znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 385/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Senica   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 C 18/2005   a Krajského   súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 97/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra 2009   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 18/2005 a Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 97/2009.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   okresný   súd „porušuje   základné   práva sťažovateľa   garantované   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   keď   žaloba   bola podaná 10. 02. 2004 a vec je stále na prvostupňovom súde v zbytočných prieťahoch 5-rokov 8-mesiacov, úkony vykonané vo veci sú šikanózne a protizákonné, ktoré možno chápať iba ako zbytočné a vynútené. Sudkyne vyvíjajú zvlčilé úsilie konanie 5 C/18/2005 zmariť a tak ochrániť kriminálnika J. P. pred dôsledkami jeho trestnej činnosti a povinnosti uhradiť škodu, súčasne maria výkon súdnej exekúcie Er 2863/98, Ex 0733/98 na OS BA III. Vďaka činnosti súdu v Senici je exekúcia marená 10-rokov!...

I.A. Sťažovateľ podal žalobu dňa 10. 02. 2004 na OS BA III. Odtiaľ bola postúpená na OS Senica, kde dochádza iba k porušovaniu ústavných a základných ľudských práv, zbytočne prieťahy a šikanovanie sťažovateľa, pričom kriminálnik J. P. po celé roky iba odpočíva a nie je súdom vôbec šikanovaný. Žaloba sa zaoberá zrušením platnosti darovacej zmluvy, ktorou povinný J. P. previedol časť svojho majetku na syna a tak zmenšil svoj majetok v čase po začatí súdnej exekúcie Ex 0733/98.

I.B. Súdy v Senici a Krajský súd v Trnave sa s vecou iba ihrajú. Veď čo, plat im ide a poškodených treba likvidovať protizákonným mafiánskym vyčínaním, veď ich sudcov nikto nepotrestá. Súdy chránia kriminálnika J. P., ktorý je v predobžalobnom konaní od roku 2002 už 6-rokov. Teda štát chráni kriminálnika...“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:„II.A. Okresný súd v Senici porušuje základné práva D. B. v konaní 5 C/18/2005 garantované čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru.

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave 23 Co/97/2009-197 ako protizákonné a oslobodzuje D. B. od poplatkov až do času zlepšenia jeho   finančnej   situácie.   Prikazuje   Okresnému   súdu   v   Senici   konať   bezodkladne   a bez akýchkoľvek prieťahov.

II.C. Okresný súd v Senici je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 50.000 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu ústavného súdu, súčasne je povinný zaplatiť trovy konania. V prípade omeškania je povinný zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 17,6 % ročne od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II.D. V   prípade   ignorovania   nálezu   ústavného   súdu   má   sťažovateľ   D.   B.   právo vymáhať   od   Okresného   súdu   v   Senici   násobky   satisfakcie   podľa   jeho   uváženia,   najprv dvojnásobok, neskôr dvojnásobok dvojnásobku etc.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodňovať.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv a slobôd postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 18/2005 a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 97/2009.

Ústavný súd konštatuje, že pri skúmaní náležitostí sťažnosti zistil, že jej obsahom sú aj výroky hrubo urážlivé a útočné, napr. „skriminalizovaný štát, skriminalizované štátne orgány,   skriminalizované   súdnictvo“. Na   inom   mieste sťažovateľ uvádza: „O   slobodný a šťastný život J. P. sa stará sudca I. A. z OS BA IV. a krajský prokurátor KP BA JUDr. J. Č.   16   rokov!...“   a   tiež:   „Uznesenie   23   Co   97/2009-197   –   výpalníctvo   poplatkov...“ a podobne.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľom   použité výroky   prekračujú hranice normálneho   správania   a   že   používa   neadekvátne   výroky   na   orgány   verejnej   moci a ich príslušníkov, čo je podľa názoru ústavného súdu v rozpore s princípmi požadujúcimi zachovanie úcty k právam iných, ktoré by mali byť v rámci občianskoprávneho konania v súlade s § 1 a § 2 Občianskeho súdneho poriadku rešpektované všetkými účastníkmi konania   a   z   ktorých   vyplýva   i   požiadavka,   aby   účastníci   konania   rešpektovali   ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ako i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch (III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07).

Aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   zaujal   vo   svojej   judikatúre   stanovisko k sťažnostiam, ktoré obsahujú urážlivé a útočné vyjadrenia, keď uviedol, že sťažnosť smie byť v zásade odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd preto opakovane uvádza, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu   na   začatie   konania   na   ústavnom   súde   je   primeraná   slušnosť   vo   vyjadrovaní. V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť odmietnutý pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany   ústavnosti nevyžadujú iný postup (III. ÚS 52/06, III. ÚS 93/07).

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   ďalšieho   právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými (ustanovenie obhajcu v konaní a iné).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009