znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 385/06-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť Ing. E. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 120/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   Okresným   súdom Bratislava III pod sp. zn. 14 C 120/96   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III p r i k a z u j e v konaní   vedenom pod sp. zn. 14 C 120/96 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   nahradiť Ing. E. K. trovy právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) právnej zástupkyni JUDr. V. D., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Ing. E. K. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra 2006 doručená sťažnosť Ing. E. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 120/96.

Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 385/06 zo 6. decembra 2006 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Sťažovateľa   uviedla,   že „ešte   v roku   1996   podala...   na   Okr.   súd   Bratislava   III žalobu, ktorou sa domáhala od vlastníka jej bytu (...) uloženia povinnosti urobiť v byte nahlásené   opravy.   Vec   bola   pridelená   sudkyni   K.   F.,   ktorá   o nej začala   riadne   konať a na pojednávaniach 23. 4. 1997, 28. 5. 1997, 28. 7. 1997 a 13. 10. 1997 urobila potrebné procesné úpravy, zo súdu však následne odišla. Ako druhý mal vo veci konať sudca Ľ. K., ktorý vytýčil T pojednávania na 2. 2. 1998, ktorý presne kolidoval s T pojednávania v inej veci s tým istým odporcom. Následne ako tretia prevzala vec sudkyňa M. B., ktorá vo veci plietla piate cez deviate a vôbec sa nezaoberala jej meritom. Po jej smrti bola vec ako štvrtej   sudkyni   pridelená   A.   M.   Po   naštudovaní   spisu,   ktorý   musela   znova   od   začiatku prejsť, vytýčila prvý T poj. na 3. 11. 2004, ďalší T poj. až o rok na 9. 11. 2005 a odvtedy boli všetky ďalšie T zmarené. Dňa 18. 6. 2006 som sa preto obrátila na predsedu OS Ba III – príl. 1, ktorý však moju sťažnosť označil za nedôvodnú s tým, že sudkyňa M. 1. 6. 2006 vytýčila ďalší T poj. na 4. 10. 2006 – príl. 2. Tento T však vzápätí na to zrušila – príl. 3 a z podania mojej klientky zo dňa 30. 8. 2006 – príl. 4, je nesporné, že prieťahy v konaní sudkyňa   zrejme   robila   úmyselne,   pretože   už   pri   rozhovoroch s PZO   1.   3.   2006 musela vedieť, že zo súdu odchádza na dlhší čas“.

V petite svojej sťažnosti žiadala, aby ústavný súd rozhodol, že: „1. Základné právo Ing. E. K. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14 C 120/96 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vo veci 14 C 120/96 konať bez ďalších zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K. sa priznáva suma 100.000 Sk ako primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej základného práva, ktorú jej je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť Ing. E. K. trovy konania a trovy právneho zastúpenia do rúk advokátky v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu, ktorý v liste sp. zn. Spr. 3899/2006 z 15. októbra 2006 doručenom ústavnému súdu 27. decembra 2006 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní veci. Vo vyjadrení predsedu okresného súdu z 20.   novembra   2006   sp.   zn.   Spr.   3899/2006,   ktoré   ústavnému   súdu   bolo   doručené 29. novembra 2006, predseda okresného súdu uviedol, že „predkladá vyjadrenie zákonnej sudkyne vo veci, ktoré si osvojuje“. Zákonná sudkyňa uviedla zoznam vykonaných úkonov bez zaujatia stanoviska k samotnému postupu v konaní.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu, ako aj z predloženého spisu sp. zn. 14 C 120/96 zistil nasledovný stav konania:

Vo   veci   bola   sťažovateľkou   podaná   žaloba   na   vyslovenie   neplatnosti   výpovede z nájmu   bytu   (pre   údajné   neplatenie   nájmu).   V priebehu   konania   bol   zmenený   petit žaloby „o odstránenie závad v byte...“ na návrh na zľavu z kúpnej ceny bytu pri prevode do vlastníctva sťažovateľky.

