znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 387/06-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť M. Š., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v konaní vedenom pod sp. zn. NO – 7 C 42/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Dolný Kubín   v konaní vedenom pod sp. zn. NO – 7 C 42/02   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Dolný Kubín   p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. NO – 7 C 42/02 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   Š.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Dolný   Kubín p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažnosti M. Š. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra 2006   doručená   sťažnosť   M.   Š.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. J. V., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   žalobcov v 1. rade J. Š., v 2. rade J. Š. a v 3. rade M. Š. proti žalovaným v 1. rade A. B., v 2. rade A. B., v 3. rade P. B. a vo 4. rade E. B. o vydanie časti nehnuteľnosti vedenom pod sp. zn. NO – 7 C 42/02.

Sťažovateľ uviedol, že je účastníkom konania v postavení žalobcu v 3. rade vedeného okresným súdom pod sp. zn. NO – 7 C 42/02. Dňa 15. augusta 1994 právny predchodca žalobcov podal Okresnému súdu Čadca žalobu; konanie sa viedlo pod sp. zn. 11 C 386/94. Uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) z 20. novembra 2001 boli sudcovia Okresného súdu Čadca vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci a vec bola prikázaná   na   rozhodnutie   bývalému   Okresnému   súdu   Námestovo   (ďalej   len   „bývalý okresný súd“), kde sa viedla pod sp. zn. 7 C 42/02. Po zlúčení bývalého okresného súdu s okresným súdom je vec vedená okresným súdom pod sp. zn. NO – 7 C 42/02. V konaní sa uskutočnilo pojednávanie 17. januára 2003 a ohliadka na mieste samom 11. apríla 2006. Vec nebola k dátumu podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončená.

Sťažovateľ   si   uplatňuje   primerané   finančné   zadosťučinenia   v   sume   300   000   Sk. Svoj nárok   na   jeho   priznanie   zdôvodnil   tým,   že   vo   veci   nie   je   doteraz   právoplatne rozhodnuté, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že súdne konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. NO – 7 C 42/02 nebolo k dátumu podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný   súd   v Dolnom   Kubíne   svojou   nečinnosťou   vo   vybavovaní   veci č. k. NO-7C/42/02 porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   SR   prikazuje   Okresnému   súdu   v Dolnom   Kubíne,   aby   vo   veci č. k. NO-7C/42/02 konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300.000,- Sk, ktorú sumu je Okresný súd v Dolnom Kubíne povinný zaplatiť sťažovateľovi v lehote do 30 dní od vydania nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení doručenom mu 28. decembra 2006 uviedla prehľad úkonov vykonaných   v danom   súdnom   konaní   a poukázala   na   to,   že   dĺžku   konania   (pokiaľ prebiehalo na bývalom okresnom súde, resp. po jeho zániku na okresnom súde) ovplyvnilo opakované   podávanie   odvolaní   žalovaných   voči   viacerým   uzneseniam,   s čím   súviselo opakované predkladanie spisu odvolaciemu súdu, ako aj podanie sťažnosti okresnému súdu a žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti krajskému súdu, v dôsledku čoho bol spisový materiál z krajského súdu vrátený okresnému súdu až 20. februára 2006. Po vrátení spisu bol do konania pribratý znalec, ktorý znalecký posudok nevyhotovil, pretože ho žalovaní odmietli vpustiť na ich pozemok. Okresný súd urgoval vyhotovenie znaleckého posudku. Vplyv   na   dĺžku   konania   mala   aj   tá   skutočnosť,   že   na   návrh   na zmenu   žaloby, ako i na čiastočné   späťvzatie   žaloby   bol   potrebný   súhlas   všetkých   žalobcov,   ktorí na písomné   výzvy   okresného   súdu   nereagovali   a museli   byť   vypočutí   dožiadaným Okresným súdom Čadca. Ak by žalobcovia najskôr zamerali nehnuteľnosť, ktorú žiadajú vydať, a potom sa domáhali vydania nehnuteľnosti, nebolo by potrebné v priebehu konania pracne   zabezpečiť   jej   zameranie   a následne   doplňovanie   znaleckého   posudku.   V konaní bývalého okresného   súdu   a v konaní okresného   súdu   boli   úkony   vykonávané priebežne a nevznikli žiadne prieťahy subjektívneho charakteru.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu 28. decembra   2006   súhlasila s upustením   od ústneho pojednávania. Sťažovateľ v podaní z 5. januára 2007 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 387/06-9 zo 6. decembra 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (III. ÚS 111/02, III. ÚS 154/06 a iné).

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. NO – 7 C 42/02, v rámci ktorého namieta   sťažovateľ   zbytočné   prieťahy,   možno   hodnotiť   ako   konanie,   ktoré   je   zložité na dokazovanie. Jeho predmetom je žaloba o vydanie časti nehnuteľnosti s príslušenstvom. V konaní bolo potrebné uskutočniť vyhotovenie identifikácie parciel, geometrického plánu a znaleckého posudku.

