znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 387/2010-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   októbra   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   D.,   Chorvátsko,   toho   času   vo   väzbe,   zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., pre namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa   čl. 5 ods.   3 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. Tp 95/09 z 27. novembra 2009 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 Tpo/44/2009 z 10. decembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. D.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2010 doručená   sťažnosť   I.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   a   práva   na   osobnú   slobodu   a   bezpečnosť   podľa   čl.   5   ods.   3   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Tp 95/09 z 27. novembra 2009 a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Tpo 44/2009 z 10. decembra 2009.

Sťažovateľovi,   ktorý   je   občanom   Chorvátskej   republiky,   bolo   uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v T., Úradu justičnej a kriminálnej polície   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“)   sp.   zn.   ČVS:   KRP-92/OVK-TT-2008   z 26. novembra 2009   vznesené   obvinenie   pre   obzvlášť   závažný   zločin   lúpeže   spáchaný   formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. a) a c) a ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona.

V ten istý deň, 26. novembra 2009, o 15.45 h bola obmedzená jeho osobná sloboda. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „prokurátor“) podal 27. novembra 2009 sudcovi pre prípravné konanie okresného súdu návrh na vzatie sťažovateľa do väzby.

Sudca   pre   prípravné   konanie   okresného   súdu   uznesením   sp.   zn.   Tp   95/09 z 27. novembra 2009 vzal sťažovateľa do väzby podľa § 72 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Zároveň neprijal písomný sľub sťažovateľa podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, zamietol jeho návrh na nahradenie väzby dohľadom   probačného   a   mediačného   úradníka   podľa   §   80   ods.   1   písm.   c)   Trestného poriadku a neprijal ani návrh na zloženie peňažnej záruky podľa § 81 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku.

Sťažovateľ   napadol   označené   rozhodnutie   sťažnosťou,   ktorú   však   krajský   súd na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2009 uznesením sp. zn. 6 Tpo 44/2009 zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Sťažovateľ namieta, že z odôvodnení rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu nevyplýva žiadna konkrétna skutočnosť odôvodňujúca obavu z jeho úteku, skrývania sa alebo vyhýbania sa trestnému stíhaniu alebo trestu a záver oboch súdov o existencii dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v jeho prípade je založený iba na abstraktnej úvahe spočívajúcej v tom, že ako cudzí štátny príslušník s trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky sa môže skrývať, mariť alebo výrazne sťažovať priebeh vyšetrovania.

Okresný súd a krajský súd sa nezaoberali ďalšími okolnosťami relevantnými pre posúdenie otázky uvalenia útekovej väzby. Náležite mali byť preskúmané aj sťažovateľove návrhy na nahradenie väzby zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou a ich neprijatie bolo potrebné náležite odôvodniť.

Podľa   sťažovateľa   označené   rozhodnutia   okresného   súdu   a   krajského   súdu nepredstavujú   pre   nedostatok   individualizácie   skutkových   a   s   nimi   korešpondujúcich právnych dôvodov väzby dostatočný základ pre jeho ďalšie ponechanie vo väzbe.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že uznesením okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   95/09   z   27.   novembra   2009   a   uznesením   krajského   súdu sp. zn. 6 Tpo/44/2009 z 10. decembra 2009 došlo k porušeniu jeho práv zaručených v čl. 17 ods. 5 ústavy a čl. 5 ods. 3 dohovoru, aby označené rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu zrušil a krajskému súdu prikázal prepustiť sťažovateľa neodkladne z väzby na slobodu a aby priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody v súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažovateľovej   sťažnosti   v   časti   smerujúcej   proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 95/09 z 27. novembra 2009 vychádzal ústavný súd z princípu   subsidiarity   vyplývajúceho   z   čl.   127   ods.   1   ústavy,   ktorý   limituje   právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom. Podľa uvedeného princípu ústavný súd rozhoduje o namietanom porušení základných práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby v prípadoch, v ktorých nie je ochranu uvedených práv oprávnený poskytnúť iný súd.

Proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie o vzatí do väzby mal sťažovateľ právo podať opravný prostriedok - sťažnosť podľa § 83 Trestného poriadku.

Na základe uplatnenia tohto opravného prostriedku bol nadriadený súd, v danom prípade   krajský   súd,   oprávnený   a   povinný   zároveň   preskúmať   sťažnosťou   napadané rozhodnutie, ako aj procesný postup sudcu pre prípravné konanie okresného súdu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. V právomoci krajského súdu bolo skúmať tak skutkové, ako aj právne závery okresného súdu a napadnuté rozhodnutie potvrdiť, alebo zrušiť a nahradiť vlastným rozhodnutím (§ 194 ods. 1 Trestného poriadku).

Takto   vymedzená   právomoc   krajského   súdu   preskúmať   sťažnosťou   napadané uznesenie okresného súdu sp. zn. Tp 95/09 z 27. novembra 2009, ako aj procesný postup okresného   súdu,   ktorý   jeho   vydaniu   predchádzal,   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu preskúmavať označené rozhodnutie okresného súdu z 27. novembra 2009 v rámci konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

2. V právomoci   ústavného súdu   zostalo posúdenie,   či uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 44/2009 z 10. decembra 2009 nedošlo k namietanému porušeniu práv a slobôd sťažovateľa zaručených v ústave a dohovore.

Ústavný súd pritom prihliadal aj na obsah odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn. Tp 95/09 z 27. novembra 2009, ktoré bolo predmetom preskúmania krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 44/2009.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať   obvineného   na   slobode   alebo   prepustiť   ho   na   slobodu,   ak...   b)   obvinený   dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre   prípravné   konanie   považuje   sľub   vzhľadom   na   osobu   obvineného   a   na   povahu prejednávaného   prípadu   za   dostatočný   a   prijme   ho,   alebo   c)   s   ohľadom   na   osobu obvineného   a   povahu   prejednávaného   prípadu   možno   účel   väzby   dosiahnuť   dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Podľa § 80 ods. 2 tretej a štvrtej vety Trestného poriadku... Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin,... možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

Podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní   obvineného   na   slobode   alebo   o   jeho   prepustení   na   slobodu   aj   vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin,... možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom obvineného môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá peňažnú záruku zložila, vopred upozorniť.

Okresný   súd,   ako   aj   krajský   súd   po   preskúmaní   vyšetrovacieho   spisu   dospeli v podstate k zhodnému záveru, že dôkazy zaistené v priebehu trestného konania zakladajú dôvodné podozrenie, že sťažovateľ mohol spáchať trestný čin, pre ktorý je ako obvinený trestne   stíhaný   (obzvlášť   závažný   zločin   lúpeže   formou   spolupáchateľstva   spáchaný so zbraňou). Oba súdy v tejto súvislosti poukázali na konkrétne dôkazy (výpoveď jednej z poškodených, výsledok   rekognície a výsledok   porovnania pachovej   stopy   zaistenej   na mieste činu a vzorky pachovej stopy sťažovateľa).

Záver o existencii dôvodu útekovej väzby okresný súd aj krajský súd odôvodnili tým, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody vo výmere 15 až 25 rokov, prípadne doživotie, pričom je cudzím štátnym občanom a na území Slovenskej republiky nemá oficiálne stále bydlisko, a preto, ak by opustil územie Slovenskej republiky a následne sa ukryl v cudzine (najmä mimo územia Európskej únie), došlo   by   k   výraznému   sťaženiu   až   nemožnosti   zrealizovať   a   ukončiť   príslušné   trestné stíhanie.   Nahradenie   väzby   písomným   sľubom,   dohľadom   probačného   a   mediačného úradníka   alebo   peňažnou   zárukou   odmietli   s   ohľadom   na   závažnosť   uvedenej   hrozby (trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin) v spojení s absenciou výnimočných okolností prípadu opodstatňujúcich takýto postup (§ 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 Trestného poriadku) a s ohľadom na majetkové pomery sťažovateľa.  

