyjadriť sa k veci. Týmto mi bolo odopreté akékoľvek uplatnenie si svojho základného ľudského práva a to vyjadrenie sa k veci.   Myslím si, že mi bola spôsobená ujma ako na človeka a občana tejto republiky ako i na jeho majetku, ktorá sa byrokraciou znehodnocuje a núti nás bývať aj s rodinou pod mostom.

Vážený sudcovia Ústavného Súdu Slovenskej republiky týmto Vás prosím o urýchlené prehodnotenie   Rozhodnutia   Krajského   Stavebného   Úradu   v B.   či   bolo   porušené   moje ústavné právo alebo nie.“

II.

2.1 Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.2   Sťažovateľ   tvrdí,   že   k porušeniu   jeho   základných   práv   a   slobôd   došlo rozhodnutím krajského stavebného úradu č.: A/2006/1586/KIS z 10. októbra 2006.

Z obsahu listín (kópií rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa sťažovateľovej veci), ktoré sťažovateľ predložil ústavnému súdu v prílohe sťažnosti, vyplýva, že obec B. v rámci preneseného výkonu štátnej správy ako príslušný stavebný úrad podľa § 1 ods. 1 písm. c) a § 5 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom   poriadku   (stavebný   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   v spojení   s §   117 zákona   č.   50/1976   Zb.   o   územnom   plánovaní   a   stavebnom   poriadku   (stavebný   zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) rozhodnutím R. č. 0688 – SPD/05/06 – Kar. zo 14. júna 2006 dodatočne povolila sťažovateľovi stavebné úpravy, nadstavbu   a prístavbu   k rodinnému   domu   súpisné   číslo   339   na   pozemku   parc. č. 426/1 v katastrálnom území B.

Na základe odvolania podaného dvoma účastníkmi konania krajský stavebný úrad rozhodnutím   č.:   A/2006/1586/KIS   z 10.   októbra   2006,   ktoré   sťažovateľ   v konaní   pred ústavným súdom napáda, zrušil rozhodnutie stavebného úradu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie. Podľa názoru krajského stavebného úradu okrem iného obsah   napádaného   prvostupňového   rozhodnutia,   ako   aj   obsah   podkladov,   ktoré   si prvostupňový   orgán   pred   jeho   vydaním   zabezpečil,   nezodpovedajú   požiadavkám vyplývajúcim   z príslušných   na   vec   sa   vzťahujúcich   právnych   predpisov,   prvostupňový orgán sa nevysporiadal s námietkami účastníkov konania a neposúdil vec podľa všetkých relevantných ustanovení na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov.

2.3 Právomoc ústavného súdu poskytovať ústavnú ochranu fyzickým osobám alebo právnickým osobám v konaní podľa čl. 127 ústavy pred neoprávnenými zásahmi do ich základných práv alebo slobôd zo strany orgánov verejnej moci je založená na princípe subsidiarity,   v zmysle   ktorého   je   ústavná   sťažnosť   osobitným   právnym   prostriedkom nápravy. Na jej základe poskytuje ústavný súd ústavnú ochranu sťažovateľom v prípadoch, ak o ochrane ich   práv nerozhoduje všeobecný súd a sťažovateľ ochranu nedosiahol ani po vyčerpaní účinných a dostupných právnych prostriedkov nápravy, na uplatnenie ktorých ho oprávňoval zákon (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č.   71/1967   Zb.“)   proti   rozhodnutiu   správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa   §   59   ods.   1   zákona   č.   71/1967   Zb.   odvolací   orgán   preskúma   napadnuté rozhodnutie v   celom   rozsahu; ak je to   nevyhnutné, doterajšie   konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne   a   rozhodnutie   potvrdí   (ods.   2).   Odvolací   orgán   rozhodnutie   zruší   a   vec   vráti správnemu   orgánu,   ktorý   ho   vydal,   na   nové   prejednanie   a   rozhodnutie,   pokiaľ   je   to vhodnejšie   najmä   z   dôvodov   rýchlosti   alebo   hospodárnosti;   správny   orgán   je   právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný (ods. 3).

Podľa   §   59   ods.   4 zákona č.   71/1967 Zb.   proti   rozhodnutiu   odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

Podľa § 70 zákona č. 71/1967 Zb. osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.

Podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (ods. 1).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej   správy,   orgánov   územnej   samosprávy,   ako   aj   orgánov   záujmovej   samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2 ustanovenia § 244 OSP).

Rozhodnutiami   správnych   orgánov   sa   rozumejú   rozhodnutia   vydané   nimi v správnom   konaní,   ako   aj   ďalšie   rozhodnutia,   ktoré   zakladajú,   menia   alebo   zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3 ustanovenia § 244 OSP).

Podľa § 246 ods. 1 OSP na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 247 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická   alebo právnická   osoba   tvrdí,   že   bola   na   svojich   právach   ukrátená   rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (ods. 1).

Pri   rozhodnutí   správneho   orgánu   vydaného v   správnom   konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2. OSP).

2.4 V danom prípade sťažovateľ zdôvodňuje podanie sťažnosti ústavnému súdu tým, že proti napádanému rozhodnutiu krajského stavebného úradu nemôže podať odvolanie ani ho napadnúť žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 247 až 250k OSP.

Z obsahu rozhodnutí, ktoré sťažovateľ k svojej sťažnosti pripojil je však zrejmé, že krajský stavebný úrad napádaným rozhodnutím z 10. októbra 2006 nerozhodol s konečnou platnosťou o obsahu práv a povinnosti sťažovateľa (ako účastníka stavebného konania) tým, že by potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu alebo ho zmenil. Krajský stavebný úrad bez toho, aby doterajšie konanie v prvom stupni dopĺňal, prípadne zistené nedostatky odstraňoval, rozhodnutie obce B. R. č. 0688 – SPD/05/06 – Kar. zo 14. júna 2006 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom   priebehu   uvedeného   konania   sa   sťažovateľ,   ako   jeho   účastník,   môže domáhať   ochrany   svojich   práv   a právom   chránených   záujmov   využitím   procesných oprávnení,   ktoré   mu   priznáva   zákon   (predovšetkým   zákon   č.   71/1967   Zb.).   V prípade nepriaznivého výsledku môže proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu podať odvolanie (§ 53 zákona č. 71/1967 Zb.) a v prípade právoplatného skončenia stavebného konania   po   vyčerpaní   riadnych   opravných   prostriedkov   sa   ochrany   svojich   práv   môže domáhať žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu pred správnym súdom podľa § 247 až 250k OSP.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze   prebiehajúceho   správneho   konania   v sťažovateľovej   veci   do   právomoci   orgánov verejnej   moci.   Sťažovateľ   môže   v rámci   využitia   svojich   procesných   práv   uplatniť argumentáciu   týkajúcu   sa   porušenia   jeho   základných   práv   priamo   v stavebnom   konaní, prípadne následne v konaní pred správnym súdom.

Nevyužitie   tejto   možnosti   nemožno   nahradzovať   sťažnosťou   podanou   ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Keďže   sťažnosť   sťažovateľa   týkajúca   sa   porušenia   ním   označených   práv   je z hľadiska   ústavnej   ochrany   predčasná,   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   odmietol   pri   jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.5   Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť   skúmanie   ďalších   zákonom   ustanovených náležitostí   sťažovateľovej   sťažnosti   a prípadný   postup   na   ich   odstránenie   stratili opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2006