V rámci   skúmania   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   ústavný   súd nezistil   také   správanie   sťažovateľa,   ktorým   by   prispel   k   doterajšej   dĺžke   konania, ako je napr. neospravedlnená neúčasť na pojednávaniach.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. NO – 7 C 42/02 ústavný súd zistil nasledovný stav konania:

Dňa 11. februára 2002 bol spis odstúpený bývalému okresnému súdu na základe rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 5 Nc 323/01.

Dňa   29.   mája   2002   bývalý   okresný   súd   vyzval   žalobcu   v 1.   rade,   aby   uviedol, či vstupuje do konania po svojom právnom predchodcovi.

Dňa 29. mája 2002 bývalý okresný súd vyzval Správu katastra Č. (ďalej len „správa katastra“) na zaslanie výpisu z pozemkovej knihy.

Dňa   18.   júna   2002   bývalý   okresný   súd   vyzval   žalobcu   v 1.   rade,   aby   uviedol, či vstupuje do konania po svojom právnom predchodcovi.

Dňa 18. júna 2002 bývalý okresný súd urgoval správu katastra na zaslanie výpisu z pozemkovej knihy.

Dňa 2. júla 2002 žalobca v 1. rade oznámil bývalému okresnému súdu, že vstupuje do konania na strane žalobcu namiesto svojho právneho predchodcu.

Dňa 10. júla 2002 bola bývalému okresnému súdu doručená identifikácia pozemno-knižných parciel od správy katastra.

Dňa 29. júla 2002 bývalý okresný súd vyzval znalkyňu na doplnenie znaleckého posudku.

Dňa 9. augusta 2002 požiadala znalkyňa bývalý okresný súd o vyhotovenie kópie zo spisu, resp. o zapožičanie súdneho spisu, ktorý jej bol zaslaný 22. augusta 2002.Dňa 30. septembra 2002 bol vyhotovený znalecký posudok.Dňa 3. decembra 2002 bývalý okresný súd určil termín pojednávania na 17. január 2003.Dňa 4. decembra 2002 bývalý okresný súd požiadal správu katastra o vyhotovenie listu vlastníctva.

Dňa 4. decembra 2002 bývalý okresný súd požiadal znalkyňu o predloženie ďalších dvoch vyhotovení znaleckého posudku.

Dňa   19.   decembra   2002   bolo   bývalému   okresnému   súdu   doručené   odvolanie žalovaného v 1. rade proti vyúčtovaniu znaleckého.

Dňa 10. januára 2003 boli bývalému okresnému súdu doručené výpisy z pozemkovej knihy vyhotovené správou katastra.

Dňa   17.   januára   2003   sa   na   bývalom   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie, na ktorom rozhodol uznesením o znaleckom.

Dňa   28.   januára   2003   bývalý   okresný   súd   doručil   znalkyni   odvolanie   proti vyúčtovaniu znaleckého.

Dňa 28. januára 2003 bývalý okresný súd vyzval Okresný súd Čadca, aby uviedol, či na   tamojšom   súde   prebieha   súdne   konanie   o určenie   vlastníctva   k predmetným pozemkom a požiadal o zaslanie príslušných rozhodnutí vo veci.

Dňa   28.   januára   2003   bývalý   okresný   súd   požiadal   správu   katastra   o zaslanie fotokópie geometrického plánu.

Dňa 6. februára 2003 bolo bývalému okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu – „Upresnenie návrhu a čiastočné späťvzatie návrhu“.

Dňa 6. februára 2003 bolo bývalému okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu.

Dňa   18.   marca   2003   bol   bývalému   okresnému   súdu   doručený   geometrický   plán vyžiadaný od správy katastra.

Dňa 25. marca 2003 Okresný súd Čadca požiadal bývalý okresný súd o zapožičanie spisu sp. zn. 7 C 42/02.

Dňa   14.   apríla   2003   bývalý   okresný   súd   vyzval   žalovaných   na   vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu návrhu.

Dňa 14. apríla 2003 bývalý okresný súd oznámil Okresnému súdu Čadca, že spis nie je možné zapožičať z dôvodu jeho predloženia odvolaciemu súdu; spis bol krajskému súdu predložený 23. apríla 2003.

Dňa 30. júna 2003 krajský súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o znaleckom.Dňa 7. augusta 2003 bol spis vrátený bývalému okresnému súdu.Dňa 30. septembra 2003 bývalý okresný súd požiadal Okresný súd Čadca o zaslanie spisu sp. zn. 10 C 1377/1998.

Dňa 1. októbra 2003 bývalý okresný súd zapožičal spis sp. zn. 7 C 42/02 Okresnému súdu Čadca.

Dňa   28.   októbra   2003   bolo   bývalému   okresnému   súdu   doručené   oznámenie Okresného   súdu   Čadca,   že   pod   sp.   zn.   10   C   1377/1998   prebieha   konanie   o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené, zároveň bola zaslaná aj kópia návrhu na začatie konania.

Dňa 10. decembra 2003 bývalý okresný súd urgoval Okresný súd Čadca o vrátenie spisu sp. zn. 7 C 42/02.