Vo veci už ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 157/02 z 9. apríla 2003, kedy vyslovil neporušenie základného práva sťažovateľky. Vzhľadom na túto skutočnosť mohol ústavný súd skúmať len namietané porušenie základného práva po 9. apríli 2003.

Z 10. apríla 2003 sa v spise nachádza úradný záznam, že bol pridelený opatrením 3/2003 do iného senátu.

Dňa 3. júla 2003 upravila sťažovateľka petit žaloby k čomu priložila aj prílohy.Dňa 4. novembra 2003 bol podľa úradného záznamu spis opätovne pridelený inému senátu.

Dňa 9. februára 2004 podľa úradného záznamu bol spis pridelený k Spr 3570/02, Spr 3244/03.

Dňa 17. mája 2004 sťažovateľka urgovala určenie termínu pojednávania.Dňa 23. júna 2004 bol určený termín pojednávania na 3. november 2004.Dňa 14. júla 2004 predložila sťažovateľka ďalší petit žaloby s prílohami.Dňa   15.   júla   2004   spoločnosť   B.   N.   oznámila   okresnému   súdu   odstúpenie predvolania.

Dňa 21. júla 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky.Dňa 31. augusta 2004 zákonný sudca dal pokyn pripojiť spis sp. zn. 8 C 153/97.Dňa 3.   novembra   2004   sa   konalo vo veci   pojednávanie,   na ktoré   sa   nedostavila sťažovateľka z dôvodu práceneschopnosti. Bola pripustená zmena petitu a pojednávanie bol odročené na neurčito.

Dňa 9. decembra 2004 sa k veci vyjadrila sťažovateľka.Dňa 12. januára 2005 doručila sťažovateľka okresnému súdu opätovne zmenu petitu žaloby.

Dňa 6. júla 2005 sťažovateľka urgovala určenie termínu pojednávania.Dňa 19. septembra 2005 bol do spisu doložený úradný záznam, podľa ktorého sa spis nachádza pri Spr 570/02 a Spr 2186/03.

Dňa 10. septembra 2005 okresný súd určil termín pojednávania na 9. november 2005.Dňa   9.   novembra   2005   sa   na   pojednávanie   nedostavila   sťažovateľka   ani   jej zástupkyňa a pojednávanie bolo odročené na 1. február 2006.

Dňa   16.   novembra   2005   vydal   sudca   pokyn   kancelárii   k otázke   predvolaní na pojednávanie 1. februára 2006.

Dňa 20. decembra 2005 sa k veci vyjadrila sťažovateľka.Dňa 4. januára 2006 okresný súd určil termín pojednávania na 1. február 2006.Dňa 30. januára 2006 sa ospravedlnila z pojednávania zástupkyňa žalovaného M. R.Dňa 1. februára 2006 pojednávanie bolo odročené na 17. marec 2006.Dňa 20. februára 2006 sťažovateľka opätovne zmenila petit.Dňa 17. marca 2006 sa konalo pojednávanie za účasti sťažovateľky a jej zástupkyne, za odporcu sa nezúčastnil nikto. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 1. marca 2006 sa k veci vyjadrila M. R. a 31. marca 2006 sťažovateľka.Dňa 31. marca 2006 zahlásil vstup do konania Ing. R. K. a sťažovateľka predložila nový petit žaloby so žiadosťou o ustanovenie znalca z odboru stavebníctva.

Dňa 8. júna 2006 určil okresný súd termín pojednávania na 4. október 2006.Dňa 4. októbra 2006 bolo pojednávanie odročené z dôvodu odchodu sudkyne na stáž.Dňa 30. augusta 2006 sťažovateľka nahliadla do spisu a zároveň podala sťažnosť na postup sudkyne v konaní.