Ústavný   súd   sa   nestotožnil   s námietkou   sťažovateľa,   že   zo strany súdov   ide   iba o abstraktnú úvahu, pretože sa nezaoberali ďalšími okolnosťami relevantnými na posúdenie sťažovateľovej   väzby. Zo   zápisnice   o   výsluchu   obvineného   pred   sudcom   pre   prípravné konanie okresného súdu z 27. novembra 2009 vo veci sp. zn. Tp 95/09 o návrhu prokurátora na vzatie sťažovateľa do väzby vyplýva, že okresný súd skúmal osobné pomery sťažovateľa (bydlisko   v   Chorvátsku   a   na   Slovensku),   jeho   príjmové   a   majetkové   pomery,   dôvody návštev na Slovensku a tiež okolnosti jeho zadržania a dôvody, prečo sa k úkonom trestného konania dostavil takmer po roku od spáchania skutku a kontaktovania jeho osoby orgánmi činnými v trestnom konaní. V tejto súvislosti sťažovateľ pripustil, že „niekedy v čase, kedy sa   mal   stať   skutok   mi   volal   pán   Č.,   či   prídem   na   výsluch   ako   svedok“, pričom   svoje nedostavenie   sa   pred   vyšetrovateľa   zdôvodnil   tým,   že „mal   pracovné   povinnosti“. Ku skutočnosti,   že   aj   dožiadanie   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   o   právnu   pomoc adresované   orgánom   Chorvátskej   republiky   nebolo   účinné,   uviedol: „Nevedeli   sme   si dohodnúť termín výsluchu s chorvátskymi orgánmi. Žiadosti o môj výsluch putovali medzi chorvátskymi orgánmi v miestach trvalého a prechodného bydliska, chodili cez Z., S.“

Vo svetle týchto skutočností, spolu s ďalšími zisteniami o tom, že sťažovateľ nemá na Slovensku žiaden zdroj príjmov (podniká v Chorvátsku) ani majetok väčšej hodnoty, ani tu   nie   je   oficiálne   prihlásený   k   pobytu   a   opakovane   sa   zdržiaval   na   území   Slovenskej republiky bez toho, aby sa dostavil na výsluch, a to až do októbra 2009, nemožno záver krajského súdu o existencii dôvodnej obavy z toho, že sťažovateľ by sa vzhľadom na výšku hroziaceho trestu pobytom v cudzine mohol vyhýbať trestnému stíhaniu a sťažovať alebo mariť tak dosiahnutie účelu trestného konania, považovať za prejav arbitrárnosti v dôsledku abstraktnej úvahy bez konkrétneho skutkového základu.

V sťažovateľovom prípade existujú konkrétne, relevantné skutočnosti (fakty), ktoré krajský   súd   mohol   legitímne   (rozumne   a   opodstatnene)   hodnotiť   takým   spôsobom, ku ktorému sa napokon priklonil v súvislosti s posúdením existencie dôvodu útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a následne aj pri posúdení, či väzbu možno efektívne (z hľadiska dosiahnutia jej účelu) nahradiť niektorým zo spôsobov v zmysle § 80 a § 81 Trestného poriadku, ktoré ponúkla obhajoba.

Na základe uvedených skutočností prihliadajúc na skutočnosť, že v sťažovateľovom prípade bola rešpektovaná požiadavka urýchleného predvedenia pred sudcu (v zákonom ustanovených lehotách) a v čase rozhodovania krajského súdu trvala sťažovateľova väzba približne   pol   mesiaca,   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   uznesením   krajského   súdu sp. zn. 6 Tpo 44/2009 z 10. decembra 2009 nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa označených v sťažnosti.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   v   tejto   časti   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2010