Dňa 16. februára 2004 bývalý okresný súd dožiadal Okresný súd Čadca o vypočutie žalobcov v 1. a 2. rade, či súhlasia so zmenou návrhu uskutočnenou žalobcom v 3. rade.Dňa   16.   februára   2004   bývalý   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   žalobcu v 3. rade na doručenie listu vlastníctva.

Dňa   25.   februára   2004   bolo   bývalému   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu v 3. rade.

Dňa   16.   marca   2004   a   22.   apríla   2004   bývalý   okresný   súd   urgoval   vybavenie dožiadania Okresným súdom Čadca.

Dňa 13. mája 2004 Okresný súd Čadca po vybavení dožiadania vrátil spis bývalému okresnému súdu.

Dňa   10.   augusta   2004   bývalý   okresný   súd   uložil   účastníkom   konania   povinnosť zložiť zálohu na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa   19.   augusta   2004   bývalý   okresný   súd   pribral   do   konania   znalca   za   účelom podania znaleckého posudku.

Dňa   19.   augusta   2004   bývalý   okresný   súd   uznesením   zastavil   konanie   proti žalovaným v 3. a 4. rade.

Dňa 13. septembra 2004 žalovaní v 1. a 2. rade podali odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania proti žalovaným v 3. a 4. rade a proti uzneseniu o ustanovení znalkyne.Dňa   16.   septembra   2004   bývalý   okresný   súd   zaslal   odvolanie   žalovaných v 1. a 2. rade ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

Dňa 8. októbra 2004 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade.

Dňa 11. októbra 2004 bývalý okresný súd zaslal krajskému súdu vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 3. rade, ktoré došlo okresnému súdu 6. októbra 2004.

Dňa 14. októbra 2004 znalkyňa oznámila bývalému okresnému súdu, že nemôže vyhotoviť znalecký posudok,   pretože ju žalovaní v   1. a 2. rade nechcú pustiť na svoj pozemok.

Dňa 19. apríla 2005 krajský súd odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu o ustanovení znalkyne odmietol a v ďalšej časti spis vrátil bývalému okresnému súdu ako predčasne predložený.

Dňa   29.   júna   2005   okresný   súd   uznesením   vyzval   žalovaných   v 1.   a   2.   rade na odstránenie nedostatkov odvolania.

Dňa   14.   októbra   2005   okresný   súd   odvolanie   žalovaných   z 13.   septembra   2004 odmietol.

Dňa 1. marca 2006 okresný súd určil termín ohliadky na mieste samom na 11. apríl 2006 a vyzval účastníkov na predloženie dôkazov.

Dňa 20.   marca   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu žalobcu v 3. rade, ktorým navrhol výsluch svedkov.

Dňa 11. apríla 2006 bola vykonaná ohliadka na mieste samom.Dňa 4. mája 2006 a 17. mája 2006 okresný súd vyžiadal od správy katastra doklady, ktoré mu boli doručené 12. mája 2006 a 22. júna 2006.

Dňa   17.   mája   2006   okresný   súd   uložil   uznesením   znalkyni   doplniť   znalecký posudok.

Dňa 25. septembra 2006 okresný súd urgoval vyhotovenie znaleckého posudku.Dňa 3. novembra 2006 znalkyňa oznámila okresnému súdu, že sa dostavila na miesto samé za   účelom   vyhotovenia znaleckého   posudku,   avšak žalovaní jej   neumožnili vstup na ich pozemky.

Dňa 1. decembra 2006 okresný súd urgoval vyhotovenie znaleckého posudku.

Ústavný súd pri hodnotení tretieho kritéria zistil, že postup okresného súdu vo veci bol   nesústredený   a často   dochádzalo   k opakovaniu   úkonov   bez   toho,   aby   smerovali k nastoleniu právnej istoty účastníkov konania. Tomu zodpovedá aj doba celkového konania vo   veci,   keď   právny   predchodca   sťažovateľa   podal   žalobu   15.   augusta   1994   a vo   veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté.

Ústavný súd dospel   k názoru,   že   takýto postup okresného súdu   nie je zlúčiteľný so základným   právom   zaručeným   čl.   48   ods.   2   ústavy,   a preto   vyslovil   jeho   porušenie (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa v petite svojej sťažnosti domáhal takéhoto rozhodnutia, preto ústavný súd popri deklarovaní porušenia základného práva sťažovateľa prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   základného   práva   sťažovateľa,   zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä obdobie právnej neistoty sťažovateľa, ale aj tú skutočnosť, že ústavný súd vo veci rozhodol, zistil porušenie základného práva a vydal príkaz na konanie bez prieťahov.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk. Ústavný súd v okolnostiach prípadu považuje za primerané priznať mu sumu 50 000 Sk (bod 3 výroku nálezu).

Pri   určovaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské   práva,   keď   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone. Sťažovateľ namietal iba prieťahy v konaní pred okresným súdom, resp. bývalým okresným súdom, nenamietal prieťahy pred krajským súdom a Okresným súdom Čadca. Keďže podľa § 20 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom   na   začatie   konania, nezaoberal sa prípadnými prieťahmi krajského súdu a Okresného súdu Čadca.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2007