Dňa 20. novembra 2006 bol spis zaslaný ústavnému súdu.Dňa 13. decembra 2006 bol spis ústavným súdom vrátený. Dňa 31. januára 2007 bola vec pridelená sudkyni JUDr. G.Dňa 1. februára 2007 okresný súd požiadal register obyvateľov o zistenie pobytu sťažovateľky.

Dňa   6.   marca   2007   okresný   súd   vydal   uznesenie   o nepripustení   zmeny   návrhu na začatie konania, ktoré bolo expedované 13. marca 2007.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom   nestačí,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná   (I.   ÚS   76/03,   III.   ÚS   154/06). Až právoplatným rozhodnutím bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   na   naplnenie   ústavného   práva   zaručeného v čl. 48 ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   všeobecný   súd   iba   o veci   konal   a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. III. ÚS 111/02, III. ÚS 154/06 a iné) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu vo veci.

Pokiaľ   ide   o prvé   kritérium   spory   pri   užívaní   a prevode   bytového   fondu   patria k stabilnej   rozhodovacej   agende   všeobecného   súdnictva.   Skutková   stránka   je   zložitá pre sústavné menenie petitu, a tým aj predmet žaloby, ktorý v súčasnej podobe vyžaduje aj znalecké skúmanie.

Pri   posudzovaní   správania   účastníkov   v konaní   ako   druhom   skúmanom   kritériu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka aj naďalej opakovane mení petit žaloby, a tým nevyvíja   ani   náležitú   súčinnosť   s   okresným   súdom,   ktorá   by   smerovala   k rozhodnutiu vo veci.

Ústavný súd pri hodnotení tretieho kritéria postupu súdu vo veci opakovane zistil, že okresný súd vo veci nekonal plynulo, a to bez existencie zákonnej preukážky brániacej mu vo veci plynulo konať. Je ústavne neakceptovateľné, keď konanie na okresnom súde trvá viac ako desať rokov bez toho, aby účastník konania obdržal právoplatné rozhodnutie vo veci a bol nastolený stav právnej istoty.

Na   základe   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   bolo   porušené základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základného   práva   a slobody   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka   v petite   svojej   sťažnosti   žiadala,   aby   ústavný   súd   popri   vyslovení porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu vo veci konať.

Ústavný   súd   deklaroval   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   nečinnosťou okresného súdu, preto mu prikázal vo veci konať bez prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   pri   stanovení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vzal do úvahy obdobia nečinnosti okresného súdu, ako aj správanie sťažovateľky, ktorá neustále menila petit žaloby, a tým negatívne ovplyvňovala priebeh konania, ale aj tú skutočnosť, že ústavný súd už vo veci rozhodol, pričom zistil porušenie základného práva a vydal príkaz na konanie bez prieťahov.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk. Ústavný súd v okolnostiach prípadu považuje za primerané priznať sťažovateľke 40 000 Sk (bod 3 výroku nálezu); vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Pri   určovaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské   práva,   keď   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade   s ustanovením   §   36   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   trovy   konania   pred   ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 citovaného zákona ústavný súd prizná sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa výsledku konania a uznesením uloží niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka   bola   vo   veci   úspešná,   preto   ústavný   súd   rozhodol   o priznaní   trov jej právneho zastúpenia (bod 4 výroku nálezu).

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 11 ods. 2 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej   služby   je   jedna   šestina   výpočtového   základu   vo   veciach   zastupovania   pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   ochrana   základných   práv   a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Sťažovateľka vyčíslila trovy právneho zastúpenia na 8 632 Sk za tri úkony právnej služby po 2 730 Sk a tri paušálne náhrady po 164 Sk.

Ústavný   súd   uznal   vykonanie   dvoch   úkonov   právnej   služby   po   2   730   Sk   a dve paušálne náhrady po 164 Sk, čo spolu predstavuje sumu 5 788 Sk, ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku   nálezu); vo zvyšnej   časti   návrhu nevyhovel   (bod 5 výroku nálezu).

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu ústavného súdu   nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   ústavného súdu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2007